Trh práce
Do Košíc prichádza čínsky investor, mal by priniesť nové pracovné príležitosti aj pre dlhodobo nezamestnaných
Martin Vlachynský, INESS:
„Ja by som hľadal možno súvis s tým, že tam bude fungovať v blízkom okolí fabrika Volvo, kde je vysoká pravdepodobnosť, že pôjde o nejakú formu subdodávok.“
„Slovensko má dlhodobý problém s veľkou skupinou dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných, ktorí sa dokážu zamestnať práve v takýchto prevádzkach.“
Celý článok zo dňa 6.10.2025 si môžete prečítať na STVR, tu.
AKTUÁLNE: Na Slovensko mieri nový investor. Prácu dostanú STOVKY ľudí (kde bude)
Martin Vlachynský, INESS:
„Na východe Slovenska je veľká skupina ľudí, ktorá je dlhodobo nezamestnaná, no zároveň ide o skupinu s nízkou kvalifikáciou. V prevádzkach ako bude tá, ktorú tu buduje spoločnosť Xinquan, však môžu nájsť uplatnenie aj takýto ľudia.“
Celý článok zo dňa 8.10.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.
Vyšší výkon, menší stres: Štvordňový pracovný týždeň v zahraničí funguje, aká je však slovenská realita?
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Na Islande totiž nikto neskúšal skrátiť pracovný týždeň o jeden deň, t. j. 8 hodín. Približne 8 % pracovísk znížilo počet odpracovaných hodín do týždňa o 4 hodiny, 45 % o 3 hodiny a zvyšná skoro polovica pracovala len o 1 – 2 hodiny menej. Toto jednoducho nebol experiment so štvordňovým pracovným týždňom.“
„Stačí si predstaviť, či môže autobusár odjazdiť za 4 dni toľko liniek ako za 5 dní, alebo či ľudia vo fabrike dokážu namontovať za 4 dni toľko súčiastok ako za 5 dní. Jednoducho povedané, vo väčšine tradičných zamestnaní vedie odpracovanie menšieho počtu hodín k nižšej produktivite práce, čo inými slovami znamená nižšiu mzdu.“
…
Celý článok zo dňa 8.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Dôchodky
Jeden dôchodok dostane stopku, nárast druhého je ohrozený. Nové odvody pre živnostníkov prinesú komplikácie
Radovan Ďurana, INESS:
„Najnižší minimálny vymeriavací základ bude 26 percent z priemernej mzdy dva roky starej, čo veľmi pravdepodobne nebude stačiť na splnenie podmienky minimálneho odvodu na stanovenie osobného mzdového bodu.“
„Toto riešenie považujem za mylné, ide nesprávnym smerom. V skutočnosti by mal byť zrušený minimálny dôchodok ako taký, túto diskusiu by sme potom vôbec nemuseli viesť.“
Celý článok zo dňa 6.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Poisťovňa získa od ľudí a firiem stovky miliónov navyše. Zmrazenie penzií pomôže dočasne, neskôr prudko stúpnu
Radovan Ďurana, INESS:
„Jeho výšku ovplyvňujú dva faktory. Valorizácia všetkých dôchodkov a rast priemernej výšky novopriznaných dôchodkov. Len na základe valorizácie vzrastú priemerné dôchodky za tri roky o 11 percent. Už v jednom roku teda zvýšenie 13. dôchodku prekoná úspory za tri roky.“
Celý článok zo dňa 8.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Štát chce zatočiť so starou krivdou. Mnohí seniori sa však zvýšenia penzií nedočkajú
INESS:
„Vláda prestane matkám na materskej a rodičovskej posielať časť štátom platených odvodov do druhého piliera.“
Celý článok zo dňa 10.10.2025 si môžete prečítať na Standard, tu.
Zdravotníctvo
Zisk zdravotných poisťovní – prekážka alebo motor inovácií v zdravotníctve?
