Ekonomika
Dôstojný tresk
Martin Vlachynský, INESS:
„Progresívne Slovensko prezentovalo na konferencii „diskusnú štúdiu“ veľký Tresk. Ide o akýsi pozičný dokument, udanie tónu do ekonomickej diskusie s budúcimi koaličnými partnermi, nie o volebný program.
Bez konkrétnych bodov sa hodnotí ťažšie, no zhodnotenie si zaslúži. Zmyme nános marketingu: nie je to ani veľký, ani tresk a nie je to ani „totálny reštart ekonomiky“. Dokument obsahom skôr sľubuje reštart verejnej správy, čo je dobrá správa. Slovensko ho naozaj potrebuje. Veľká revízia štátu má prísť pomocou auditov, inovačného hubu a „Byrokata“. Nie je to teda Javiera Mileiho motorová píla či Elonov Muskov DOGE. Pravidlo „najskôr meraj, potom rúb“ by som mal pochváliť. Len či je na dnešnom Slovensku na toto ešte čas! Spustiť audity a následne ich implementovať bude trvať minimálne rok, ale skôr tri. Prvé pozitívne výsledky takéhoto snaženia tak prídu prinajlepšom koncom volebného obdobia. To môže byť veľmi neskoro. Motorová píla je nevyberavá, ale rýchla. Aj v našom prostredí „triesky“, ktoré v radikálnejšom procese uletia, stoja za to. Všímam si aj akési ideologické zakotvenie.“
…
Hospodárske noviny (8.9.2025)
Veľký tresk Progresívneho Slovenska je viac audit než revolúcia, hodnotí analytik INESS
Martin Vlachynský, INESS:
„Nie je to ani veľký, ani tresk a už vôbec nie totálny reštart ekonomiky.“
„Spustiť audity a následne ich implementovať bude trvať minimálne rok, skôr tri. Prvé výsledky prídu prinajlepšom koncom volebného obdobia, čo môže byť veľmi neskoro.“
„Zazneli slová o potrebe zväčšiť koláč, čo znie lepšie, ako sa snažiť ho len inak rozkrojiť.“
„Ani teraz sa nedozvieme, akým zázrakom sa vysoké náklady transformácie zmenia na príležitosť.“
„Ani na dnešnom Slovensku sa nedá žiaden reštart robiť bez bolesti. Ak to voličovi a koaličným partnerom nepriznám, nenechajú ma ho urobiť.“
Celý článok zo dňa 9.9.2025 si môžete prečítať na Slovensko.gratis, tu.
Zdravotníctvo
Poistenec okrem benefitov hľadá poisťovňu, ktorá mu umožňuje dostať sa rýchlejšie k liečbe
Martin Vlachynský, INESS:
„Základom je posúdiť, čo budem potrebovať v nasledujúcich rokoch ja ako poistenec, pacient a ktoré z tých nástrojov, benefitov a ponúk mi najviac vyhovuje.“
„Možnosť radikálne navýšiť zdroje v zdravotníctve je dnes obmedzená a nemožno očakávať, že nejaká vláda v najbližších rokoch „odklepne o dve miliardy navyše“.“
Celý článok zo dňa 8.9.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.
Štát chce vybrať viac aj na zdravotných odvodoch, ľudia to uvidia na svojich výplatných páskach
Martin Vlachynský, INESS:
„Zo strany štátu je tu možnosť zvýšiť platby za poistencov štátu alebo zvýšiť odvody alebo umožniť nejakým spôsobom spoluúčasť pacientov pri poistení a podobne.“
„To znamená, že čiastka platená štátom za poistencov, dôchodcov, deti, mamičky na materských a podobne sa zníži. To znamená, že v zdravotníctve toto opatrenie by, opäť opakujem, podľa vyjadrenia ministra, nemalo priniesť dodatočné zdroje.“
Celý článok zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na STVR, tu.
