Dane

Prečo je transakčná daň sklamaním?

Richard Viklus, INESS:

“Čiastočne platia, avšak musíme sa pozrieť aj na správanie podnikateľského prostredia. Podniky prispôsobili svoje procesy účtovania, úhrady faktúr tak, aby čo najviac optimalizovali výšku transakčnej dane. Ako som spomenul, legislatívny proces na jeseň môže priniesť ďalšie zmeny, čo môže ovplyvniť celkový výber dane.“

Nový Čas (11.8.2025)

Transakčná daň sklamala. Čaká nás ďalšie zvyšovanie daní? (panel expertov)

Radovan Ďurana, INESS:

„Očakávame, že štát bude mať nižší príjem. Predpokladáme tiež ďalší výpadok kvôli plánovanému oslobodeniu živnostníkov, hoci ten bude mať skôr marginálny dopad.“

„Optimalizácia firemných transakcií ako zlučovanie platieb, využívanie platieb kartou a v neposlednom rade prechod na hotovostné platby. Aj pomalší ekonomický rast znížil objem zdaniteľných platieb.“

„Vláda nesplní svoj cieľ deficitu, ktorý bude pravdepodobne takmer o miliardu vyšší, ako plánovala. Problém s nízkym výnosom sa však presunie do ďalších rokov. To vyvoláva obavy z toho, na čo sme upozorňovali od začiatku: sadzba dane je nízka a ľahko sa zvýši s cieľom vybrať chýbajúce zdroje.“

„Je to veľmi pravdepodobné. Ale nechcem to konkrétne predvídať, veď čo keby si to na ministerstve vzali ako radu?“

Celý článok zo dňa 11.8.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Huliak pýta len percento

Radovan Ďurana, INESS:

„Zvyšovanie týchto daní sa zvyčajne predáva ako konsolidačné opatrenie, ale v skutočnosti obyčajne slúžia na financovanie sociálnych balíčkov.“

SME (14.8.2025)

Od zavedenia dane na sladené nápoje klesla ich medziročná spotreba

Radovan Ďurana, INESS:

„Napriek tomu, že klesla, tak štátu sa podarí vybrať viac peňazí, ako si plánoval, takže ten primárny cieľ dostať od ľudí do štátnej pokladnice ďalších 70-80.000.000EUR sa naplní.“

Rádio Slovensko (15.8.2025)

Zdravotníctvo

Pripoistenie nie je zakázané, ale zadusené

Martin Vlachynský, INESS:

„Voľby sú ďaleko, ale jedna z opozičných strán predstavila svoje základné programové tézy. V zdravotníctve okrem iného sľubujú „zavedenie pripoistenia“. V rámci každovolebnej ponuky politických strán to nie je až taký výnimočný sľub. Dokonca ani tí politici, ktorí pripoistenie priamo nesľubujú, sa mu nijako zásadne nebránia. Pripoistenie všetci vnímajú ako cestu pre viac peňazí v zdravotníctve a oddelenie politicky nepríjemných hotovostných platieb. Nech sa naň pozeráme z akejkoľvek strany, komerčné zdravotné pripoistenie je naozaj ako taký papierový zázrak. Kľúčovou otázkou však je, prečo tu nič také už dávno nemáme? Pripoistenie nie je zakázané. Žiaden zákon nebráni poisťovni s príslušnou licenciou predávať produkt s názvom „zdravotné pripoistenie“. Lenže nevzniklo. Pripoistenie musí totiž dávať zmysel dvom stranám – klientovi a poisťovni.“
…

Celý komentár zo dňa 11.8.2025 si môžete prečítať na Hospodárske noviny, tu.

Bezplatné zdravotníctvo na Slovensku: fakt alebo mýtus?

Martin Vlachynský, INESS:

„Zhruba štvrtina obyvateľov by bola ochotná pravidelne si priplácať do 25 eur mesačne za nadštandardné služby, asi 4% ešte viac,“

„Takéto rozdelenie názorov je reflektované v politickej neochote robiť zásadnejšie reformy v zdravotníctve, ktorej svedkami sme už dve dekády. Nechať „všetko po starom“ však nie je možné, nezodpovedá to ekonomickej realite,“

„Túžiaca po vyššej kvalite, bude z verejného systému postupne utekať za službami do súkromnej sféry a do zahraničiam,“

Celý článok zo dňa 11.8.2025 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.

