Školstvo
Prvé zvýšenie platov pre učiteľov prišlo až po dvoch rokoch. Ako sa školstvo posunulo pod Druckerom?
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Vláda neplánuje v nasledujúcich rokoch zvyšovať mzdy na žiadnom stupni vzdelávania,“
Celý článok zo dňa 27.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Druckerovej reforme odborníci neveria, krízu v školstve nevyrieši
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Vytváranie samostatných oddelených obvodov pre každú školu potlačí aj to málo zdravej konkurencie, ktorá medzi školami doteraz existovala. (…) Politici a úradníci, ktorí určujú školské obvody, dokážu od stola zabezpečiť dopyt aj menej kvalitným školám tým, že vhodne upravia hranice obvodov.“
„V zásade nikto nevie, čo presne bude znamenať „ujma na rozvoji osobnosti“. To znamená, že si ju každý bude môcť interpretovať po svojom.“
Celý článok zo dňa 31.10.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.
Zdravotníctvo
Rekordmani v zdravotných odvodoch
Martin Vlachynský, INESS:
„Slovenský zamestnanec s priemernou mzdou v roku 2026 zaplatí na zdravotných odvodoch 3 264 eur ročne. Priemerná mzda je v USA dvaaž trikrát vyššia a individuálne zdravotné poistenie tam stojí zhruba sedemtisíc eur ročne. Zahŕňa aj spoluúčasť pacienta, na druhej strane táto cena je ešte pred zarátaním košatého systému dotácií, daňových kreditov a zliav. Medzi systémami na Slovensku a v USA sú mnohé rozdiely. No z hľadiska nákladov pre pracujúceho nie sú vesmíry „sociálneho“ Slovenska a „drahých“ USA nekonečne vzdialené. Vyššiu sadzbu zdravotných odvodov než Slovensko má v Európe len Nemecko. Tam je federálna úroveň 14,6 percenta, ale každá zdravotná poisťovňa (či skôr zdravotný fond) pridáva vlastnú sadzbu okolo 2,5 percenta.“
…
Celý komentár zo dňa 27.10.2025 si môžete prečítať na Hospodárske noviny, tu.
Šachy s?poistencami štátu pokračujú
Martin Vlachynský, INESS:
„Čerstvo schválený rozpočet verejných financií obsahuje viacero prehliadaných zaujímavostí. Jednou z nich je zmena spôsobu platenia odvodov za poistencov štátu a vytvorenie „rezervy“ v zdravotníctve. Na pohľad len technické opatrenie, v skutočnosti však významná filozofická zmena.
Zdravotné poisťovne majú dva druhy príjmov. Zhruba tri štvrtiny tvoria zdravotné odvody ekonomicky aktívnych, platené percentom zo mzdy či z príjmov SZČO. Zvyšok je platba štátu za ekonomicky neaktívnych – dôchodcov, deti, nezamestnaných.
Výpočet platby sa za posledných 20 rokov zmenil už štyrikrát. V roku 2004 z pevnej sumy na percento priemernej mzdy, v roku 2020 naspäť na pevnú sumu, v roku 2024 naspäť na percento a v roku 2026 pôjde naspäť na pevnú sumu.
Pekná reprezentácia nekoncepčnosti v zdravotníctve, čo poviete?“
…
Celý komentár zo dňa 28.10.2025 si môžete prečítať na SME, tu.
Budúcnosť slovenského zdravotníctva: Prvú priečku si drží jeden smer. Dekan pre HN upozornil, kde je problém
INESS:
„Pri rozhodovaní hrá veľkú úlohu aj vybavenie nemocníc…“
Celý článok zo dňa 29.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Rozdiel medzi sociálnym Slovenskom a drahými Spojenými štátmi už nie je podľa analytika až taký priepastný
Martin Vlachynský, INESS:
„Priemerná mzda je v USA dva- až trikrát vyššia, pričom individuálne zdravotné poistenie tam stojí okolo 7 000 eur ročne. Aj keď zahŕňa spoluúčasť pacienta, je ešte pred zarátaním systému dotácií, daňových kreditov a zliav.“
„Rozdiel medzi „sociálnym“ Slovenskom a „drahými“ USA nie je až taký priepastný, ako sa môže zdať.“
„Zaplatíte odvody z každého zarobeného eura. Dokonca aj vtedy, ak v rozhlasovej súťaži vyhráte exotickú dovolenku.“
„Minister financií už pri zavádzaní 16-percentného odvodu jasne povedal, že dodatočné financie neslúžia pre zdravotníctvo, ale pôjdu do rozpočtu na financovanie celkových výdavkov štátu.“
„Druhý systém pritom žije z prvého.“
„Znamená to viac platiť z rozpočtu, kým je tých starých chorých menej, a zároveň u dnešných mladých zdravých tvoriť rezervy pre budúcnosť.“
Celý článok zo dňa 30.10.2025 si môžete prečítať na Hlavné správy, tu.