Martin Vlachynský, INESS:
„Zdravotníctvo nedokáže budúcnosti čeliť, ak z neho bude byrokratický moloch, ale len vtedy, ak bude plné podnikateľských nápadov, kapitálu, konkurencie a klientskeho prístupu. A k tomu nevyhnutne patrí aj zisk.“
Medicína (6.10.2025)
Pravé kiahne naprieč históriou
Martin Vlachynský, INESS:
„Pravé kiahne boli dva až tri krát infekčnejšie ako chrípka. Išlo o jednu z najdesivejších chorôb, ktorá za posledných 100 rokov svojej existencie zabila odhadom pol miliardy ľudí.“ „Už v stredoveku sa ľudia snažili epidémiám kiahní predísť primitívnym očkovaním pomocou vkladania kusov tkaniva z infikovaných ľudí pod kožu či do nosa zdravých.“
Sestra (6.10.2025)
Štát plánuje skrátiť čakacie lehoty, no lekárka tomu neverí. Pacienti už teraz čakajú viac ako 100 dní navyše
Martin Vlachynský, INESS:
„To znamená, že vyššie príjmy sa úplne nepremenia na vyššie výdavky, ale časť zostane ako rezerva v poisťovniach.“
„Ak to prirovnáme k peňaženke, je to, ako keby vám niekto dal 100 eur, ale do ruky vám podal len 50, pričom zvyšných 50 eur má odložených u seba a nemôžete ich minúť.“
Celý článok zo dňa 8.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Valorizácia by v ambulanciách mala byť nastavená ako v nemocniciach
Martin Vlachynský, INESS:
„Je možné, že to povedie k navýšeniu množstva zdrojov a k relatívnemu zvýšeniu atraktivity ambulantného sektora. Ale ako som spomínal, to vôbec nemusí znamenať, že to dobehne nejakú dieru, ak tam existuje, prípadne, že to dokáže pokryť náklady rastúceho dopytu zo strany poistencov.“
Rádio Slovensko (8.10.2025)
686 odtieňov našej legislatívy
INESS:
„Najvyššiu legislatívnu aktivitu prinieslo pandemické obdobie rokov 2020 až 2022, počas ktorého vzniklo až 186 novelizácií (54+54+78). Odvtedy počet novelizácií zvoľnil, za posledné dva roky (2023 a 2024) ich bolo spolu len 83 (39+44).“
„Rozsah týchto zmien sme neposudzovali – dôležitý je samotný fakt, že každá novela, bez ohľadu na veľkosť, prináša dodatočné náklady: legislatívne, administratívne a organizačné. Metodika zostala zámerne jednoduchá a priamočiara, aby umožnila dlhodobé porovnanie.“
„Naopak, slúžili k deformácií. Tak časté tempo zmien nesvedčí o premyslených systémových zmenách, ale o ad hoc zásahoch a snahe o mikromanažment.“
Zdravotnícke noviny (9.10.2025)
„To ste zabili.“ hovoria vraj mladí lekári. Nemocnice poznajú svoje nové zaradenie, viaceré sa odvolávajú
Martin Vlachynský, INESS:
„Bolo jasné, že to bude musieť byť fluidná záležitosť z praktických aj z politických dôvodov, a tak sa to aj ukazuje.”
Celý článok zo dňa 10.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Hlavné mesto príde o tri nemocnice, znie aktuálny plán. Čo bude s budovami a lukratívnymi pozemkami?