Opozícia bude zajtra Kamila Šaška odvolávať v parlamente

Martin Vlachynský, INESS:

„1 cesta je opraviť ten súčasný systém, ktorý podľa mňa nie je úplne zlý, druhá možnosť je vydať sa možno viac cestou decentralizácie. Dánsko, Fínsko, Švajčiarsko majú decentralizované systémy, kde jednotlivé kraje sa starajú každý o svoju ako keby sieť záchranok. Toto už je ako podstatne hlbšia reforma, tu už sa bavíme o tom, ako sa to zafinancuje.“

Rádio Expres (12.8.2025)

Haló? Je tam (štátna) záchranka?

Martin Vlachynský, INESS:

„Verejnú diskusiu v slovenskom zdravotníctve pravidelne ovládnu témy, ktoré by inde nazvali technickou banalitou. Potom neostáva čas, priestor ani chuť riešiť celosystémové veci.

Záchrankový tender je ukážkový príklad. Záchranky boli a sú jednou z mála podoblastí, kde Slovensko znesie porovnanie s najvyspelejšími krajinami – moderné vozidlá, solídne dojazdové časy. Ak niečo haprovalo, tak to bola cesta pacienta na najvhodnejšie pracovisko, ale to nie je problém záchranky, ale vyššej úrovne.“
…

Celý komentár zo dňa 12.8.2025 si môžete prečítať na SME, tu.

Zodpovednosť za tender nenesú politici

Martin Vlachynský, INESS:

„Štát nevie spraviť poriadny tender a tvrdí, že riešenie bude, keď to bude celé riadiť. Ten spôsob prevádzkovania záchranných systémov je veľmi, veľmi košatý, máte decentralizované systémy v Rakúsku, v Nemecku, kde to robia rôzne charitatívne spolky, vo Francúzsku máte systém postavený na nemocniciach, v Holandsku je systém takmer totožný s tým našim. V severských ďalších štátoch skoro všetko riešia regióny.“

Rádio Expres (12.8.2025)

Čo priniesla konkurencia zdravotných poisťovní

INESS:

„Opäť sa blíži vrchol prepoisťovacej kampane zdravotných poisťovní. Pri tejto príležitosti sme v INESS vydali krátku publikáciu na tému konkurencie v zdravotnom poistení na Slovensku. Konštatujeme v nej, že hoci sú možnosti konkurencie zdravotných poisťovní obmedzené, za 20 rokov ich vzájomné súperenie prinieslo viacero zásadných pozitív pre poistencov a zdravotníctvo ako celok. Publikáciu si môžete voľne stiahnuť ako pdf tu. Nižšie nájdete jej stručné zhrnutie. Slovenské zdravotnícke reformy z rokov 2004-2006 boli postavené na koncepte manažovanej konkurencie, podobne ako v Holandsku. Slovenský systém však bol od volieb 2006 zdeformovaný viac ako 600 zmenami zákonov. Okrem pokrivenia samotného systémového rámca je najväčšou prekážkou konkurencie nemožnosť vytvárať rôzne poistné produkty s rôznou cenovou politikou v rámci verejného zdravotného poistenia. Samostatnou kapitolou je politické zvýhodňovanie štátnej poisťovne. Napriek tomu však aj limitovaná konkurencia na Slovensku priniesla pozitívne efekty.“
…

Celý komentár zo dňa 12.8.2025 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.

Čo priniesla konkurencia zdravotných poisťovní

INESS:

„Pre slovenských poistencov by bolo veľkým prínosom, ak by konkurencia medzi zdravotnými poisťovňami narástla. V polovici júna zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou štatistiku oficiálnych čakacích dôb v jednotlivých zdravotných poisťovniach. Analýza ukazuje výrazné rozdiely medzi zdravotnými poisťovňami v počte poistencov, ktorí prekročili lehotu časovej dostupnosti na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorá je stanovená legislatívou. V najlepšej poisťovni je to len 16 % pacientov zaradených na čakačkách, v najhoršej až 53 %. Poisťovne majú odlišné zloženie poistencov, ktoré je síce finančne kompenzované takzvaným prerozdeľovacím mechanizmom, ale pre istotu sme ešte porovnali, koľko percent poistencov je zaradených na čakacie listiny. Medzi zdravotnými poisťovňami je rozdiel v miere zaradenia na čakacie listiny, ktorý môže byť spôsobený starším a menej zdravým kmeňom.“
…

