Byrokracia

Iba v jednom odvetví zarábajú ženy viac ako muži, inde strácajú stovky eur

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Toto je však úplne iný typ problémov než tie, ktoré rieši EÚ. To nevyriešia žiadne komplexné reporty zamestnávateľov, aj keby ich písali každý deň. EÚ regulácia tak predstavuje čistú stratu pre spoločnosť.“

Celý článok zo dňa 18.11.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.

Zdravotníctvo

Poplatky v ambulanciách: Ktoré sú povinné a aké si lekár NESMIE pýtať! O čísle 2 možno neviete

INESS:

„Zamestnanec s priemernou mzdou, čo je okolo 1 500 € v hrubom, zaplatí na verejné zdravotné poistenie približne 3 264 € ročne. Suma je podľa expertov porovnateľná s Amerikou, ktorá má povesť krajiny s najmenej dostupným zdravotníctvom, keďže je pre obyvateľov pridrahé. Slováci pritom ani zďaleka nemajú také vysoké príjmy ako Američania.“

Celý článok zo dňa 18.11.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Čakacie zoznamy v anglickom zdravotníctve – inšpirácia aj varovanie

INESS:

„Čakacie doby sú jedným z prejavov kvality a výkonnosti každého zdravotného systému. Na Slovensku sme až donedávna pracovali primárne s anekdotami. Každý počul veľa príbehov o mnohomesačnom čakaní na také vyšetrenie či onakú operáciu. No štatistiky existovali len pre veľmi malý počet zákrokov, ktoré sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Situácia sa postupne zlepšuje – aspoň z hľadiska dát. Meria sa časová dostupnosť už skoro 400 „medicínskych služieb“, ktoré majú stanovené maximálne lehoty v rozmedzí 30 – 425 dní. Stále sa však jedná len o zákroky v nemocniciach, ktoré sú „vytrhnuté z kontextu“. Hovoria totiž len málo o ceste pacienta- teda o tom, ako zložité a rýchle je dostať sa od prvého podozrenia u všeobecného lekára až po konkrétny zákrok v nemocnici.“

…

Celý komentár zo dňa 18.11.2025 si môžete prečítať na Blog.SME, tu, alebo na INESS, tu.

Štátne nemocnice dostávajú milióny navyše. Expert vysvetľuje, ako môžu tiecť aj súkromníkom

Martin Vlachynský, INESS:

„Dofinancovanie ústavných zariadení sa objavilo ako samostatný pojem v roku 2024. Bola to najmä reakcia na tlak Európskej únie (EÚ) pre pridlhú splatnosť dlhov štátnych nemocníc voči dodávateľom. Dofinancovanie v rozpočte má tvorbu dlhu predbiehať tým, že vybraným nemocniciam poskytne peniaze nad rámec bežných nákladov.“

„Dofinancovanie nemocníc má slúžiť na pokrytie kritickej infraštruktúry a vzdelávania, vedy a výskumu. Aspoň to je zdôvodnenie ministerstva. Avšak ako prišli ku konkrétnej sume dofinancovania 191 miliónov eur, či táto suma vychádza zo skutočného nápočtu nákladov na tieto činnosti, alebo je to len spätné zdôvodnenie sumy, ktorá vznikla ako potreba na vyrovnanie účtovníctva dotknutých nemocníc, vedia len oni.“

…

Celý článok zo dňa 18.11.2025 si môžete prečítať na Zdravotnícky denník, tu.

Zisk zdravotných poisťovní – prekážka alebo motor inovácií v zdravotníctve?

Martin Vlachynský, INESS:

„Zdravotné poisťovne zarábajú peniaze rovnako ako lekárne či ambulancie. Reformy z roku 2004 a 2006 nastavili slovenský systém tak, že aj administrácia zdrojov a manažment poistencov sú podnikateľskou činnosťou. Slovensko v tomto nie je svetový unikát, aj keď v Európe je to zriedkavé pre historické dedičstvo zdravotného systému.“

„Zdravotníctvo nedokáže budúcnosti čeliť, ak z neho bude byrokratický moloch, ale len vtedy, ak bude plné podnikateľských nápadov, kapitálu, konkurencie a klientskeho prístupu. A k tomu nevyhnutne patrí aj zisk.“

Celý článok zo dňa 21.11.2025 si môžete prečítať na Medicina.trend, tu.