Aktuálny stav prepoisťovania: dve poisťovne sú v pluse, jedna v strate
Martin Vlachynský, INESS:
„Za posledných 10-15 rokov sa to výrazne zlepšilo. Diskusie X rokov do minulosti boli o súperení celaskonmi, ľadvinkami a igelitkami. Toto je už dávno za nami. Ponuky jednotlivých poisťovní sú pomerne štruktúrované a sú tam zaujímavé veci, v ktorých sa dá hľadať, ak hľadať chcete. Stále je ale priestor na to, aby sme sa viac bavili o tom, čo jednotlivé poisťovne odlišuje.“
Celý článok zo dňa 11.9.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.
Verejné financie
Ďalšie šetrenie za miliardy eur
Radovan Ďurana, INESS:
„Ten balíček nerieši dlhodobé problémy slovenských verejných financií. Viaceré opatrenia sú len dočasné a je veľmi pravdepodobné, že väčšou váhou opäť dopadne na peňaženky obyvateľov Slovenska.“
„Zase dostali taký ten krčmový spôsob šetrenia a znížime to o 10 %. Každý si nájde nejakú úsporu, zmrazíme platy na 1 rok, ale druhý rok tí zamestnanci už budú pýtať a štrajkovať, zase nám to zvýšte, dobehnite tie naše platy.“
TA3 (9.9.2025)
Tretí konsolidačný balík
Radovan Ďurana, INESS:
„Ja nepotrebujem, aby trinásty dôchodok, ktorý je neadresná dávka, rozposielalo nie 150, ale 130 zamestnancov Sociálnej poisťovne, ja potrebujem, aby ten trinásty dôchodok bol buď zrušený alebo osekaný na polovicu.“
Rádio Slovensko (10.9.2025)
Členom vlády konsolidácia vezme z platu pár desiatok eur mesačne. V apríli však už budú zarábať ešte viac ako dnes
Radovan Ďurana, INESS:
„Ministri urobili symbolický krok. Pristúpili na z ich pohľadu veľmi mierne zvýšenie daňového zaťaženia, ale to je len spôsob, ako predať zvýšenie daní verejnosti. Treba si uvedomiť, že to sú jednotky miliónov eur ročne. My sa bavíme o konsolidačnom balíku za 2,7 miliardy eur. Je to politický krok, vyslanie nejakého signálu a toto nesúvisí s deficitom verejných financií alebo s tým, ako sa bude vyvíjať slovenská ekonomika.“
Celý článok zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.
Politici prispejú len mizivou časťou. 99,99 percenta tretej konsolidácie zaplatia ľudia, firmy a inštitúcie
Radovan Ďurana, INESS:
„Bol by som prekvapený, ak by sa štátu podarilo dosiahnuť plánovaný deficit. Po prvé preto, že úsporné opatrenia nie sú ešte pripravené, nie sú podložené auditmi a zmysluplnou racionalizáciou. Po druhé preto, že každoročné zvyšovanie daní škrtí ekonomický rast.“
Celý článok zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Všetko, čo musíte vedieť o konsolidácii! Ekonóm varuje, ktorých Slovákov to zabolí najviac?
Radovan Ďurana, INESS:
„Vláda rok nepracovala na reformách vo verejnej správe, ktoré by jej umožnili efektívne šetriť dostatočne veľké sumy peňazí. Tým sa myslí reformy v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, ale aj sociálnych vecí – to sú tie hlavné výdavkové oblasti, kde sa dá ušetriť dostatočne veľká suma. Miesto toho tu budeme mať úspory za 700 miliónov eur, ktoré môžu vydržať rok, možno dva, a je tam veľké riziko, že tie výdavky sa zase vrátia. V konečnom dôsledku aj ten tretí konsolidačný balík nakoniec zaplatia daňoví poplatníci, pretože tie dane sa vyberajú ľahko, zatiaľ čo úspory sa dosahujú ťažko, takže čakali sme zlú správu, aj sme ju dostali. Hlavne zvyšovaním daní sa vláda bude snažiť znížiť deficit.“
Celý článok zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Analytik o tretej vlne konsolidácie: Slovensko sa správa ako človek na dovolenke za spotrebný úver
Radovan Ďurana, INESS:
„Počuli sme zlú správu pre naše peňaženky – nielen v nasledujúcom roku, ale predovšetkým pre naše budúce príjmy. Tento balíček ochudobní všetkých Slovákov.“
„Mala viac než desať mesiacov na to, aby pripravila a do parlamentu predložila reformy či spustila audity na ministerstvách. Tie by umožnili zmysluplne znižovať počty zamestnancov či obmedziť zbytočné výkony verejnej správy. Nič také sa však neudialo.“
„Sme ako človek, ktorý si vezme spotrebný úver a na dovolenke v Egypte sa tvári, že je bohatý.“
„Dopriali sme si viac, než dokážeme ekonomicky vyprodukovať. Potrebujeme sa vrátiť na zem. Zvýšenie daní udusí ekonomický rast, ktorý Slovensko do budúcna nevyhnutne potrebuje. Potrebné sú škrty na výdavkovej strane – a s reformami treba začať hneď, nie až o rok.“
Celý článok zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.