Celý komentár zo dňa 12.8.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Konkurencia zdravotných poisťovní priniesla podľa analýzy pozitívne efekty, brzdia ju regulačné bariéry

Martin Vlachynský, INESS:

„Jej rozdelenie a odpredaj by viedol k trhu so štyrmi podobne veľkými poisťovňami bez politického riadenia, prílevu kapitálu do zdravotníctva a ukončeniu debaty o systéme s jednou poisťovňou.“

Celý článok zo dňa 12.8.2025 si môžete prečítať na SME, tu.

Prečo je lepšie mať tri zdravotné poisťovne ako jednu? Analytik vymenoval zásadné prínosy

Martin Vlachynský, INESS:

„Okrem pokrivenia samotného systémového rámca je najväčšou prekážkou konkurencie nemožnosť vytvárať rôzne poistné produkty s rôznou cenovou politikou v rámci verejného zdravotného poistenia.“

„Pre slovenských poistencov by bolo veľkým prínosom, ak by konkurencia medzi zdravotnými poisťovňami narástla. To je možné dosiahnuť dvoma paralelnými spôsobmi. Jedným je odstránenie regulačných bariér, ktoré poisťovne zväzujú. Príkladom týchto bariér je programová vyhláška (ktorá definuje, aká časť rozpočtu zdravotníctva má ísť do akej jeho časti, pozn. redakcie) či legálna nemožnosť ponúkať alternatívne poistné produkty. Druhým je rozbitie silnej pozície štátnej poisťovne, ktorej existencia je popretím základných princípov modelu manažovanej konkurencie, kde štát reguluje, ale nevykonáva.“

„Napríklad počas pandémie začali nezávisle na sebe uhrádzať lekárom aj telefonické konzultácie zdravotného stavu pacientov. Hoci takéto programy predstavujú náklad, vedú k pozitívnym výsledkom v podobe skrátenia hospitalizácie týchto poistencov, menšiemu počtu návštev pohotovosti a k zníženiu úmrtnosti.“

Celý článok zo dňa 13.8.2025 si môžete prečítať na Zdravotnícky denník, tu.

Štát zlyhal pri tendri, i tak chce štátny systém záchraniek

Martin Vlachynský, INESS:

„Štát nevie spraviť ani poriadny tender, nevie nastaviť kvalitatívne kritériá, ale chcel by prevádzkovať všetku záchranku. Nie je jasné, aký prínos by z toho bol pre pacienta. Ušetrené zdroje? Vďaka vytvoreniu štátneho molochu, ktorý by bol skvelou trafikou na púšťanie žilou? Veď štátna Záchranná zdravotná služba Bratislava sa v roku 2022 ocitla v čiastočnej platobnej neschopnosti, toto má byť tá efektívnosť? Uprednosťnovanie štátnych záchraniek je len salámovou metódou na dosiahnutie toho istého – zoštátnenia.“

Celý článok zo dňa 14.8.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.

Rozdiel medzi poisťovňami rozhoduje o rýchlosti tvojej liečby aj šanci prežiť, hovorí analytik. Slovákom radí, na čo sa zamerať

Martin Vlachynský, INESS:

„V najlepšej zdravotnej poisťovni je len 16 % pacientov zaradených na čakačkách, v najhoršej až 53 %,“

„Z pohľadu poistenca je najprínosnejšie zvážiť svoj zdravotný stav a očakávané potreby. Niekto viac ocení konkrétnu štruktúru zubných benefitov, iný zase výhody u vybraných poskytovateľov, napríklad v oftalmológii. Pre nastávajúce matky môže byť kľúčová ponuka pred- a popôrodných benefitov, niekto môže oceniť technologické benefity, najmä rozmáhajúce sa služby telemedicíny,“

„Hlavnou prekážkou konkurencie je nemožnosť vytvárať alternatívne balíky služieb za rôzne ceny,“

Celý článok zo dňa 15.8.2025 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Verejné financie

Štát na transakčnej dani neryžuje, ako chcel: Prečo je transakčná daň sklamaním?

