Trh práce
Pracujeme veľa, ale za málo. Nízke mzdy dusia Slovákov
Radovan Ďurana, INESS:
Priemerná mzda hovorí viac o celkovej ekonomike, zatiaľ čo mediánový plat vypovedá skôr o dostupných prostriedkoch Slováka, ktorý sa nachádza v strede príjmovej distribúcie.
„Mzdy nerastú porovnávaním sa s inými krajinami, ale zvyšovaním produktivity.“
„Ekonómovia sa stovky rokov snažia verejnosti vysvetliť, že hodnota nie je absolútna. Vykopať jamu je iný druh práce v Prešove na námestí a v Hamburgu. Hodnota je daná tým, koľko je objednávateľ za takú prácu ochotný zaplatiť. A hodnota je daná tým, či si kopáč môže vybrať, komu bude jamu kopať. Ak sa na tú prácu hlási 10 ľudí v Prešove, a obyčajne sú radi, že vôbec prácu dostanú, a v Hamburgu jeden, pochopiteľne, že odmena bude vyššia v Hamburgu. Hodnota tejto práce bude v Hamburgu vyššia.“
„Výška mzdy je daná schopnosťami zamestnanca a alternatívami, z ktorých si vyberá. Nekvalifikovaný zamestnanec je ľahšie nahraditeľný, zatiaľ čo architektov je málo, ťažko sa nahradzujú.“
Celý článok zo dňa 3.11.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
PREČO zarábame za rovnakú prácu MENEJ ako v Rakúsku? Dôvodov je VIACERO
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Mzda je cena, ktorú platia zamestnávatelia zamestnancom za ich prácu“
Celý článok zo dňa 5.11.2025 si môžete prečítať na Kanal1, tu.
Zamestnanosť je na maxime, prácu nemajú len tí, ktorí sa starajú o dieťa alebo sú invalidi
Radovan Ďurana, INESS:
„To, že počet pracujúcich stagnuje, je predovšetkým demografický efekt. Do dôchodku odchádza viac ľudí, ako na trh práce vstupuje. Zahraniční pracovníci pomáhajú počet pracujúcich udržať. Ekonomika dokáže tvoriť pracovné miesta, čoho dôkazom je veľký počet neobsadených miest. Previs voľných pracovných miest je často spôsobený nedostatočnou pracovnou mobilitou.“
Celý článok zo dňa 8.11.2025 si môžete prečítať na Ereport, tu.
Slovensko dosiahlo strop: TOTO už nebude lepšie, len horšie (čo sa deje)
Radovan Ďurana, INESS:
„Výrazný posun v produktívnej populácii. Kým v roku 2013 pracovalo 76 % ľudí vo veku 25 až 54 rokov, dnes je to až 86 %. Stagnácia celkového počtu pracujúcich je najmä dôsledkom demografie, keďže do dôchodku odchádza viac ľudí, než ich prichádza na trh práce. Tento výpadok pomáhajú čiastočne vykrývať zahraniční pracovníci.“
„Vidí výrazné rezervy pri najmladšej vekovej kategórii od 15 do 24 rokov, kde zamestnanosť dosahuje len 22 % ľudí, čo je výrazne menej oproti západným krajinám.“
„Neočakáva ďalší nárast počtu voľných pracovných miest, pretože ekonomika prechádza do fázy veľmi pomalého rastu a firmy často neotvárajú nové pozície, keďže nedokážu obsadiť ani tie existujúce.“
„Schválené konsolidačné balíky predražili zamestnávanie, čo firmy núti k zefektívňovaniu výroby alebo jej presunu do zahraničia.“
„Zmeny zvýhodňujúce predčasné penzie poškodili najmä priemysel, ktorý prišiel o kvalifikovaných ľudí.“
Celý článok zo dňa 9.11.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.
Ostatné
SR sa v rebríčku digitálnej konkurencieschopnosti prepadla
Radovan Ďurana, INESS:
„Nebude prekvapujúce, ak sa Slovensko bude v tomto rebríčku aj ďalej zhoršovať, čiastočne to ovplyvňuje vláda, ktorá prístupom k digitalizácii môže rozhodnúť o tom, či sa tá stane nástrojom hospodárskeho rastu.“
Rádio Slovensko (4.11.2025)
Zdravotníctvo
Termín vydania programovej vyhlášky je potvrdený. Prečo ju odborník kritizuje?
