Ekonomika
Nepracujte!
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Vlády teraz riešia, či má byť pomoc plošná, a snažia sa o adresnosť. Každá politika, ktorá je plošná, je logicky aj veľmi nákladná. My už skúšame takú ‚demoverziu‘ vo forme dôchodkov a vidíme, že štáty nedokážu dobre manažovať ani tú. Keď dáte každému základný príjem v takej výške, aby to zmenilo jeho život, tak logicky klesne ochota. Politici sú často populisti, a keď niečo zavedú, neznamená to, že to tak ostane navždy. Môžu sa predbiehať vo voľbách o to, kto zavedie trinásty základný príjem alebo kto ho zvýši.
Keď firma ušetrí peniaze napríklad prepúšťaním, zdroje sa nevyparia. Investuje ich do ďalších kapacít alebo niečo nakúpi. Prípadne ich uloží a banka ich poskytne na iné projekty.“
Forbes (16.6.2026)
Dôchodky
Kto má najštedrejší dôchodok? Veľké porovnanie Slovenska, Česka, Rakúska a ďalších krajín
Radovan Ďurana, INESS:
„Porovnávanie medzi krajinami do značnej miery ovplyvňuje ekonomická vyspelosť, ktorá silno koreluje s výškou priemernej mzdy. Preto je priemerný dôchodok v ČR nominálne vyšší ako v SR, hoci z pohľadu pomeru k mzde je menej štedrý.“
Celý článok zo dňa 17.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Do penzie podľa toho, koľko ste odpracovali? Odbory navrhujú prekopať dôchodkový vek
Radovan Ďurana, INESS:
„Slovenský dôchodkový systém je v obrovskom deficite. Ak by štát chcel niečo podobné pretaviť do praxe, musel by zároveň znižovať penzie.“
„V tom čase bola stredná dĺžka života 62-ročných mužov 15 rokov. V roku 2026 sa pre rovnako starých mužov predĺžila stredná dĺžka života na 18,5 roka. Vek dožitia sa predĺžil o 3,5 roka, ale dnes odchádzajú do dôchodku muži vo veku 63,5 roka, len o 1,5 roka neskôr. V porovnaní s okolitými krajinami potrebujeme výrazne zrýchliť rast veku odchodu do dôchodku.“
Celý článok zo dňa 19.6.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Sociálny systém
Cez 200-tisíc ľudí dostane možnosť zarobiť si viac, koalícia schválila ďalšie stabilizačné opatrenie
Radovan Ďurana, INESS:
„Slovensko má len veľmi málo profesionálnych športovcov, ktorí odišli do zahraničia z dôvodu, že by sa sťažovali na vysoké odvodové zaťaženie.”
„Na druhej strane je tu množstvo vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí za lepšími podmienkami do zahraničia idú.“
„Napríklad v susednej Českej republike je odvodový strop nastavený na štvornásobok priemernej mzdy bez ohľadu na druh zamestnania.”
„Práve hranica trojnásobku priemernej mzdy je úrovňou, po ktorú pracovník za svoje zaplatené odvody dostáva náhradu.”
„Pri výplate dávok garančného poistenia sa uplatňuje limit dávky vo výške trojnásobku priemernej mzdy platnej pred dvoma rokmi. Suma odvodov zaplatená z vymeriavacieho základu vyššieho ako trojnásobok mzdy je to, čo nazývame progresívna odvodová daň.“
Celý článok zo dňa 17.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Ekonomický rast
Z tatranského tigra sa stala čivava
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Na Slovensku v posledných rokoch prebieha diskusia o tom, že sme sa „zasekli v pasci stredných príjmov“, lebo sa „vyčerpal náš model rastu“, a že sa potrebujeme posunúť „od montovne k mozgovni“. Táto debata je dôležitá. Problém je, že jej jazyk nás zvádza k príliš mechanickému pohľadu na prosperitu. Každý ekonóm potvrdí, že prosperita krajiny závisí od investícií. A špeciálne od investícií do inovácií. Zároveň vieme, že Slovensko má dlhodobo podpriemerný podiel výdavkov na výskum a vývoj – aj oproti priemeru Európskej únie, aj v rámci V4. Z týchto dvoch faktov sa často vyvodí jednoduchý záver: štát musí zvýšiť výdavky na výskum a vývoj. Lenže takáto logika môže ľahko skončiť budovaním kargo kultu.“
…
Celý komentár zo dňa 18.6.2026 si môžete prečítať na SME, tu, alebo na INESS, tu.