Martin Vlachynský, INESS:
„Vznik celkom novej nemocnice by malo sprevádzať zatvorenie iných, už existujúcich v Bratislave, alebo výrazné obmedzenie ich fungovania.“
„Zodpovedanie otázok, čo bude s nemocnicami v Bratislave, neprináleží analytikom, lekárskym odborárom a ani politikom. Podľa neho je potrebné mať komplexnú stratégiu a jasné rozdelenie kompetencií.“
„Viem si predstaviť aj regióny, v tomto prípade Bratislavu, ako tretieho do partie. Je zjavné, že ak sa podarí dokončiť novú koncovú nemocnicu, niektoré zariadenia v súčasnej podobe prestanú dávať zmysel. Ale aká presne bude situácia v Bratislave v roku 203X, si netrúfam povedať a neverím nikomu, kto povie, že presne vie, ako to bude.“
Celý článok zo dňa 10.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Verejné financie
Konsolidácia po slovensky: Ľudia sa musia uskromňovať, štát míňa tisíce na letenky a oslavy
Radovan Ďurana, INESS:
„Vláda už zvýšila skoro všetky dane a tiež zaviedla mnoho nových. Čo bude teda obsahovať štvrtý konsolidačný balíček?“
„Nie je preto prekvapujúce, že vláde už tento rok chýba miliarda daňových príjmov oproti plánu.“
„Štátne výdavky sa ,utrhli z reťaze‘ a mnohé z nich, napríklad platy vo viacerých sektoroch, obsahujú aj automatické zvyšovanie. Bez razantného riešenia týchto výdavkov, ktoré nesúvisia s prevádzkou štátu, sa deficit nepodarí dostať pod kontrolu.“
„Prvým kandidátom na zrušenie je samozrejme transakčná daň, druhým zníženie sadzby dane z príjmov firiem, ktorá je najvyššia v regióne.“
Celý článok zo dňa 7.10.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Firmy si robia žarty z drahoty, konsolidačný trapas, miliónová daňová kauza hudobníka Špaňa aj zahraničná stopa pri ústave (denný výber)
INESS:
„Štát sa tak vzdáva možnosti znížiť deficit systémovými zmenami a stavia na krátkodobé daňové riešenia, ktoré podkopávajú konkurencieschopnosť ekonomiky a tlačia na ďalšie daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich.“
Celý článok zo dňa 7.10.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Ranný brífing: Smer už dopláca na konsolidáciu, Kamenického opúšťa optimizmus
Radovan Ďurana, INESS:
„Cieľom Fica a Sakovej je rozšíriť možnosť čerpania eurofondov, ktoré by sme nestihli vyčerpať, na iné investičné výdavky, ktoré by inak museli hradiť z rozpočtu. To bola zrejme ich stratégia.“
„Ako sa to účtovne presne spraví, neviem odhadnúť.“
Celý článok zo dňa 8.10.2025 si môžete prečítať na SME, tu.
Fico a Saková chcú od Bruselu peniaze na hocičo. Je to ich stratégia (rozhovor)
Radovan Ďurana, INESS:
„Energopomoc má byť adresná alebo by nemala existovať vôbec, pretože chudoba je len jedna, a to príjmová, nie energetická. Buď človek má príjmy na to, aby pokryl svoje výdavky na živobytie, teda aj platby za energie či vodu, alebo nemá. Preto sa mi páči model, ktorý funguje v Česku, lebo dáva zmysel.“
„Smutné je, že v Európe populizmus zmetie takmer každú rozpočtovo zodpovednú vládu.“
Celý článok zo dňa 8.10.2025 si môžete prečítať na SME, tu.
Analytik komentuje návrh rozpočtu: Je to výsledok nečinnosti vlády, zvyšovanie daní nezastaví rastúci dlh
Radovan Ďurana, INESS:
„Je to, bohužiaľ, výsledok nečinnosti vlády, ktorá trvá viac ako rok a pol. Tá nečinnosť spočíva predovšetkým v tom, že výdavková strana rozpočtu ostala v zásade nedotknutá a ukazuje sa, že samotné zvyšovanie daní nedokáže zastaviť rastúci dlh.“
„Vláda bude musieť ďalej špekulovať, kde tie peniaze zoženie, pretože napríklad zmrazenie platov hasičov sa dá vydržať jeden rok, ale druhý rok to už bude veľmi ťažké. Takže je to len odsúvanie problému do budúcnosti.“
„Spôsob konsolidácie za posledné tri roky síce čiastočne znížil deficit, ale poškodil ekonomiku na mnoho rokov dopredu v zmysle, že bude pomalší ekonomický rast. To znamená, že naše mzdy budú rásť pomalšie, ako by rástli pri tej zdravšej konsolidácii.“
Celý článok zo dňa 9.10.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.
Rozpočet má riziká. Expert pre HN varuje: Ani malé úspory nezvládli, a naplánovali si hneď trojnásobné škrty?