Martin Vlachynský, INESS:
„Programovú vyhlášku považujem za zlý nástroj. Zvádza k tomu, aby sa štát hral na Mikuláša, ktorý rozdáva peniaze z vreca. Jednotlivé sektory by mali svoje požiadavky obhájiť v rokovaniach s poisťovňami podľa toho, čo plánujú vyprodukovať pre poistencov.“
„Pomáha zabetónovať súčasný stav. Štát by mal namiesto toho definovať jasný nárok poistenca, ktorý by dal systému dlhodobý rámec. Samozrejme, ak žijeme v realite existencie programovej vyhlášky, tak by bolo fajn, ak by aspoň vznikla načas. Pomohlo by to všetkým v sektore, aspoň by včas vedeli, čo od nich legislatíva požaduje.“
Celý článok zo dňa 4.11.2025 si môžete prečítať na Zdravotnícky denník, tu.
Slovenské „bezplatné“ zdravotníctvo sa už podobá tomu americkému. Viac ako my na odvodoch platia iba Nemci
Martin Vlachynský, INESS:
„Priemerná mzda je v USA dva- až trikrát vyššia, pričom individuálne zdravotné poistenie tam stojí okolo sedemtisíc eur ročne.“
„Rozdiel medzi ‚sociálnym‘ Slovenskom a ‚drahými‘ USA nie je až taký priepastný, ako sa môže zdať.“
Celý článok zo dňa 4.11.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Ministerstvo zdravotníctva má mesiac na protest generálneho prokurátora v súvislosti so záchrankovým tendrom
Martin Vlachynský, INESS:
„Samozrejme, keby tam boli nastavené kvalitnejšie viac parametrov, tak aj tých otázok by potom bolo menej, že či naozaj firma „xy“ je schopná a je tá najlepšia, ktorá mohla byť vybratá.“
Rádio Regina (5.11.2025)
Počet lekárov a sestier na Slovensku podľa oficiálnych štatistík stúpol
Martin Vlachynský, INESS:
„Doslova už v najbližších rokoch začne táto skupina odchádzať do dôchodku. Či nám tam chýba taký ten stret, najmä pri lekároch budeme vidieť pomerne vysoké číslo odchodov, ktoré môže zahýbať aj tým absolútnym počtom. To sa ale ešte viac týka sestier ako lekárov.“
„V prípade lekárov bude to mierne klesať, ale Slovensko má oveľa, oveľa väčší problém v prípade zdravotných sestier. Do roku 2030 je ten nárast, my tu máme, že zaťaženie pacientami na jednu zdravotnú sestru rádovo až v desiatkach percent.“
Rádio Expres (5.11.2025)
Preplácanie liekov na obezitu
Martin Vlachynský, INESS:
„Celkové ekonomické dopady, vrátane teda absencii zníženej produktivity atď. bavíme sa niekde o úrovni 1,5 – dvoch miliárd eur.“
TV Markíza (7.11.2025)
Nová éra v liečbe obezity
Martin Vlachynský, INESS:
„Nepriame náklady sú práve tie vyvolané diagnózy, a to je spomínaných zhruba 10 % zdravotníckeho rozpočtu, ale môžme to posunúť ešte ďalej, že obezita napr. spôsobuje dlhšiu nezamestnanosť, dlhšie PN-ky, nižšiu produktivitu zamestnancov.“
STV1 (9.11.2025)
Verejné financie
Plánované valorizácie aj využitie Bruselu. Štát vysvetľuje, ako si v dobe konsolidácie na platoch pridá 900 miliónov
Radovan Ďurana, INESS:
„Na jednej strane počúvame o škrtoch a zastavení valorizácie, na druhej strane, keď sa pozrieme na čísla, vidíme nárasty v mnohých kapitolách.“
„Určite sú inštitúcie, ktoré potrebujú zvýšenie výdavkov, akurát vláda by mala vysvetliť prečo. Napríklad o takmer 20-percentnom zvyšovaní miezd na ministerstve obrany nie je v rozpočte ani slovo.“
Celý článok zo dňa 4.11.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Dvojité ZVÝŠENIE dôchodkov: valorizácia o 3,7 % a nové prepočty za výchovu detí POTEŠIA státisíce seniorov!