Investovanie

Pri malých minciach preplácate. Ako kúpiť zlato a nenaletieť podvodníkom?

Juraj Karpiš, INESS:

„Zlato patrí do portfóllia každého investora. Poráža aj S&P 500“

Celý článok zo dňa 18.11.2025 si môžete prečítať na Finsider, tu.

Dôchodky

Kedy môžete odísť do dôchodku?

Radovan Ďurana, INESS:

„Splnomocňovacie ustanovenie zákona o sociálnom poistení ukladá ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny povinnosť vydať vyhlášku, ktorá zverejní neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník a ustanoví všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník, a to na šesť rokov dopredu.“

Rytmus života (19.11.2025)

Peniaze

Digitálne euro je produkt, ktorý si nikto neobjednal, hodnotí analytik

Martin Vlachynský, INESS:

„Mnohé z nich stoja na vratkých základoch.“

„Zásadný problém spočíva v tom, že viaceré z uvádzaných problémov buď vôbec neexistujú, alebo už boli do veľkej miery vyriešené súkromným sektorom. V prípadoch, kde problémy pretrvávajú, digitálne euro neprináša riešenie, ktoré by situáciu reálne zlepšilo.“

„Sústrediť sa na závisť voči úspechu zahraničných platobných platforiem je omylom. Ak regulácie brzdia rozvoj konkurencieschopných európskych fintech riešení, riešenie netkvie v tom, aby ECB vytvárala nový štátny monopol, ale v tom, aby sa reformoval regulačný rámec.“

„Európska únia by sa mala viac sústrediť na vytvorenie zdravého podhubia pre európsky fintech a finančný systém ako taký, nie na vytváranie produktu, ktorý si nikto neobjednal.“

Celý článok zo dňa 19.11.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Digitálne euro prichádza: Potrebujeme ho vôbec?

Martin Vlachynský, INESS:

„Vystavané na pojmoch bez reálneho obsahu” a stoja na slabých argumentoch.

„Digitálne euro tieto bariéry neodstráni.“

„Bez toho, aby digitálne euro riešilo konkrétny problém, nemá dôvod veriť, že ho ľudia budú dobrovoľne používať.”

Celý článok zo dňa 20.11.2025 si môžete prečítať na Kryptomagazin, tu.

Verejné financie

Analytici Ďurana a Štefanides: Vláda len prehadzuje peniaze z ľavého vrecka do pravého, nemyslí na rast

Radovan Ďurana, INESS:

„Na to, že potrebujeme zväčšovať koláč, nie ho iným spôsobom prerozdeľovať.“

„To nie je konsolidácia, to je len prehadzovanie z ľavého vrecka do pravého.“

„Má víziu. Chce si udržať moc. A chce ju udržiavať väčšou kontrolou štátu a väčším prerozdeľovaním súčasného koláča.“

„Prvá správa je, že štát veľmi narástol. Objem výdavkov, ktoré prerozdeľuje, za posledných desať rokov v pomere k HDP veľmi narástol. Konsolidačné balíky rozhodne berú viac peňazí z ekonomiky a tieto peniaze slúžia predovšetkým na zabezpečenie sociálnych transferov a nie na zabezpečenie investícií, ktoré by mohli podporovať ekonomický rast.“

„Grécky scenár je pre mňa to, čo sa tam udialo po kríze. Ale na tej cesta, ktorá k tomu viedla, už sme. Už len keď si zoberiete, že sme zvýšili všetky dane, ktoré sa dali, a máme päťpercentný deficit. Reálne nemáme v rukách nástroj, ktorý by zastavil zvyšovanie dlhu. Nemáme víziu, ako sa dostaneme k trojpercentnému deficitu. Nehovorím, že grécky scenár nastane o tri roky, možno týmto spôsobom nastane o desať rokov, ale sme na tej ceste.“