INESS:
„Vidíme v rozpočte len celkové sumy priradené k jednotlivým úradom, ale ako sa k nim dostaneme, nevieme.“
„Čo by spôsobilo aj zhoršenie deficitu. Vláda mala od začiatku roku pripravovať premyslené konsolidačné opatrenia, ktoré by mali potenciál eliminovať debatu o rizikách na budúci rok. Pripodobnime si to k športovcovi, ktorý pol roka nič nerobil a za mesiac sa chce dostať na olympiádu.“
„Na rok 2025 je plánované zvýšenie 0,4 percenta, čo považujem za príliš optimistické.“
Celý článok zo dňa 9.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Občania chápu, že treba konsolidovať, no za svoje trápenie už chcú výsledky, hovoria o rozpočte ekonómovia
Radovan Ďurana, INESS:
„Najdôležitejšia veta z návrhu rozpočtu je táto: Pre pokles deficitu pod 3 percentá HDP do roku 2028 bude potrebné ešte prijať v budúcich rozpočtoch konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 percenta HDP.“
Celý článok zo dňa 10.10.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Vláda dala rozpočtu zelenú. Fico označil nový plán za obrovský úspech, biznis aj odbory to vidia inak
Richard Viklus, INESS:
„Je to otázne. Vidíme v rozpočte len celkové sumy priradené k jednotlivým úradom, ale ako sa k nim dostaneme, nevieme.“
Celý článok zo dňa 10.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Vláda schválila rozpočet na rok 2026: Na čo minú naše peniaze? Opozícia hovorí o likvidácii
Radovan Ďurana, INESS:
„Prvý konsolidačný balíček sme mohli „ospravedlniť“ tým, že vláda po zvolení nemala čas na prípravu systematických úspor. Toto ospravedlnenie však nemožno použiť na druhý a už vôbec nie na tretí balíček, a teda aj rozpočet. Povinnosťou vlády vyplývajúcou z existujúcej legislatívy a zo zodpovednosti k občanom je udržateľné hospodárenie verejnej správy. Vláda predstavila rozpočet, na základe ktorého dlh naďalej rastie. Fiškálne správanie tak nemôžeme považovať za zodpovedné. Uplynulé dva roky mala k dispozícii čas na prijatie potrebnej legislatívy, uskutočnenie nevyhnutných auditov, spustenie reforiem, ktoré by viedli k dlhodobým úsporám vo všetkých druhoch výdavkov štátu. Nič z toho sme nevideli. Namiesto toho vidíme v rozpočte nesplnenie vlastného sľubu ohľadom objemu úspor. Najdôležitejšia veta z návrhu rozpočtu je táto: „Pre pokles deficitu pod 3 % HDP do roku 2028 bude potrebné ešte prijať v budúcich rozpočtoch konsolidačné opatrenia v objeme 1,8 % HDP“. To znamená, že po troch kolách masívneho zvyšovania daní bude potrebné pripraviť ďalší konsolidačný balík, ešte väčší, ako bol tohtoročný. Vysvetlenie tohto stavu je jednoduché. Kto nešetrí, ten sa z vysokého deficitu nedostane. Predstava, že vláda bude masívne šetriť vo volebnom roku 2027, je nepravdepodobná, čo nás vedie k obavám nesplnenia cieleného deficitu. Naopak, pravdepodobnosť, že dlh bude rásť aj v roku 2028 je vysoká. Práve absencia dôrazu na hospodársky rast je najväčším zlyhaním predstaveného rozpočtu.“
Celý článok zo dňa 11.10.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Školstvo
Ako im pomôže Druckerova reforma školstva?
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Ja som vo svojom príhovore hovoril o svojej (vtedy len) chystanej ceste do rómskych osád a pýtal som sa zásadnú otázku, ktorú by sa mal pýtať každý občan, ktorý sa o túto tému zaujíma. Ako táto reforma pomôže ľuďom, ktorí žijú v neľudských podmienkach napriek tomu, že sme v 21. storočí v krajine Európskej únie? Odpoveď som nedostal. Preto som sa do osád vybral.“
Celý článok zo dňa 8.10.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.