Radovan Ďurana, INESS:
„Ich kúpna sila sa tak nezmení, čo je pre dôchodcov dobrá správa. No zároveň platí, že štát je v hlbokom deficite a bude si musieť každé jedenáste euro výdavkov požičať.“
Celý článok zo dňa 5.11.2025 si môžete prečítať na Kanal1, tu.
Štát ide konečne KONSOLIDOVAŤ aj sám na sebe, prepustí STOVKY zamestnancov. Kde sa majú mať ľudia NA POZORE?
Radovan Ďurana, INESS:
„Pri znižovaní počtu pracovníkov by sa mal hodnotiť aj reálny prínos jednotlivých pozícií, ideálne nezávislým auditom. Podľa neho je bežné, že štátne inštitúcie si udržiavajú nadbytočné oddelenia, aby mohli zamestnancom zvýšiť platy či zabezpečiť kariérny postup.“
„Skutočné úspory prinesie až odstránenie zbytočnej agendy, nie len reorganizácia práce. Ako príklad uviedol zrušenie štátneho porovnávača cien potravín, ktorého zánik by umožnil znížiť aj počet úradníkov.“
Celý článok zo dňa 6.11.2025 si môžete prečítať na Kanal1, tu.
Ekonomika
Baterkáreň v Šuranoch a čínske investície
Radovan Ďurana, INESS:
„Je to pomerne zložitá otázka, pretože v situácii, keď na Slovensku je 100 000 neobsadených pracovných miest, tak dotovať investície s argumentom vytvárania pracovných miest nedáva zmysel a zvlášť, keď tá investícia má skončiť v regióne, kde je vykazovaná nezamestnanosť okolo troch percent. Druhá vec je, že či Slovensko alebo verejná správa dokáže skutočne rozhodnúť o zmene smerovania slovenskej ekonomiky, ktoré by malo, i všetci by si priali, aby sa z montovne stala nejaká ekonomika s vyššou pridanou hodnotou a že či táto investícia to robí. Tu by sme mohli o tom diskutovať. A tretia vec je, že samotná výška tej dotácie je pomerne vysoká, aj keď treba povedať, že tých niečo viac ako 200.000.000EUR pre samotnú baterkáreň, to nie je celý balík peňazí, ktorý tam pôjde, pretože ešte MH Invest financuje Šurany Industrial Park, na ktorom území má práve stáť tá baterkáreň.“
…
Rádio Expres (5.11.2025)
Liečba obezity sa mení: Nové lieky pomáhajú znižovať hmotnosť až o 20 percent
Martin Vlachynský, INESS:
„Globálne odhady sú, že obezita stojí okolo 1,5, možno až do dvoch percent HDP.“
Celý článok zo dňa 8.11.2025 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Nová liečba obezity by ľuďom zachránila zdravie. Štát ju zaradil na čiernu listinu, poisťovne tápu
Martin Vlachynský, INESS:
„Ak sa pozrieme na celkové náklady a ekonomické dopady, bavíme sa niekde o úrovni 1,5 až dve miliardy eur.“
Celý článok zo dňa 8.11.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.
Školstvo
Z ôsmeho ročníka už nemôžu ísť na bilingválne gymnáziá, ich absolventi budú maturovať po dvadsiatke
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Ak k tomuto pripočítame skutočnosť, že bakalársky titul na Slovensku nemá hodnotu a každý vysokoškolák pokračuje na magisterský stupeň, tak zistíme, že Slováci trávia nepomerne viac času v školách, než je bežné v iných krajinách.“
„Pridlhý čas v školách zvyšuje priame náklady vzdelávania – platy učiteľov a prevádzku škôl a aj nepriame náklady obetovaných príležitostí vo forme neskoršieho nástupu na trh práce.“
Celý článok zo dňa 5.11.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.
Rodičia sa môžu rozlúčiť so súkromnými školami, na Slovensku roky nepribudne ani jedna
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Z tohto pohľadu je trh úplne zamrznutý. Na Slovensku v najbližších 8-9 rokoch nepočítajte s tým, že budú vznikať nové inovatívne školy.“
„Systém ich tlačí, aby sa stali ešte viac elitné, než boli.“
Celý článok zo dňa 5.11.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.
Na našu najväčšiu lekársku fakultu sa bude dať dostať aj bez prijímačiek. Takéto sú podmienky
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Je otázne, aká časť z nich následne aj dokáže absolvovať celé štúdium a koľko z nich pôjde naozaj aj poskytovať služby do zdravotníctva.“
Celý článok zo dňa 5.11.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.
