Zdravotníctvo

Sociálna poisťovňa zrušila tisíce falošných péeniek

Martin Vlachynský, INESS:

„„Aj samotná existencia novej kompetencie bude pôsobiť na ošetrujúcich lekárov motivačne pri posudzovaní nevyhnutnosti priznania dočasnej PN pacientom.“

Hospodárske noviny (23.6.2025)

Ohrozí AI prácu špecializovaných lekárov? Všeobecní sa konkurencie neboja

Martin Vlachynský, INESS:

„Je však pravdepodobné, že v budúcnosti sa ich činnosť bude o trochu viac zameriavať na prácu priamo s pacientom a menej na prácu so súbormi dát, ktoré pre nich bude spracúvať AI.“

Celý článok zo dňa 24.6.2025 si môžete prečítať na Zdravotnícky denník, tu.

Minister Šaško prezradil podrobnosti o novej štátnej nemocnici: Odborníci sú skeptickí!

Martin Vlachynský, INESS:

„Nemyslím si, že nová voňavá nemocnica bude mať problém nájsť zamestnancov, i keď, samozrejme, nejaký čas to zaberie. Tým skôr, že budú musieť chodiť do práce na vzdialenom konci Bratislavy. Pre mňa je skôr otázka, ako si poradia tie nemocnice, z ktorých personál odíde. Či hrozí, že personál zoberú iným nemocniciam? Určite. Preto je dôležité, aby nová nemocnica zapadla do celkovej reštrukturalizácie UNB. Niektoré existujúce časti nemocnice budú musieť obmedziť prevádzku. Ale to je logické, cieľom je vymeniť staré lôžka za nové, nie pridať ďalšie lôžka. Dva roky do hrubej stavby mi stále príde ako veľmi optimistický scenár. Uvidíme, akú praktickú úlohu zohrá to, že to ide cez ministerstvo obrany. Ak si odmyslíme otázku rýchlosti stavby a dostupnosti zdrojov, tak je to pre mňa hlavne lokálna dopravná obslužnosť. Bude treba napojiť lokálne komunikácie, prispôsobiť MHD a tak ďalej. Ale to je zvládnuteľné.“

Celý článok zo dňa 26.6.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Nevyužívame sestry zo zahraničia

Martin Vlachynský, INESS:

„Žiaľ, veľkú príležitosť získať zdravotníkov z Ukrajiny sme pre vysokú byrokraciu využili len čiastočne. Navyše, Slovensko má výraznú jazykovú nevýhodu. Lekárom či sestrám sa viac oplatí investovať čas do učenia nemčiny, francúzštiny alebo španielčiny, ktorú môžu využiť vo viacerých krajinách, než do unikátnej slovenčiny,“
„Aby to pre nich malo zmysel, musia vidieť prostredie otvorené investíciám a podnikaniu.“

Zdravotnícke noviny (26.6.2025)

Dôchodky

Dôchodky Slovákov patria k najštedrejším v Európe. Predbehli sme aj Čechov, oproti nim sme pritom v nevýhode

Radovan Ďurana, INESS:

„Ak sa pozrieme na prognózy Európskej komisie, tak v roku 2050 by mal byť slovenský systém deficitný na úrovni päť percent HDP, kým český len troch percent HDP.“

Celý článok zo dňa 23.6.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Ekonomika

Expert v HNtelevízii pomenoval, čo mu chýba pri konsolidácii. Ukazuje na Estónsko

INESS:

„Francúzsko má 11, my máme 14. Nemecko má deväť, aj keď tam možnože sú nejaké lokálne. Určite je priestor na znižovanie toho počtu.“
„Pokiaľ ľudia pracujú dlhšie, tak jednoducho štát vyberie viac daní a odvodov,“ vysvetľuje mechanizmus, ako sa týmto opatrením môže znížiť deficit. Zároveň si myslí, že ak sa kvôli znižovaniu sviatkov zruší daň z transakcií, bol by to „skvelý obchod pre ekonomiku.“
„My máme teraz rekordnú zamestnanosť, toľko zamestnancov sme ešte nemali. Teraz by sa nám malo najviac dariť a nedarí sa nám. Ten minulý konsolidačný balík mieril na zvyšovanie daní a tie pochopiteľne brzdia ekonomický rast. Pokiaľ štát pri tomto balíčku nezačne zvyšovať efektivitu verejných výdavkov, nezačne ich škrtať ale bude zvyšovať dane, tak ešte viac priškrtí ekonomický rast. Doplatia na to všetci občania nižším rastom priemernej mzdy, kúpnej sily. A naďalej budeme mať verejné financie, ktoré sú drahé, neefektívne a obsahujú veľkú mieru plytvania.“
…