Sestrám sa končí stabilizačný príspevok
Martin Vlachynský, INESS:
„Je to také najprimitívnejšie riešenie, aké štát ponúka. Zobrať peniaze na lopatu a nasypať ich na problém, nie je to niečo, čo by bolo efektívne. My potrebujeme ten problém riešiť odvrchu, to znamená riešiť to, aby ambulancie, ústavné zdravotné zariadenia, mali adekvátne zdroje na to, aby dokázali zaplatiť trhovú mzdu svojim zamestnancom.“
Rádio Slovensko (30.10.2025)
Verejné financie
Živnostníci vracajú úder vláde, Ficovi a Kamenickému posielajú odkaz: Nedáme sa zastrašiť!
Radovan Ďurana, INESS:
„Je chvályhodné, že vláda iniciuje debatu o úspešnosti daňového výberu a nepredstavila – ako zvyčajne – rovno hotové zmeny. Na druhej strane je pomerne prekvapujúce, že po treťom konsolidačnom balíku tieto otázky otvára až teraz.“
„Vláda za posledné dva roky zvýšila alebo navrhla zvýšenie takmer všetkých daní. Máme najvyššiu firemnú daň v regióne. Len Slovensko a Maďarsko majú daň z finančných transakcií, ktorá priamo zvyšuje motiváciu na hotovostné platby. Finančná správa ich pritom chce obmedzovať. Existujú tri sadzby DPH a zaradenie tovarov do nich je neprehľadné.“
„S každým zvýšením daní rastie skupina ľudí, ktorá pristúpi k intenzívnejšej optimalizácii v účtovníctve, prípadne zníži ekonomickú aktivitu. K tomu treba prirátať aj tých, ktorí sa presunú do sivej zóny. Naopak, nižšie sadzby zvyšujú ochotu priznávať príjmy.“
Celý článok zo dňa 28.10.2025 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.
Ľuďom uťahujú opasky, sebe pridávajú!
Radovan Ďurana, INESS:
„Z 38 inštitúcií v štátnom rozpočte rastú mzdy v 24 z nich.“
„Bohužiaľ, rozpočet je príliš skúpy na vysvetlenia. Niektorí analytici tvrdia, že rast miezd na ministerstve obrany je výsledkom zmeny v účtovníctve.“
„Toto tvrdenie ale nevieme overiť, v rozpočte sa o ňom nepísalo.“
„Celkové výdavky štátu na mzdy rastú takmer o miliardu a môže za to hlavne dvojnásobná valorizácia platov učiteľov a zvyšovanie platov zdravotníkov. Nebyť týchto dvoch skupín, výdavky na mzdy zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu by klesli.“
„Takýto údaj je prekvapujúci, vzhľadom na skutočnosť, že vláda chce šetriť na ,sebe‘ a dlh krajiny svojím hospodárením naďalej zvyšuje.“
„Bohužiaľ, zmrazenie valorizácie nepredstavuje dlhodobú úsporu. Pochváliť vládu by sme mohli, ak by na základe auditov rušila pracovné miesta ako nadbytočné, nepotrebné, alebo nahraditeľné digitalizáciou. Nič také sa však nedeje.“
„Na udržateľné úspory v prevádzke sú však nevyhnutné audity, racionalizácia práce, nič také ale vláda ani po dvoch rokoch neohlásila.“
Celý článok zo dňa 29.10.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Slovensko hlási NÍZKY stav plynových zásobníkov. Ľudia sa boja, že nebudú mať čím kúriť (čo sa deje)
Radovan Ďurana, INESS:
„Časť (245 miliónov eur) sa pokryje z rozpočtovej rezervy a zvyšok z peňazí určených na Program Slovensko (eurofondy, ktoré sa presunú na iné štátne výdavky, čím sa uvoľnia peniaze na energopomoc).“
„Ak by vláda zvolila adresnú pomoc len pre ohrozené domácnosti, mohla by ušetriť minimálne 300 miliónov eur.“
Celý článok zo dňa 30.10.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.
Zima klope na dvere, zásobníky sú prázdnejšie než vlani. Zvládne Slovensko blížiace sa mrazy?
Radovan Ďurana, INESS:
„Časť zdrojov na pokrytie týchto výdavkov získa vláda využitím pôvodne rozpočtovanej rezervy určenej na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia v objeme 245 miliónov eur. Jednoducho povedané, ide o „vankúš“ v rozpočte, finančnú rezervu vlády na neočakávané výpadky príjmov alebo zvýšené výdavky počas roka. Zvyšné prostriedky by mali smerovať z rozpočtu výdavkov štátu na financovanie Programu Slovensko.“
„Ak by vláda priznala, že vysokými cenami energií je ohrozená povedzme desatina alebo pätina domácností, tak výdavky na adresnú energopomoc by dosiahli cca 50, maximálne 100 miliónov eur. Minimálne 300 miliónov eur tak neefektívne navyšuje deficit, respektíve je financované škodlivým zvyšovaním vysokých daní.“
Celý článok zo dňa 30.10.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Uťahovaním opaskov k väčšiemu dlhu
Radovan Ďurana, INESS:
„Balíček by sme nemali nazývať konsolidačný. Je to balíček zvyšovania daní, čiastočne doplnený dosiaľ nešpecifikovaným šetrením vo výdavkoch. Úspory však pravdepodobne nedosiahnu ani polovicu zvyšovania daní.“
„Slovensko si stále bude požičiavať miliardy, aby sme sa mohli tváriť, že sme bohatší ako v skutočnosti.“
Celý článok zo dňa 30.10.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.