Načo sú takéto zmeny v školských zákonoch?
INESS:
„80 % detí zo sociálne znevýhodneného prostredia býva od najbližšej verejnej školy štyri kilometre, od cirkevnej štrnásť kilometrov a od súkromnej tridsaťjeden kilometrov.“
Celý článok zo dňa 7.11.2025 si môžete prečítať na Tyzden, tu.
Dôchodky
Dve zvýšenia penzii v jednom roku. Dôchodky v roku 2026 sa budú nielen valorizovať. Tisícky ľudí si prilepšia
Radovan Ďurana, INESS:
„Priemerná výška starobného dôchodku bola v septembri 703 eur. Dôchodok tak vzrastie o 26 eur.“
„Valorizačný index posudzuje rast cien relevantných pre dôchodcov za prvých deväť mesiacov roka. Ich kúpna sila sa tak nezmení, čo je pre dôchodcov iste dobrá správa, vzhľadom na skutočnosť, že štát je v hlbokom deficite, a aj budúci rok si bude musieť každé jedenáste euro svojich výdavkov požičať.“
„Na starobné dôchodky štát v budúcom roku vynaloží 12 mld. eur, čo predstavuje každé piate euro štátnych výdavkov.“
Celý článok zo dňa 5.11.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Byrokracia
Je to tu! Prepúšťanie v štátnej správe je v plnom prúde, o prácu prídu stovky zamestnancov
Radovan Ďurana, INESS:
„Je žiaduce, aby efektivitu práce posudzoval externý subjekt, ktorý nebude zaťažený históriou vzťahov a stratégiou odmeňovania.“
„Každá byrokracia vytvára väzby, často priateľské. Obzvlášť v štátnej správe je bežný spôsob povýšenia zamestnancov vytvorením nového oddelenia. Ten sa používa vtedy, keď nedokonalý režim tabuľkového hodnotenia neumožňuje zvýšiť plat danému zamestnancovi.“
„Výsledkom kvalitného hĺbkového procesného auditu by teda nemali byť len návrhy na reorganizáciu práce, ale hlavne podnety na zrušenie konkrétnych byrokratických úkonov.“
„Práve rušenie nepotrebnej agendy poskytuje násobne väčší stimul na úspory vo verejnej správe, ako len hľadanie efektivity v deľbe práce. Dobrý audit a udržateľné úspory nie sú možné bez prijímania legislatívnych zmien, ktoré odbremenia a zefektívnia verejný sektor.“
Celý článok zo dňa 6.11.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Najväčší zamestnávateľ spustil MASÍVNE prepúšťanie: O prácu prídu stovky ľudí
Radovan Ďurana, INESS:
„O efektivite práce by mal rozhodovať externý subjekt, keďže v štátnej správe sú bežné priateľské väzby a vytváranie nových oddelení len kvôli povýšeniu zamestnancov.“
Celý článok zo dňa 6.11.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.
Investovanie
Karpiš: Zlato patrí do portfóllia každého investora. Poráža aj S&P 500
Juraj Karpiš, INESS:
„Postupne si tam môžete sporiť, a keď si nasporíte na jednu mincu, môžete predať ETF a kúpiť ju.“
„Zlato nie je klasická investícia. Je to sporenie a držba likvidity.“
„Áno, keď sa nedarí centrálnym bankám a štátom, darí sa zlatu. Je to takzvaný „short centrálnych bánk“. Vidno to aj teraz. Dolár je stále svetová rezervná mena a na nákupoch zlata je vidieť, že časť investorov začala brať vážne scenár, že americký prezident Donald Trump obsadí centrálnu banku a začala sa takto poisťovať.“
„Zlato nie je investícia. Je to sporenie a držba likvidity. Má výnos v podobe služby likvidity. Dá sa aj prenajímať – dnes napríklad za tri percentá, čo je viac ako výnos z prenájmu dvojizbového bytu v Ružinove. Navyše za posledných 25 rokov porazilo zlato aj Warrena Buffetta aj S&P 500 vrátane reinvestovaných dividend. Žijeme podivné zlaté časy kvôli kazeniu peňazí.“
…
Celý článok zo dňa 7.11.2025 si môžete prečítať na Finsider, tu.