Celý článok zo dňa 23.6.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Fico obdivuje ázijské režimy. Analytik varuje: Slováci by museli pracovať do smrti a mali by dôchodok len pár eur

Martin Vlachynský, INESS:

„Dajme bokom až príliš absurdný Uzbekistan. Má HDP na hlavu 8-krát nižšie ako Slovensko, gro ekonomiky tvorí ťažba zlata a produkcia bavlny a priemerná mzda je tam 400 eur.“
„Čína je z tejto trojice jasne najvyspelejšia, no priemerný Slovák je oproti priemernému Číňanovi stále boháč. V žiare šenženských mrakodrapov sa stráca fakt, že tretina Číňanov stále žije na vidieku v podmienkach rozvojového sveta.“
„Neznamená však sociálny štát. Hlavným sociálnym garantom tu ostala rodina a lokálna komunita.“
„Dôchodcovia na čínskom vidieku majú penziu okolo 25 dolárov. Minimálny mesačný dôchodok vo Vietname je 13 eur. Nemalé percento obyvateľov musí pracovať do smrti, alebo sa spoľahnúť na rodinu.“
…

Celý článok zo dňa 23.6.2025 si môžete prečítať na Pozri.sk, tu.

Verejné financie

Fico nechce zvýšiť rozpočet na zbrane, výdavky na obranu majú ísť na nemocnice a mosty

Radovan Ďurana, INESS:

„Nepredpokladám, že Slovenská vláda sa niekedy prepracuje k 5 percentám HDP obranným výdavkom.“

Celý článok zo dňa 23.6.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Úvery na opravy a výstavbu mostov

Martin Vlachynský, INESS:

„V rámci obce alebo v rámci mesta môže škrtať alebo šetriť na školách, na sociálnych službách, na životnom prostredí, každá obec má svoj rozpočet, kde nejakým spôsobom bude musieť zohľadniť to, že od bodu iks začína splácať nejaký úver.“

Celú reportáž zo dňa 25.6.2025 si môžete pozrieť na RTVS :24, tu.

Deň daňovej slobody

Radovan Ďurana, INESS:

„Súčasný stav verejných financií je veľmi zlý a starnutie populácie spôsobí výrazný nárast výdavkov v zdravotníctve. Zároveň tým poklesom počtu pracujúcich ľudí nebudú tak rásť príjmy štátu, teda ten dlh do budúcna bude ďalej rásť.“

Rádio Slovensko (26.6.2025)

Tretina mostov v správe v štátu je v zlom alebo havarijnom stave. Samosprávy žiadajú o pomoc

Martin Vlachynský, INESS:

„My sme schopní z vlastných zdrojov v desiatkach mostov ročne rekonštruovať. Investičný dlh je však len v našom kraji viac ako 250 mostov v kategórií päť až sedem. Stav, ktorý je havarijný alebo blízky havarijnému.“

Celý článok zo dňa 28.6.2025 si môžete prečítať na STVR, tu.

Investovanie

Štátne dlhopisy sú sklamaním, prerábajú. Ich výnosy sú nižšie ako súčasná inflácia

Juraj Karpiš, INESS:

„Ľudia, čo len pár mesiacov dozadu kúpili slovenské štátne dlhopisy Investor a Patriot, sú už pod vodou. Prerábajú. Nestíhajú ani za cenovou infláciou.“

Celý článok zo dňa 25.6.2025 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Školstvo

Zmeny v školskom zákone vyvolali ostrú kritiku: Neverejné školy hovoria o ohrození ich existencie

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Toto je frontálny útok na neverejné školy na Slovensku. Takéto nečakané a doslova skokové zníženie príjmov bude znamenať koniec pre značnú časť z nich.“
„V súčasnosti je systém financovania postavený na normatívnom príspevku, ktorý nerozlišuje medzi verejnými, cirkevnými a súkromnými školami. Áno, súkromné školy môžu vyberať poplatky od rodičov, ale tie slúžia na to, aby neverejná škola dokázala pokryť náklady na priestorové zabezpečenie. Súkromné školy totiž nemajú svoje “obce a mestá”, ktoré im z daní občanov bezplatne zabezpečujú budovy a ich správu.“

Celý článok zo dňa 25.6.2025 si môžete prečítať na Novohradske, tu.

Diskusia o financovaní súkromných škôl mi pripadá ako dymová clona, …

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Navrhovaná zmena prinesie do slovenského školstva menej konkurencie, diverzity, kvality, a čo je najhoršie, menej spokojných detí.“

Celý článok zo dňa 26.6.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Cesta k rovnosti alebo útok na rozmanitosť?

