Zdravotníctvo

Budúci rok zdravotníctvo čaká rekordný rozpočet. Kto to pocíti najviac?

Martin Vlachynský, INESS:

„Bez programovej vyhlášky, ktorá rozdeľuje miliardy medzi jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, je známa iba takzvaná Hlavná kniha rozpočtu s nadpismi, ale bez obsahu.“

„Aj toto mierne navýšenie však asi sotva uspokojí celý sektor – nespokojnosť ambulantného sektora sa sotva zmení, takisto trajektória zadlžovania nemocníc. Rozpočet nie je reforma.“

„Pomenovanie je to dosť zavádzajúce. Nejde totiž o rezervu na výdavky v zdravotníctve, v ktorých sa notoricky tvoria počas roka diery nútiace štát k akútnemu dofinancovaniu.“

„Výpadky na strane príjmov sú pritom menej časté, kedze rast nominálnej mzdy (od ktorej závisia príjmy zdravotného systému) sa darí predikovať pomerne dobre a úspešnosť výberu odvodov je na rozdiel od daní vysoká, blíži sa k hodnote sto percent.“

…

Medicína (1.12.2025)

Klaudia Klimeková (INESS): Centralizácia zdravotníckeho systému nie je výhodná

Klaudia Klimeková, INESS:

„Centralizácia zdravotníctva neznamená automaticky úspory. Skutočná efektivita závisí od motivácií, konkurencie a dobrej regulácie.

Keď sa pozrieme naprieč svetom, zdravotnícke systémy sa nelíšia len v tom, ako rýchlo je pacientovi poskytnutá pomoc, ale najmä v tom, ako sú riadené. Viaceré európske krajiny sú známe svojimi centralizovanými modelmi, no zaujímavé je, že aj v krajinách ako USA sa čoraz častejšie objavujú názory, že by zdravotníctvo malo byť centralizované v zmysle zavedenia jedného platcu (single payer).

Analýza (na ktorú upozornil známy ekonóm Tyler Cowen) Why Single-Payer Health Insurance Isn’t the Solution na Substacku Homo Economicus spochybňuje rozšírený názor, že by jeden platca dokázal spraviť zdravotníctvo lacnejším a efektívnejším len tým, že odstráni súkromných sprostredkovateľov, v americkom kontexte najmä zdravotné poisťovne a nákupcov zdravotnej starostlivosti.“

…

Celý komentár zo dňa 1.12.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu, alebo na INESS, tu.

Šaško nastavuje nové pravidlá financovania nemocníc. Čo to znamená pre pacientov, ktorých čaká operácia?

Martin Vlachynský, INESS:

„Ministerstvo síce používa slovíčko spravodlivý, no čo je spravodlivé na tom platiť za rovnaký výkon nemocnici viac len preto, lebo jej teplo fučí von deravými oknami, alebo z dôvodu, že má na lôžko o 0,5 lekára viac ako iná.“

„Ak poskytuje nemocnica nejaké špeciálne služby, treba ich vyčísliť a doplatiť separátne. Súčasná cesta totiž len zabetónováva náklady a neefektivity.“

Celý článok zo dňa 1.12.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Slovenské nemocnice hlásia čoraz väčší nával na urgentoch. To však nie je náš jediný problém

Martin Vlachynský, INESS:

„Detailné štatistiky zverejňuje britská NHS, podľa nich v septembri tohto roka čakalo viac ako štyri hodiny na urgente skoro 40 percent pacientov, pri 1 500 pacientoch denne je to viac ako 12 hodín.“

Celý článok zo dňa 1.12.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Ako chce Šaško klepnúť po prstoch obchodníkom s liekmi? Už udelil prvé pokuty a ukázal návrhy riešení

Martin Vlachynský, INESS:

„Napríklad liek, ktorý predĺži život o 30 percent, má byť preplatený. V praxi však takých prípadov bude málo, pretože väčšina nových medikamentov predlžuje život len o pár mesiacov. Takýto vysoko účinný liek by sa zrejme normálne zaradil do kategorizácie, takže zmysel opatrenia je skôr v tom, že preskočí dlhý proces kategorizácie.“

„Návrh zákona otvára bránu pre širšiu paletu liekov hradených z verejného zdravotného poistenia, no vidí aj riziko.“

„Ak verejný systém začne plne preplácať lieky, ktorých účinnosť ešte nie je dostatočne preukázaná, efektivita celého systému môže klesnúť. Zdroje teda nebude možné využiť inde, napríklad v ambulantnom sektore.“

Celý článok zo dňa 2.12.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Ekonomika