Richard Viklus, INESS:

„Ministerstvo predpokladá výnos o 27 % nižší ako plánovaný rozpočet, avšak v parlamente bude na jeseň v druhom čítaní návrh na zmeny transakčnej dane. Niektoré zmeny majú platiť ihneď, ale vzhľadom na komplikovanosť procesov, či už na MF SR, alebo v bankách, neviem povedať, či vôbec budú realizovateľné ešte v roku 2025.“

„Oslabuje ekonomický rast, znevýhodňuje domácich producentov, spomalí rast miezd a zvyšuje podiel šedej ekonomiky.“

„To spôsobuje tunajším podnikateľom väčšiu mieru neistoty ako globálne dianie. Nemáme k tomu čísla, ale ďalším faktorom nižšieho výberu môžu byť nákupy v zahraničí a presun do šedej ekonomiky.“

Celý článok zo dňa 11.8.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Dane z hazardu veľmi nezvyšovať, prihrať viac biznisu Tiposu. O čom sú Huliakove návrhy

Radovan Ďurana, INESS:

„Dane z hazardu na Slovensku rozhodne nie sú nízke. Ich zvyšovanie je spojené s vysokým rizikom rastu nelegálneho hrania, pričom poslúžia len na odloženie potrebného znižovania neefektívnych výdavkov verejnej správy.“

„Zvyšovanie týchto daní sa zvyčajne predáva ako konsolidačné opatrenia, ale v skutočnosti obyčajne slúžia na financovanie sociálnych balíčkov.“

„Považuje ju za zázračnú truhlicu, z ktorej si môže kedykoľvek vybrať ďalších sto miliónov eur. Bez argumentov, bez zdôvodnenia.“

„Výsledkom je častá korupcia a neefektívnosť. Z týchto dôvodov by mala byť sprivatizovaná aj spoločnosť Tipos.“

Celý článok zo dňa 12.8.2025 si môžete prečítať na SME, tu.

Rudo stavia na ruletu a poker!

Martin Vlachynský, INESS:

„Štát by nemal podnikať, špeciálne v krajine, kde je aj nižší manažment vecou politických nominácií. Výsledkom je častá korupcia a neefektivita. Z týchto dôvodov by mala byť spoločnosť Tipos sprivatizovaná a peniaze využité na konsolidáciu, nie využitá na rozširovanie činnosti štátu do ďalších oblastí. Hlavný prínos takýchto politických „trafík“ je pre ich manažment, nie pre daňovníkov.“

Celý článok zo dňa 13.8.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Potrebuje Slovensko pracovať na novom jadrovom zdroji?

Radovan Ďurana, INESS:

„V tomto názore je hlas ekonóma výrazne silnejší ako hlas fanúšika jadrových technológií. Hlavne by na tom nemali pracovať slovenskí politici, lebo to je takmer istá záruka vysokých nákladov, ktoré na konci dňa budú musieť zaplatiť koneční zákazníci. Obrovský desaťmiliardový projekt je veľkým lákadlom pre všetky druhy politických a dodávateľských záujmov. Uvážme ale, kto chce podpisovať zmluvu s americkým dodávateľom. Politická garnitúra, ktorá viac ako 10 rokov nedokázala spustiť rekonštrukciu gabčíkovskej elektrárne. A ktorá už spoločnosťou JESS neuveriteľných desať rokov rozbieha výstavbu novej jadrovky.

Štát mohol uskutočniť výberové konanie, v ktorom by ponúkol lokalitu, obyvateľstvo podporujúce jadrovú výrobu, nastavil bezpečnostné kritériá, regulačnú spoluprácu, pripojenie na prenosovú sieť. Ponúkol by nejaký investor štátu „odmenu“ za poskytnutie tejto príležitosti? Za to, že môže vyrábať a predávať so ziskom elektrinu z jadrovej elektrárne?“

Celý článok zo dňa 14.8.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.