Do škôl pôjde o 230 miliónov viac, najväčšiu časť zhltne zvýšenie platov. Druckerov rezort avizuje aj škrty
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Budúcoročné zvýšenie platov bude na dlhší čas posledné.“
„Vláda neplánuje v nasledujúcich rokoch zvyšovať mzdy na žiadnom stupni vzdelávania.“
„Na univerzitách sa opakovane nedarí realizovať úspory v nadmernej zamestnanosti.“
Celý článok zo dňa 9.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Chýba tritisíc učiteľov a situácia sa ešte zhorší. Takmer každý piaty mladý učiteľ hľadá šancu mimo školy
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Čím je učiteľ mladší, tým je väčšia šanca, že odíde.“
„Výsledkom je, že v bratislavskom regióne zarábajú učitelia sto percent miestnej priemernej mzdy, zatiaľ čo napríklad v Prešovskom kraji je to 150 percent.“
„Regionálne platové rozdiely vytvárajú nerovnováhu na trhu práce predovšetkým pri začínajúcich učiteľoch, ktorým sa oplatí ísť skôr pracovať do miestnej samoobsluhy.“
„Takíto ľudia by sa mali čo najrýchlejšie dovzdelať, aby mohli ísť do škôl. Namiesto toho dnes musia absolvovať dvojročnú akademicko-teoretickú tortúru doplnkového pedagogického štúdia, ktoré im dá len veľmi málo praktických vedomostí a zručností, zato ich často odradí svojím prehnane teoretickým charakterom.“
Celý článok zo dňa 9.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Odchod učiteľov zo školstva sa týka predovšetkým dvoch skupín
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Odchod učiteľov zo školstva sa týka predovšetkým dvoch skupín – najmladších, ktorí v školstve ešte len začínajú, a najstarších, ktorí vstupujú do dôchodkového veku. Vo všeobecnosti platí, že čím menej rokov praxe, tým vyššia miera odchodov.“
Celý článok zo dňa 10.10.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.
Školy treba pripraviť na menej učiteľov
Róbert Chovanculiak, INESS:
„V najbližších rokoch bude na Slovensku chýbať niekoľko tisíc učiteľov, no tento problém nebude rozložený rovnomerne – geograficky, ani predmetovo. Z dnešných dát vieme, že v Bratislavskom kraji chýba približne toľko učiteľov ako vo všetkých zvyšných siedmich krajoch spolu. Najväčší nedostatok je pritom v odboroch, ako sú matematika, informatika a cudzie jazyky. Podiel vysokoškolákov, ktorí si vybrali pedagogické smery, je dnes plus-mínus rovnaký ako pred desiatimi rokmi. Z tohto pohľadu teda neplatí, že pre stredoškolákov je učiteľské povolanie menej atraktívne, ako bolo v minulosti. Zároveň ide o obdobie, počas ktorého rástli mzdy učiteľov výrazne rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve. Problémom však je, že na Slovensku majú všetci učitelia rovnaké platy bez ohľadu na to, v ktorom regióne žijú a pracujú. Keďže regionálne rozdiely sú u nás veľmi veľké, nedostatok učiteľov sa koncentruje predovšetkým v Bratislavskom regióne. Tu zarábajú učitelia približne 100 % miestnej priemernej mzdy. V Prešovskom kraji je to 150 % priemernej mzdy. To vytvára nerovnováhy na trhu práce predovšetkým pri začínajúcich učiteľoch, ktorým sa oplatí ísť skôr pracovať do miestnej samoobsluhy.“
…
Celý komentár zo dňa 10.10.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.
Podnikanie a regulácie
Firmy chcú jasné pravidlá a priority. Európska deregulácia napreduje pomaly
Martin Vlachynský, INESS:
„Ak chcete predávať softvér v Európe, musíte riešiť 27 rôznych DPH sadzieb. DPH sa totiž uplatňuje na mieste zákazníka, nie výroby pri službách.“
„Tretí konsolidačný balík prišiel z večera do rána. Niekoľko zásadných zmien v daňovo-odvodovej štruktúre prešlo bez hlbšej diskusie.“
„S akýmkoľvek šokom, či už je to starnutie populácie alebo dekarbonizácia, si najlepšie poradí ten región, ktorý je najviac dynamický, ktorý bude najviac flexibilný, ktorý sa najrýchlejšie bude vedieť prispôsobiť.“
Celý článok zo dňa 9.10.2025 si môžete prečítať na Euractiv, tu.