Šokujúce dáta: Slováci v Česku zarobia viac než domáci! Budete prekvapení, o koľko

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Mediánový hrubý príjem Slováka v ČR je 2 053 eur, priemerný bude okolo 2 500 eur. Čo je podstatne viac ako v SR. Čistý príjem je v ČR vyšší ako v SR. Jasne ukazuje, ako si český trh pohodlne odoberá talenty, ktoré sú zo Slovenska vyháňané vysokými odvodmi, daňami, zlým podnikateľským prostredím a nízkou kvalitou verejných služieb.“

„Obávame sa však, že minuloročné zvýšenie progresívnej odvodovej dane a zavádzanie nových sadzieb daní z príjmov tempo úniku mozgov ešte zrýchli.“

„Tento odliv študentov do zahraničia z dôvodu vnímanej alebo reálnej nekvality vysokého školstva považujem z dlhodobého hľadiska za oveľa závažnejší problém než to, že študenti, ktorí na Slovensku zostanú, získajú o niečo menej kvalitné vzdelanie.“

Celý článok zo dňa 1.12.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Slovensko v rebríčku miezd skončilo horšie než Maďarsko aj Rumunsko. Môže za to jeden nenápadný faktor

Martin Vlachynský, INESS:

„Konkrétne v prípade Slovenska je otázny najmä spôsob prepočtu takzvaného imputovaného nájomného, čo je fiktívny nájom, ktorý by platili vlastníci bytov, ak by nebývali vo svojom.“

„Veľmi záleží na tom, ako si zadefinujete priemerného obyvateľa. Slobodný bezdetný dvadsiatnik má z rovnakej hrubej mzdy iný disponibilný príjem, ako vydatá päťdesiatnička s troma deťmi.“

„Táto konkrétna štatistika vznikla pre potreby udeľovania Modrých kariet a preto berie do úvahy len hrubú mzdu a nie cenu práce.“

„Aj zdanlivo tvrdé dáta vždy potrebujú svoj kontext.“

Celý článok zo dňa 2.12.2025 si môžete prečítať na Startitup, tu.

Prečo je pizza v Prešove drahšia ako v Toskánsku (názor Martina Vlachynského

Martin Vlachynský, INESS:

„Na sociálnych sieťach som postrehol kolovať nový mém o tom, že pizza v Prešove je drahšia ako v Toskánsku. Je to variácia na mnohokrát opakovanú tému – udivenie, prečo nejaká jednoduchá služba (väčšinou gastro – pizza, káva, croissant,..) v nejakej bohatšej krajine stojí menej ako na Slovensku. Neoveroval som si cenu pizze v Toskánsku ani v Prešove, budem predpokladať, že áno, na účely tohto textu je to len príklad. Je to pekná príležitosť demonštrovať, aký je rozdiel medzi intuitívnym, alebo ako to volá kolega Chovanculiak – folklórnym či paleo rozumom a ekonomickým myslením. Naše intuitívne myslenie sa na hodnotu vecí pozerá cez množstvo námahy, potrebnej na ich vytvorenie. Krásne vyšívané šaty stáli hodiny práce, musia byť preto drahšie ako kus ľanovej handry previazanej okolo pása. Vstupné komodity sú opäť len reprezentantmi hodín práce. Tak sa pozeráme na cenu pizze. Ak múka, vajcia, pec na pizzu a drevo do nej stoja v každej krajine rovnako, cenové rozdiely za koleso Quattro Formaggi by mali byť vysvetlené len rôznou výškou hodinovej mzdy. Ak sú v Toskánsku vyššie mzdy (už len tesne, ale sú), mala by tam byť pizza drahšia. A nie je!“

…

Celý komentár zo dňa 4.12.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu, alebo na INESS, tu.

Až 64 % dospelých Slovákov má nadváhu alebo obezitu. Podľa štatistík toto chronické ochorenie zaťažuje aj ekonomiku

Martin Vlachynský, INESS:

„Obézni ľudia majú napríklad dlhšie obdobia nezamestnanosti. Prvé výskumy z USA okrem toho ukazujú, že pokles hmotnosti u pacientov podstupujúcich farmakologickú liečbu je spojený aj so zmenou návykov spotrebiteľského správania. Napríklad výdavky na jedlo pri tejto skupine klesli o 6 až 8 %.“

„Obezita má istú „výhodu“ v úvodných fázach liečenia. Podľa neho ľudia s týmto ochorením nepotrebujú drahé prístroje či úkony, ako napríklad CT-čko či kolonoskopiu.“

„Nevýhodou je však to, že obezita si vyžaduje holistický prístup a, bohužiaľ, neexistuje jedno univerzálne riešenie pre každého.“

Celý článok zo dňa 4.12.2025 si môžete prečítať na Refresher, tu.