Panel expertov o konsolidácii: Bude to bolieť, ale nebude to liečiť
Radovan Ďurana, INESS:
Aj tretí konsolidačný balík nám potvrdil, že táto vláda v skutočnosti nechce konsolidovať verejné financie. Je to zrejmé z toho, že ďalší rok uplynul bez toho, aby vláda pripravila a parlament schválil komplexné reformy či spustila poctivé audity, ktorými by bolo možné dlhodobo a zmysluplne znížiť verejné výdavky. Kto rok nič nerobil a odmieta zefektívniť sociálne výdavky, nakoniec siahne na ďalšie zvyšovanie daní, ktoré ešte viac pridusí chradnúcu ekonomiku. Úsporné opatrenia na strane štátu sú skôr symbolické a veľmi pravdepodobne dočasné. Čerešničkou na torte je, že ani v septembri stále nie sú pripravené. Zvyšovanie daní má opäť výraznú prevahu 2:1 v objeme opatrení. Vláda politicky nenašla odvahu zvýšiť znovu sadzbu DPH, a tak sa rozhodla znížiť pracujúcim príjmy. Zdravotné odvody sú v skutočnosti dépéháčkou pracujúcich ľudí. Musia ich platiť zo všetkých svojich príjmov, neexistuje strop na túto daň. Výdavky na zdravotníctvo pritom vláda vôbec nemusí zvýšiť.
…
Celý článok zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Škrty na strane štátu sú len ilúzia, tvrdia experti. Vláda opäť hádže bremeno na plecia pracujúcich
Radovan Ďurana, INESS:
„presne v duchu tých predchádzajúcich“
„Žiadny investor nebude chcieť na Slovensku vytvárať pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou, radšej ich presunie do lacnejšieho Česka“
„To hovorí za všetko“
Celý článok zo dňa 11.9.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Grécka cesta? Slovensko by sa malo inšpirovať, ako sa naozaj konsoliduje
Richard Viklus, INESS:
„Grécke dlhopisy sú relatívne lacné najmä pre výhodné úroky veľkej časti dlhu, s ktorou sa neobchoduje, pretože ju vlastnia medzinárodné inštitúcie a Európska centrálna banka (ECB).“
„Slovenská vláda by si mala z Grécka zobrať odstrašujúci príklad, kam až môže nekontrolované zvyšovanie výdavkov a zadlžovanie doviesť krajinu. Slovensko sa uberá cestou zvyšovania ceny práce, zavedením progresívnej dane z príjmov, čím vyháňa mladých, kvalifikovaných a dobre platených ľudí zo Slovenska.“
Celý článok zo dňa 11.9.2025 si môžete prečítať na SME, tu.
Zmrazia platy a začnú prepúšťať: Štát ZASKOČIL Slovákov, TOTO nás čaká a neminie
Radovan Ďurana, INESS:
„Vláda mala celý rok na to, aby urobila dôkladné audity a odhalila skutočné duplicity a neefektívne činnosti. Namiesto toho prichádza s plošnými škrtmi a diskusie o rušení úradov vníma skôr ako „dymovú clonu“. Obáva sa, že zlučovanie bez poctivej analýzy neprinesie reálne úspory.“
Celý článok zo dňa 12.9.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.