„Ďalšia konsolidácia sa mala začať už včera. Krok číslo jeden sú dôsledné výdavkové audity, ktoré budú kombinovať analytické hodnotenie pridanej hodnoty výdavkov jednotlivých ministerstiev, a personálny audit, čo tam vlastne ľudia robia. Celé to má smerovať k tomu, aby sme sa v systéme sociálnych transferov vrátili k adresnosti. Okrem toho potrebujeme zefektívniť verejnú správu. Z digitalizácie musíme skutočne urobiť nástroj na zvýšenie produktivity verejnej správy.“

…

Celý článok zo dňa 20.11.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Ekonomika

Tvrdá realita: Slovensko na chvoste rebríčka v EÚ! Odborníci prehovorili, prečo padáme na dno

Radovan Ďurana, INESS:

„Štatisticky (ľavý stĺpec), radí Slovensko pred krajiny ako Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko. Vyšší mediánový príjem má Česká republika, ale aj Poľsko a Pobaltie. Česká republika je dlhodobo výkonnostne vyššie. Otázkou tak je, čo stojí za tým, že príjem je vyšší v Poľsku a Pobaltí. Je za tým predovšetkým nízky ekonomický rast Slovenska za posledných desať rokov. Podnikateľské prostredie nie je atraktívne pre zahraničných investorov, pričom práve Poľsko ich za posledných 5 rokov získalo za dve vrecia. Máme najvyššie zdanenie zisku v celom regióne, a druhé najvyššie zaťaženie práce odvodmi. Niet divu, že sa na Slovensko neženú investori ponúkajúci pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Nízky rast miezd sa potom prepisuje do pomalého rastu mediánového čistého príjmu domácností, i napriek rastúcim výdavkov na sociálne transfery. Ten pravý stĺpec zoraďuje krajiny podľa PPS (parity kúpnej sily), táto metodika nie je jednotná medzi krajinami, má viacero nedostatkov, preto považujeme za dôležitejšiu štatistiku v nominálnych hodnotách ľavého stĺpca.“

„Je to kombinácia oboch faktorov. Slovensko má významnú konkurenčnú výhodu v podobe hustej logistickej a dodávateľskej siete podporujúcej hlavne automobilový priemysel. Ten ale nemôže zamestnávať polovicu krajinu. Slovenská pracovná sila už nie je atraktívna nízkou cenou, ale často jej chýba potrebná kvalifikácia. Do toho sa pridáva vláda, ktorá reguláciami, nepredvídateľnými zmena, a vysokými daňami odrádza aj domácich podnikateľov od nových investícií.“

„Prehodenie výhybky bude vyžadovať radikálne zmeny, na ktoré moc nevidím politickú vôľu. Potrebovali by sme vládu, ktorá opustí brzdiacu myšlienku silného štátu, a presedláme na štát s transparentnými a predvídateľnými pravidlami, ktorý bude nechávať občanom a firmám viac zdrojov v peňaženkách. Len ich úspory a investície dokážu naštartovať rýchlejší rast miezd.“

„Bohužiaľ áno. Tri konsolidačné balíčky po sebe nedokázali ozdraviť verejné financie, ale výrazne skomplikovať podnikateľom budúce zvyšovanie miezd. Zvyšovanie daní a odvodov sa deje tým najhorším možným spôsobom. Doslova vyháňa kvalifikovanú pracovnú silu zo Slovenska do ČR a iných krajín.“

Celý článok zo dňa 21.11.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Nový prístup k zvládaniu obezity: odborníci vysvetľujú najnovšie poznatky zo štúdií

Martin Vlachynský, INESS:

„Obezita má na jednotlivca aj ekonomické dopady. Obézni ľudia majú napríklad dlhšie obdobia nezamestnanosti. Prvé výskumy z USA okrem toho ukazujú, že pokles hmotnosti u pacientov podstupujúcich liečbu sa spája aj so zmenou návykov a spotrebiteľského správania sa. Napríklad výdavky na jedlo v tejto skupine klesli o 6 až 8 percent a zmenilo sa aj zloženie potravín, uprednostňujú produkty s nižšou energetickou hodnotou.“

Celý článok zo dňa 21.11.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.