Koniec „transakčnej šikany“ pre živnostníkov
Radovan Ďurana, INESS:
„Transakčná daň narúša efektívne ekonomické vzťahy a núti firmy optimalizovať veľkosť transakcií. Najviac jej dôsledky pocítia malé firmy, ktoré nemajú takú vyjednávaciu silu ako veľké korporácie.“
„Na dosiahnutie podobnej úspory by napríklad stačilo nevyplácať polovicu 13. dôchodkov. Je to len dôkaz, že vláda radšej siahne na záťaž podnikateľov, ako by mala urobiť skutočné úspory vo výdavkoch.“
Pravda (30.10.2025)
Slovenská pošta má kumulovanú stratu
Radovan Ďurana, INESS:
„Stačí sa pozrieť do okolitých krajín, napr. Česká pošta mala minulý rok 4× vyššiu stratu ako Slovenská pošta, keď sa pozrieme do Dánska, tak Dánska pošta od budúceho roku prestane s doručovaním listových zásielok a v krajinách ako Británia alebo Nemecko došlo k privatizácii pošte.“
„Na jednu stranu by to mal byť skutočný tlak na digitalizáciu a nastavenie legislatívy tak, že ľudia sú povinní prijímať zásielky elektronicky. Počas nejakého krátkeho prechodného obdobia a to nemusí byť š. p., ktorý zabezpečuje doručovanie zásielok v odľahlých regiónoch. Štát môže prostredníctvom obstarávania sa dohodnúť so súkromnými subjektami, ktoré tam napr. doručujú balíky.“
Rádio Expres (31.10.2025)
NKÚ: Slovenská pošta potrebuje reformu
Radovan Ďurana, INESS:
„Minulý rok Česká pošta skončila so stratou 4× väčšou ako Slovenská pošta. Je to š. p. ktorý čelí klasickým problémom ako väčšina štátnych podnikov, a to je problém s efektívnym manažmentom, problém so správou majetku, problém s obstarávaním, problém s veľkou prezamestnanosťou.“
STV1 (1.11.2025)
Dane
Fico a Kiss zamerali pozornosť na živnostníkov. Nové opatrenia proti daňovým únikom vyvolávajú protesty podnikateľov
Radovan Ďurana, INESS:
„Vysoké daňové sadzby a administratívna zložitosť systému môžu motivovať živnostníkov k optimalizácii účtovníctva alebo presunu do sivej zóny. Naopak, nižšie sadzby a jednoduchšie pravidlá by mohli zvýšiť ochotu poctivo priznávať príjmy. Podľa neho je preto kľúčové pristupovať k problematike daňových výberov z viacerých uhlov a počúvať argumenty odbornej aj širšej verejnosti, aby opatrenia nepôsobili viac kontraproduktívne než prospešne.“
Celý článok zo dňa 28.10.2025 si môžete prečítať na Istream, tu.
Dôchodky
Tomáš zvažuje návrat do minulosti, dôchodky by sa zvyšovali inak. Experti hovoria, kto by získal najviac
Radovan Ďurana, INESS:
„Teraz je systém prevažné zásluhový a nastavený tak, aby zachovával penzistom kúpnu silu. To garantuje práve zvyšovanie penzií o dôchodcovskú infláciu.“
„Naopak, valorizácia o pevnú sumu jednej skupine kúpnu silu znižuje a druhej zvyšuje. Je to len ďalšia úroveň prerozdeľovania bohatstva, ktorým sa popiera základná motivácia – kto viac pracuje, viac zarába a napokon sa má v starobe lepšie.“
„Ak by mala byť valorizácia o pevnú sumu pravidlom, pracujúci stratia významnú časť motivácie legálne priznávať príjmy a platiť odvody.“
Celý článok zo dňa 31.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Trh práce
Oxford či MIT: Na vysoké školné existujú štipendiá a brigády, možné prekážky sú inde
Matej Bárta, INESS:
„Ja som pracoval na diaľku pre INESS na Slovensku a zarábal som menej než spolužiak, ktorý dokladal tovar v supermarkete pri škole. Mnohí robili klasické brigády, ako je rozvoz jedla, práca v obchode a podobne. Iní sa snažili získať prax v odbore, boli to stáže v startupoch, korporáciách alebo analytické práce v rôznych inštitúciách.“
Celý článok zo dňa 1.11.2025 si môžete prečítať na Forbes, tu.