ŠKRTY vo verejnej správe za 1,3 miliardy eur: RUŠENIE úradov, STOPKA ZVYŠOVANIU platov a OSTRÉ REAKCIE zamestnancov!
Radovan Ďurana, INESS:
„Miesto toho sme sa akurát dozvedeli, že umelo vytvorený Úrad pre reguláciu hazardných hier sa stane opäť odborom ministerstva financií.“
Celý článok zo dňa 12.9.2025 si môžete prečítať na Kanal1, tu.
Tikajúca dlhová bomba v Európe? Experti varujú pred novou krízou
Martin Vlachynský, INESS:
„Sociálny štát blahobytu v jednotlivých štátoch postupne začína narážať na svoje demografické a ekonomické limity.“
„To si, samozrejme, investori všímajú a do ceny dlhopisov započítavajú aj politické riziko.“
„Vytiahnuť motorovú pílu, razantne orezať dekády bobtnajúcu verejnú správu, haldy regulácií a prebudovať sociálne systémy na adresné“
Celý článok zo dňa 12.9.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Sociálny systém
Štát chce zvýšiť aj zdravotné odvody
Martin Vlachynský, INESS:
„Zo strany štátu je tu možnosť zvýšiť platby za poistencov štátu alebo zvýšiť odvody, alebo umožniť nejakým spôsobom spoluúčasť pacientov, pripoistenia a podobne.“
STV1 (10.9.2025)
Tretí konsolidačný balík najviac zasiahne živnostníkov
Martin Vlachynský, INESS:
„Už sa bavíme o sume 303 EUR v prípade sociálnych odvodov a 121 EUR v prípade zdravotných odvodov. Čiže keď to porovnám, tak dnes minimálne mesačné odvody sú 344 EUR, v roku 2026 budú 425 EUR.“
„Pre niektorých prestane dávať zmysel vykonávať akúkoľvek živnosť a ukončia ju. Niektorí môžu sa viac posunúť do šedej alebo do čiernej ekonomiky. Tzn., že budú, povedzme, zamlčiavať príjmy alebo budú robiť načierno.“
Rádio Slovensko (12.9.2025)
Európska únia
Slováci patria medzi najpracovitejšie národy v Európe, no dlhé hodiny v práci ešte nič nezaručujú
Martin Vlachynský, INESS:
„Európa si nikdy nedala poriadnu šancu.“
„Robili sme analýzy, ktoré ukazovali zlyhania, ale nepohnuli sme sa ďalej. Za posledných 30 rokov sa točia debaty o byrokracii, energetike, zelenej politike a sociálnom štáte, no reálne zmeny neprichádzajú.“
Celý článok zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Dane
„Sú ako letiská.“ Nové nemocnice Penty a Agelu prehĺbili stratu, najväčšia štátna okresala počty lekárov
INESS:
„Aj tieto náborové príspevky sa zodvodňujú a zdaňujú ako mzda. Dane a odvody môžu pri vysokopríjmových zamestnancoch, ako sú napríklad primári, „zožrať” viac ako polovicu nákladov nemocnice na príspevok.“
Celý článok zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Komu konsolidácia ne)ukradne z výplaty
Martin Vlachynský, INESS:
„Zdravotný odvod je pomerne priamočiary, je to +1% z hrubej mzdy, pri priemernej mzde 1 500 eur ide o 15 eur mesačne.“
„V prípade DPH na potraviny s vysokým obsahom cukru a soli ide o výnos 91 miliónov eur. Ak to rozložíme napríklad na rodinu, tak ide zhruba o 70 eur ročne. Iným príkladom je zvýšenie dane z príjmu pre vysokokvalifikovaných zamestnancov. Zamestnanec s hrubou mzdou 5 000 eur mesačne po novom zaplatí o 69 eur mesačne viac.“
„Živnostník s tržbami 1 000 eur mesačne, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky, si priplatí 81 eur mesačne. Celkovo tak z 1 000 eur príjmu zaplatí na odvodoch 425 eur, teda 42,5 % svojho príjmu.“
„Ten s príjmom 250 eur mesačne zaplatí na zdravotných a sociálnych odvodoch 142 eur, teda 57 % príjmu.“
„Otázka miezd politikov je morálna a etická, ale z hľadiska ekonomiky rozpočtu je bezvýznamná. Bez ohľadu na to, či si dajú politici nulové mzdy, alebo si ich naopak zdvojnásobia, v mori 7 miliardového deficitu to nebude ani kvapka.“
Celý článok zo dňa 13.9.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Školstvo
Silné školské obvody sú cesta k pasivite a nekvalite
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Ministerstvo vyvoláva dojem, že existujú kvalitné a nekvalitné školy a že časť populácie si dnes uzurpuje miesta v kvalitných školách, zatiaľ čo ostatným zostávajú len nekvalitné. Preto príde úradník a prekreslí obvody, aby tomu zabránil.