Keď vôľa nestačí: Ako sa na Slovensku lieči obezita bez predsudkov

Martin Vlachynský, INESS:

„Obezita ako diagnóza si vyžaduje komplexné riešenie a má aj závažné ekonomické dopady – od vyšších zdravotných nákladov až po dlhšie obdobia nezamestnanosti.“

Celý článok zo dňa 5.12.2025 si môžete prečítať na Tyzden, tu.

Ruská ekonomika

Putinovi dochádza dych. Konečne po troch rokoch ruská ekonomika stagnuje a problémy sa prejavujú vo všetkých oblastiach

Martin Vlachynský, INESS:

„Vedenie vojny so sebou prináša nielen priame, ale aj nepriame náklady, pričom priame výdavky na vojakov a zbrane dosiahli od februára 2022 kumulatívne už okolo 500 miliárd eur. Ešte závažnejšie sú nepriame náklady, ktoré spočívajú v strate trhov pre export kľúčových komodít, najmä ropy a plynu. Rusko nedokázalo nahradiť Európu, ktorá bola najväčším odberateľom, čo sa prejavilo v tom, že exportné príjmy z fosílií boli v októbri 2025 najnižšie za posledné tri roky.“

„Až polovica z nich je tento rok v deficite, ktorý si napokon vyžiada financovanie od centrálnej vlády.“

„Civilný sektor sa čoraz hlbšie prepadá do problémov. Upozorňuje napríklad na dlh železníc presahujúci 46 miliárd eur, s ktorým bude musieť pomôcť štát, alebo na automobilový priemysel vo „voľnom páde“, kde AvtoVAZ (Lada) znížil produkčný cieľ z 500 000 na 300 000 áut.“

„Znamená len to, že Rusko bude schopné vyrobiť podstatne menej moderných zbraní ako by dokázalo s dobre fungujúcou ekonomikou.“

Celý článok zo dňa 1.12.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Trh práce

Platy tvoria 44 % HDP

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Týmto Slovensko vyčerpalo veľkú časť prerozdeľovacieho potenciálu rastu miezd a zamestnávatelia už nemajú veľa priestoru na zvyšovanie platov. Nedá sa preto očakávať, že mzdy budú ďalej rásť lepším prerozdelením koláča. Treba zvyšovať produktivitu práce.“

Plus jeden deň (1.12.2025)

Nový graf ukázal krutú realitu: Česko berie Slovensku elity! Rozdiely v platoch sú priepastné

INESS:

„Graf, po ktorom sme dlho túžili, nakoniec niekto dal dohromady. Ukazuje, že do ČR odchádzajú najväčšie talenty Slovenska, a to v každej príjmovej kategórii.“

„Zaujímavé je ale porovnanie najvyššieho decilu ČR–SR jasne ukazuje, ako si český trh pohodlne odoberá talenty, ktoré sú zo Slovenska vyháňané vysokými odvodmi, daňami, zlým podnikateľským prostredím a nízkou kvalitou verejných služieb.“

„Obávame sa, že minuloročné zvýšenie progresívnej odvodovej dane a zavádzanie nových sadzieb daní z príjmov tempo úniku mozgov ešte zrýchli.“

Celý článok zo dňa 1.12.2025 si môžete prečítať na Topky, tu.

Slováci v Česku zarobia o 17 % viac než domáci!

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Mediánový hrubý príjem Slováka v ČR je 2 053 eur, priemerný bude okolo 2 500 eur. Čo je podstatne viac ako v SR. Čistý príjem je v ČR vyšší ako v SR.“

„Jasne ukazuje, ako si český trh pohodlne odoberá talenty, ktoré sú zo Slovenska vyháňané vysokými odvodmi, daňami, zlým podnikateľským prostredím – a nízkou kvalitou verejných služieb. Vysoké platy y tejto skupiny dokazujú, že do o ČR odchádzajú ľudia so vzácnou kvalifikáciou a často na tie najvyššie pozície.“

…

Nový Čas (2.12.2025)

Dôkaz, že prichádzame o najlepších? Slováci v Česku kraľujú platom, priemer je 2700 eur

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Údaje naznačujú, že český pracovný trh dokáže efektívne prilákať a udržať pracovníkov zo Slovenska s najvzácnejšími kvalifikáciami. Výška ich príjmov poukazuje na to, že ide o ľudí s vysokým ľudským kapitálom, ktorí obsadzujú najnáročnejšie odborné pozície v súkromnom sektore.“

Celý článok zo dňa 4.12.2025 si môžete prečítať na SME, tu.