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Normatív už teraz ledva pokrýva náklady. Ide o prenájmy, vybavenie či platy učiteľov. Zníženie o 20 % pre školy so školným alebo výberom detí ich donúti k dvom veciam. Buď zdvihnú školné, čím sa stanú ešte nedostupnejšími, alebo zavrú dvere. Juraj Droppa v blogu na SME to povedal jasne: „Školy nemajú byť rovnaké, majú byť dobré.“ Ak stratíme neverejné školy, prídeme o inovácie a alternatívy. Tie verejné školy často neponúkajú.“

Celý článok zo dňa 26.6.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Tri mýty o súkromných a cirkevných školách

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Ministerstvo školstva a obhajcovia jeho návrhu zmeny financovania tvrdia, že súkromným a cirkevným školám musia odobrať 20 % z ich financií, pretože majú dve „nespravodlivé výhody“: môžu si vyberať žiakov a od ich rodičov vyberať poplatky.
Táto údajná nespravodlivosť podľa nich vedie k trom nežiaducim efektom.
Po prvé, neštátne školy si vraj vyberajú „hrozienka“ v podobe lepších žiakov z vyššieho socioekonomického prostredia, vďaka čomu dosahujú lepšie výsledky, a títo žiaci následne chýbajú vo verejných školách.“
…

Celý komentár zo dňa 26.6.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Zmeny vo financovaní súkromných škôl

INESS:

„Práve preto aj vyberajú spomínané poplatky od rodičov. Toto je ďalší nesprávny argument ministerstva školstva, ktoré tvrdí, že keďže tieto školy vyberajú tieto poplatky, potom si môžu dovoliť zamestnať lepších učiteľov, lebo majú peniaze na vyššie mzdy. My, keď si pozrieme štatistiky samotného ministerstva školstva, prídeme na to, že priemerné mzdy na súkromných a verejných školách sú v zásade úplne rovnaké.“

Rádio Expres (27.6.2025)

Nové financovanie neštátnych ZŠ

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Súkromné školy vyberajú poplatky preto, že nemajú nárok na bezplatné priestory a budovy, ako to majú verejné školy.““
„Na Slovensku máme iba približne 10 % základných škôl, ktoré sú súkromné a cirkevné. Tak prídeme na to, že keď im aj zoberú z rozpočtu 20 %, tak pomôže zvýšiť ostatným verejným školám rozpočet o ani nie 2 %.“

Celú reportáž zo dňa 27.6.2025 si môžete pozrieť na TA3, tu.

Európska únia

Manipulácie o EÚ: Ako sa šíri naratív o „škodlivosti“ slovenského členstva

Martin Vlachynský, INESS:

„Zahraničný investor-pekár prišiel na Slovensko. Zo svojich peňazí tu postavil pec, nakúpil múku, zamestnal ľudí a začal piecť chlieb. Každý 20. napečený chlieb pošle do svojej krajiny ako „chlebovú dividendu“.Znamená to, že zo Slovenska „uteká“ 1 chlieb? Nie! Znamená to, že na Slovensku vďaka tomuto investorovi pribudne 19 chlebov, pracovné miesta a pec. Nič z toho by tu bez neho nebolo. Slovenská ekonomika získala násobne viac, ako získal investor.Čo sa týka samotného členstva v EÚ, množstvo analýz dokazuje, že Slovensko z neho určite profituje omnoho viac než dáva. Prostriedky z rozpočtu Únie nám za tie roky poslúžili napríklad na zlepšenie hospodárstva, na regionálny rozvoj, výstavbu a obnovu rôznych inštitúcií či námestí naprieč Slovenskom.“
…

Celý článok zo dňa 27.6.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Ostatné

Koľko by sme mali dať na obranu

Martin Vlachynský, INESS:

„Na dorovnanie záväzku NATO potrebujeme zhruba 4,2 miliardy dodatočných eur v dnešných cenách.
NATO schválilo záväzok vynakladať päť percent na obranu. Presnejšie ide o 3,5 percenta, zvyšných 1,5 percenta môže byť alokovaných voľnejšie. Tento záväzok je pre rok 2035. Čo je z hľadiska verejných rozpočtov veľmi, veľmi ďaleko.
Je to nezáväzný záväzok. NATO nemá žiadne donucovacie mechanizmy ani v prípade účasti na vojenských akciách, nieto ešte v prípade vojenských výdavkov. Je to taký klub džentlmenov, spoliehajúci sa na dobré slovo. Keď sa pozrieme na plnenie doterajšieho „záväzku“ dvoch percent výdavkov na obranu, tak to veľmi nefunguje.“
…

Celý komentár zo dňa 29.6.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.