V diskusiách o navrhovanej reforme školstva postupne vyplávali na povrch zámery a ciele jej autorov, ktoré neboli hneď zrejmé z dôvodových správ a legislatívneho znenia. A je to ešte horšie, než som si pôvodne myslel. Diskusia sa spočiatku sústreďovala na finančnú diskrimináciu žiakov neštátnych škôl. To je samo osebe nesprávny krok, ale k tomu autori reformy postupne vysvetlili, prečo má dôjsť k zníženiu normatívu pre neštátne školy. Kľúčovým pojmom sú školské obvody.
V novom návrhu zákona je stanovené, že každá verejná škola musí mať definovaný jeden školský obvod, z ktorého je povinná prijímať žiakov. Tieto obvody sa nemôžu prekrývať. Do tohto systému chce ministerstvo začleniť aj neštátne školy, a preto im sľubuje, že im nezníži financovanie o 20 percent, ak sa stanú „verejným poskytovateľom“, a teda súčasťou školských obvodov.“
…
Celý komentár zo dňa 10.9.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.
Ak sa skupina ľudí z ministerstva školstva pokúsi od stola…
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Inklúzia a diverzita sa dnes menia z ušľachtilých hodnôt na prostriedky, ako dosiahnuť kvalitnú školu. Tá však vyžaduje najmä motivované vedenie, efektívne organizačno-manažérske procesy a kvalitné vzdelávacie metódy.“
Celý článok zo dňa 11.9.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Tri nové argumenty ministerstva školstva a odpovede na ne
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Do parlamentu smerujú tri dôležité zákony týkajúce sa regionálneho školstva. Jednou z vecí, ktoré výrazne menia, je financovanie neštátnych škôl a zároveň nové definovanie školských obvodov. Pôvodne ministerstvo a obhajcovia týchto zmien argumentovali v ich prospech tým, že poukazovali na nespravodlivú možnosť neštátnych škôl stanovovať kritériá prijatia žiakov a vyberať školné. Podľa nich to vedie k tomu, že neštátne školy sa nezapájajú do riešenia spoločenských problémov spojených so vzdelávaním detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP).
…
Celý komentár zo dňa 11.9.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Analytik Chovanculiak z inštitútu INESS v Diskusnom klube: Reformu školstva nám tajili!