Dane
EÚ chce viac peňazí od členských štátov, podľa analytikov to zaplatia firmy aj občania
Radovan Ďurana, INESS:
„Suma sumárum, na tom zvýšení klasických zdrojov by Slovensko podľa mojich prepočtov malo platiť o zhruba 200 miliónov eur viac a päť nových daní nás bude stáť ďalších 300 miliónov, čiže dohromady by sme mali do rozpočtu EÚ platiť ročne o 500 miliónov eur viac, teraz platíme zhruba 1,1 miliardy eur.“
„Namiesto toho, aby sa povedalo poďme prestať regulovať veci, ktoré nie je potrebné regulovať, lebo to brzdí podnikateľský sektor a konkurencieschopnosť, sa zvolil prístup poďme nafúknuť rozpočet, majme v ňom veľa dotácií a veľa grantov.“
„Pevne verím, že tento návrh neprejde a snažíme sa aj presviedčať slovenských politikov, aby to neprijali.“
„Takmer 100 eur ročne.“
Celý článok zo dňa 18.6.2026 si môžete prečítať na Hlavné správy, tu.
Verejné financie
Dlh Slovenska rastie rýchlejšie ako ekonomika, upozorňuje NKÚ. Podľa analytika by pomohli aj škrty v dôchodkoch
Radovan Ďurana, INESS:
„Tri konsolidačné balíky sú príčinou slabého ekonomického rastu. My už zdaňujeme vlastne všetko a zdaňujeme to vysokými sadzbami.“
„To je škrtnutie 13. dôchodku, zastavenie neadresného poskytovania prídavkov na deti, rodičovských príspevkov. To sú všetko nepríjemné správy, ktoré sa politikom nechce hovoriť nahlas.“
Celý článok zo dňa 18.6.2026 si môžete prečítať na STVR, tu.
Slovensko starne najrýchlejšie v EÚ, do dôchodku čoskoro odíde silná generácia ľudí
Radovan Ďurana, INESS:
„V tom čase bude málo pracujúcich, ktorí by odvádzali dostatočne vysoké odvody a dane na to, aby mohli byť financované. Preto by sme teraz mali byť v trajektórii, ktorá vedie k znižovaniu dlhu, ten by mal smerovať pod 50 percent HDP, ideálne pod 40 percent HDP.“
„Štát míňa príliš veľa na sociálne transfery a príliš veľa na platy štátnych a verejných zamestnancov. Vláda ten dlh nevytvára kvôli tomu, že by investovala do infraštruktúry alebo do zariadení či investícií, ktoré by prinášali budúci hospodársky rast.“
Celý článok zo dňa 20.6.2026 si môžete prečítať na STVR, tu.
Európska únia
Brusel chystá obrí skok v rozpočte. Slovensko to môže vyjsť poriadne draho
Radovan Ďurana, INESS:
„Slovensko by malo podľa našich prepočtov do spoločného rozpočtu ročne platiť o 550 miliónov eur viac ako doteraz. To je ekvivalent výnosov z transakčnej dane.“
„Návrh nového Európskeho rozpočtu však pokračuje aj v prerozdeľovaní zdrojov, a k podpore farmárov a neefektívnym výdavkom regionálneho rozvoja sa pripájajú aj dotácie a granty do rozvoja vybraných odvetví. Namiesto rozvoja a rozšírenia funkčného kapitálového trhu chce Komisia zabezpečovať nové zdroje zvyšovaním daní. Takýmto krokom, naopak, zníži konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.“
„Dlh napriek konsolidačným opatreniam neustále rastie. Firmy platia najvyššie sadzby daní v postkomunistickom regióne. Zvýšenie príspevkov do rozpočtu EÚ by ešte viac skomplikovalo cestu za udržateľnými financiami, vyššie dane by prispeli k spomaleniu chatrného rastu slovenskej ekonomiky.“
Celý článok zo dňa 18.6.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
EÚ sa chystá navýšiť rozpočet. Svoj podiel na tom bude mať aj Slovensko
Radovan Ďurana, INESS:
„Slovenský príspevok by sa mohol zvýšiť približne o 550 miliónov eur ročne. Ide približne o ekvivalent, ktorý momentálne vynáša zavedená transakčná daň.“
Celý článok zo dňa 19.6.2026 si môžete prečítať na Refresher, tu.