Na konsolidáciu verejných financií musia prispieť všetky rezorty

Radovan Ďurana, INESS:

„Pokiaľ vláda zároveň hovorí o tom, že trinástych dôchodkov sa nedotkne, adresná pomoc s energiami pôjde 90 % domácností, tak nám vlastne vraví, že šetriť nejako významne sa nebude.“

Rádio Regina (15.8.2025)

Zadlženie rastie, KONSOLIDÁCIA zďaleka nekončí: Každý z nás už DLHUJE viac ako 15-tisíc eur

Radovan Ďurana, INESS:

„Po dvoch balíčkoch, ktoré prudko zvýšili dane a prispeli k vysokej inflácii na Slovensku a spomaleniu hospodárskeho rastu, by mal prísť balíček škrtov. Lenže tento balíček bude veľmi krátky a veľmi malý. Vláda potrebuje škrty rádovo v stovkách miliónov eur. Na takéto škrty by sa ale musela zmeniť legislatíva. V parlamente ale žiadne reformy neboli schválené, o žiadnych sa nehovorí. Dostatočnú sumu nie je možné dosiahnuť bez úspor v sociálnych tranferoch v zdravotníctve a školstve. Na stole nie je nič, leda tak pokračovanie plytvania v energetickej pomoci. Vláda, ktorá odmieta zrušiť či zmeniť 13. dôchodok sa nikdy neprepracuje úsporami k vyrovnanému rozpočtu, preto Slovákom neostáva nič iné, ako sa znovu obávať, o koľko im vláda znovu zoštíhli ich peňaženky.“

Celý článok zo dňa 17.8.2025 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.

Byrokracia

Píše analytik INESS Vlachynský

Martin Vlachynský, INESS:

„Ak ten, kto tender pokazil, teraz kričí, že vie, ako to opraviť, tak je to úsmevné“

Celý článok zo dňa 13.8.2025 si môžete prečítať na SME, tu.

Záchranky: keď ideológia prehluší fakty

Martin Vlachynský, INESS:

„veľký moloch má tendenciu skostnatieť“

Celý článok zo dňa 15.8.2025 si môžete prečítať na SME, tu.

Minimálna mzda

Nový prepočet už začal platiť. Státisíce Slovákov sa dočkajú o 100 eur vyššieho platu

Róbert Chovanculiak, INESS:

„To potvrdila aj empirická štúdia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí, pri zvýšení minimálnej mzdy o päť percent počas rokov 2010 až 2018.“

Celý článok zo dňa 14.8.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Mnohí Slováci si od januára prilepšia až o 100 eur mesačne. Pozri sa, či sa to týka aj teba

INESS:

„Minulý rýchly rast minimálnej mzdy viedol k strate tisícok pracovných miest.“

Celý článok zo dňa 17.8.2025 si môžete prečítať na Emefka, tu.

Energie

Koalícia pri účtoch za energie vymyslela nový systém. Cena plynu sa určí podľa cifry na výplatnej páske

Radovan Ďurana, INESS:

„Sociálna podpora by nikdy nemala podporovať viac ako polovicu domácností, pretože relatívne chudobná nemôže byť viac ako polovica národa,“

„Výsledkom je návrh, ktorý akurát vystihuje stereotyp o Slovensku a jeho histórii – chudobní poddaní proti pánom. Bohužiaľ, vláda nenašla ani len odvahu na postupné zvyšovanie cien,“

Celý článok zo dňa 15.8.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Školstvo

Vzdelanie na Slovensku niečo stojí

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Tak na Slovensku máme verejné, základné, stredné aj vysoké školy, ktoré sú bezplatné a tým pádom sú prístupné úplne každému. Zároveň však máme aj súkromné cirkevné školy, ktoré môžu vyberať poplatky, ale na základe dát vieme, že tieto školy sú pomerne dostupné, predovšetkým keď sa porovnáme s ostatnými krajinami v Európskej únii. Máme aj dáta o tom, koľko stojí priemerne štúdium na základnej a strednej škole neštátnej a tie hovoria o tom, že 60 % škôl vyberá poplatky ročne nižšie ako 100 EUR. Tzn., že mesačne sa rozprávame o maximálne nejakých desiatich eurách. Z tohto pohľadu väčšina neštátnych škôl na Slovensku je naozaj dostupná aj pre ľudí, ktorí majú nižšie príjmy a nepredstavujú nejakú bariéru tieto financie.“
…

TA3 (15.8.2025)