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Minister školstva prišiel s pomerne odvážnym návrhom, ktorý sme chceli aplikovať alebo zaviesť roky. Riaditelia na základných a stredných školách nebudú mať po novom povinnosť mať pedagogické vzdelanie. To je niečo, čo vítam.“
„Mne to nedáva zmysel. Oni idú robiť naozaj veľkú reformu. Mali by mať nejaké ciele určené, čo tým chcú dosiahnuť a vyhodnocovať to v čase.“
„Táto tretia možnosť mi príde ako bazárové vyjednávanie. Minister ponúka nejaké percentíčka za niečo, čo tie školy spravia.“
„Tu rovno poviem, že pán minister klame. Z veľkosti tých zmien je absolútne zrejmé, že na tom pracovalo množstvo ľudí a veľmi dlhý čas. Oni to všetko držali pod pokrievkou do poslednej sekundy.“
Celý článok zo dňa 12.9.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Reformu školstva nám tajili
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Teraz sa nebudem báť a nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Tu rovno poviem, že pán minister klame. To je normálne časovo zdokumentované, ako tento zákon vznikal, kedy sa o ňom dozvedeli hráči zo školstva, teda mimo ministerstva školstva. Z veľkosti tých zmien, z komplexnosti, čo tam je všetko popísané, je absolútne zrejmé, že na tom pracovalo množstvo ľudí a veľmi dlhý čas. Oni to všetko držali pod pokrievkou do poslednej sekundy, keď sa to dostalo von a keď to zverejnili médiá.“
„Riaditelia na základných a stredných školách nebudú mať po novom povinnosť mať pedagogické vzdelanie. Môžu to byť bežní manažéri, povedzme zo súkromného sektora, ktorí rozumejú procesom manažmentu, organizácie práce. To je niečo, čo vítam.“
Nový Čas (13.9.2025)
Škola nestačí. Deti sa učia počítať rýchlejšie v reálnom živote než z učebníc
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Naozaj potrebujeme, aby skoro polovica ľudí chodila do školy 18 rokov? Vstupujú do dospelého sveta a začínajú tvoriť hodnoty ako 23- až 24-roční. Nie je to trochu neskoro?“
„Na Slovensku máme momentálne 40 percent mladých ľudí, ktorí chodili do školy 18 rokov.“
„Už teraz chýbajú ľudia na trhu práce, zväčšuje sa sekera v sociálnej poisťovni a mladí ľudia odkladajú zakladanie rodiny a prvé dieťa stále na neskôr. Pýtam sa preto, či náklady dodatočných rokov navštevovania školy naozaj prekonávajú benefity získaných vedomostí a aký je optimálny počet rokov strávených v škole.“
…
Celý článok zo dňa 14.9.2025 si môžete prečítať na Forbes, tu.
Dôchodky
S dvojpercentným pilierom si podľa analytika nenasporíte ani na truhlu
Martin Vlachynský, INESS:
„Vo vláde je okolo jeho obsahu „riadne dusno“.“
„S dvojpercentným odvodom si poriadne nenasporíte ani na truhlu.“
„Odvtedy sa voči tomuto návrhu nenašiel jediný oponent. Veď kto a prečo by mohol byť proti takejto Oranžovej obálke?“
„Asi aby sa šetrili elektróny.“
Celý článok zo dňa 11.9.2025 si môžete prečítať na Banky, tu.
Živnostníci
Živnostníci zaplatia brutálnu cenu za konsolidáciu. Pozrite si presné prepočty
Martin Vlachynský, INESS:
„Ak ste živnostník s ročným príjmom 12 000 eur, na odvodoch ste v roku 2025 zaplatili 4 131 eur, v roku 2026 to bude 5 100 eur. To je obrovský skok. Zasiahne to živnostníkov s nízkym príjmom, tých, ktorí v malom podnikajú popri práci či dôchodku, prípadne rodiny, kde sú obaja živitelia živnostníci.“
„Podľa našich prepočtov je to zhruba ďalších osem percent živnostníkov.“
„Starnutie obyvateľstva a nízka pôrodnosť oslabujú trh práce. Vláda zvýšením zdanenia živnostníkov bude odrádzať ľudí od podnikania. Naivne sa domnieva, že títo ľudia pôjdu do zamestnaneckého vzťahu. Lenže zdanenie práce je na Slovensku najvyššie zo všetkých postkomunistických krajín.“
„Znižovanie ekonomickej aktivity v čase biedneho ekonomického rastu je najhoršia možná hospodárska politika.“
Celý článok zo dňa 11.9.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
KONSOLIDOVAŤ má štát aj občania. Realita? Zabolí najmä ľudí. Koľko nám ubudne z peňaženiek?
Martin Vlachynský, INESS:
„U mňa víťazia živnostníci. Dopad balíčka na niekoľko desiatok tisíc z nich bude bez preháňania doslova likvidačný. Netvrdím to ja, ale matematika.“
„Zásadnou zmenou je posunutie minimálneho vymeriavacieho základu sociálnych odvodov. Doteraz sa platili z 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, odteraz to bude z 60 %. Dnes (dáta 2024) asi 78 % živnostníkov platí sociálne odvody z minimálneho základu. Toto opatrenie sa však dotkne aj tých, ktorí doteraz boli v pásme 51 % až 59 %, čo je asi ďalších 9 %.“
„Napríklad živnostník s tržbami 12 000 eur ročne, uplatňujúci paušálne výdavky, si priplatí spomínaných 606,20 eura len z dôvodu zvýšenia vymeriavacieho základu a ďalších 91,44 eura z dôvodu zvýšenia sadzby zdravotných odvodov. Ak prirátame aj „prirodzené“ zvýšenie minimálnych odvodov kvôli rastu priemernej mzdy, tak zvýšenie odvodového zaťaženia mu odkrojí dodatočných 8 % tržieb.“
„To je o skoro 3 percentuálne body viac, ako na daniach a odvodoch zaplatí z ceny práce zamestnanec s cenou práce 1000 eur. V prípade takého zamestnanca je celkové daňovo-odvodové zaťaženie 39,64 %. Drobný živnostník tak zaplatí viac daní a odvodov ako porovnateľný zamestnanec, ale bez nároku na dovolenku, návštevy lekára, stravné, istotu práce a milión ďalších výhod Zákonníka práce.“
…
Celý článok zo dňa 13.9.2025 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.
Podnikanie a regulácie
Politika a dane dusia slovenské firmy: Hrozí odchod do zahraničia?
Radovan Ďurana, INESS:
„Vysoké daňové zaťaženie, korupčné kauzy a nevyriešené korupčné kauzy, vplyv politikov na ekonomiku, vysoké poplatkové zaťaženie.“
Celý článok zo dňa 13.9.2025 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Byrokracia
Zmrazenie platov aj prepúšťanie. Najtvrdšie šetrenie štátu za posledné roky dopadne na úradníkov, ktoré úrady zaniknú?
Radovan Ďurana, INESS:
„Kde nie je práca a príprava, tam chýbajú aj opatrenia.“
„Tieto by mali sídliť v spoločných budovách a znižovať tak náklady.“
„Zlúčenie sa tak môže udiať pod dojmom úspor, ale bez poctivej prípravy a analýzy, žiadna úspora nemusí prísť. Obávať sa teda musíme toho, že zlučovanie úradov neprinesie požadované úspory. Znižovanie stavov môže byť dočasné. Rovnako zmrazenie platov.“
Celý článok zo dňa 12.9.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Trh práce
Štvordňový pracovný týždeň
Róbert Chovanculiak, INESS:
„O Belgicku sa zvykne hovoriť, že je to prvá krajina, kde túto politiku zaviedli. V skutočnosti tam však politici len povolili možnosť rozložiť si odpracované hodiny medzi štyri dni namiesto piatich. To je možné aj na Slovensku.“
„Nezvykne sa už dodať, že to platí len pre rodičov detí do veku troch rokov a len pre zamestnancov verejného sektora. Na Slovensku máme pre zamestnaných rodičov 5 dní dovolenky navyše, a to bez ohľadu na to, kde pracujú.“
„Aj v Spojených arabských emirátoch poznajú štvordňový pracovný týždeň. Platí však len pre verejných zamestnancov. Z peňazí daňových poplatníkov, alebo magických výnosov z predaja ropy, sa financuje deň voľna navyše ľahšie. Koniec koncov, aj slovenskí zamestnanci vo verejnom sektore sú už v polovici cesty k štvordňovému pracovnému týždňu. Pracujú oficiálne 37,5 hodiny do týždňa a majú o týždeň dovolenky viac.“
…
HN magazín (12.9.2025)