Ostatné

Poznáme detaily o novej bratislavskej štvrti. Investícia za takmer 30 miliónov prinesie byty pre stovky ľudí

Martin Vlachynský, INESS:

„Vedenie vojny so sebou prináša nielen priame, ale aj nepriame náklady, pričom priame výdavky na vojakov a zbrane dosiahli od februára 2022 kumulatívne už okolo 500 miliárd eur.“

Celý článok zo dňa 2.12.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Školstvo

Kľúčové predmety nemá na školách kto učiť. Kritické sú najmä tri pozície

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Podiel vysokoškolákov, ktorí si vyberajú pedagogické smery, je dnes približne rovnaký ako pred desiatimi rokmi.“

„Na Slovensku majú všetci učitelia rovnaké platy bez ohľadu na región, v ktorom žijú a pracujú. Regionálne rozdiely sú pritom veľmi veľké.“

Celý článok zo dňa 2.12.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Dôchodky

Trináste dôchodky treba zrušiť, tvrdí analytik. Štát si na ne tento rok požičiava takmer miliardu

Radovan Ďurana, INESS:

„Táto miliarda je jeden zo zásadných problémov, prečo sa slovenskej vláde nedarí znížiť deficit, ktorý aj po dvoch rokoch konsolidácie dosiahne takmer sedem miliárd eur. Sedem miliárd eur je výrazne viac ako miliarda. Samotné zrušenie 13. dôchodku by nám deficit nevyriešilo.“

„Vyplácame dôchodok bez toho, že by pracujúci platili z 13. platu odvody. To znamená, že v rozpočte tie peniaze chýbajú a dá sa to zhrnúť tak, že je to jedna z príčin, kvôli ktorej má Slovensko verejné financie vo veľmi zlom stave. Rastie nám zadlženie.“

„Ale obávam sa, že pri súčasnej vláde skončíme podobne ako pri energopomoci a adresnosť sa bude týkať iba desiatich percent dôchodcov s najvyšším príjmom. A to by riešenie neprinieslo, lebo by výdavky na tú dávku klesli len na nejakých 800 miliónov. Muselo by to byť radikálnejšie.“

„Pokiaľ štát povie, že z pohľadu konsolidácie si môžeme dovoliť na 13. dôchodky len 300 miliónov eur, tak potom ušetríme 600 miliónov eur. Ale podľa mňa by vhodnejšia cesta bola zrušiť 13. dôchodok úplne, pretože nedáva zmysel v poistnom systéme.“

Celý článok zo dňa 3.12.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.

Trinásty dôchodok stojí miliardu ročne: ekonómovia volajú po jeho zrušení

Radovan Ďurana, INESS:

„13. dôchodky predstavujú približne miliardu eur, ktorá patrí medzi hlavné prekážky pri znižovaní schodku verejných financií.“

„Samotné zrušenie 13. dôchodku by problém síce neodstránilo úplne, ale považuje ho za nevyhnutnú podmienku na dlhodobé ozdravenie verejných financií.“

„Dávka nemá oporu v poistnom systéme.“

„Cielenie dávky na vybrané skupiny by bolo vhodnejšie ako plošné vyplácanie, no má pochybnosti o tom, ako by takýto model dokázala nastaviť súčasná vláda.“

„Na riziko, že by sa opakovalo riešenie známe z energopomoci, kde sa škrty dotkli iba približne najbohatších 10 percent domácností.“

„Za najčistejšie riešenie však považuje úplné zrušenie 13. dôchodku.“

Celý článok zo dňa 4.12.2025 si môžete prečítať na NewsByte, tu.

Verejné financie

Načrtli ďalší čierny scenár. Viac ako 1,5 milióna Slovákov môže prísť o kľúčovú dávku

Radovan Ďurana, INESS:

„Táto miliarda predstavuje jeden z kľúčových dôvodov, prečo sa vláde nedarí skrotiť deficit verejných financií. Hoci samotné zrušenie 13. dôchodku by celý deficit nevyriešilo, je to nevyhnutná podmienka pre dlhodobé ozdravenie financií. Hlavný problém je v tom, že dávka nemá oporu v poistnom systéme. Dôchodky sa vyplácajú bez toho, aby pracujúci odvádzali poistné zo svojich trinástych platov, čo je priama príčina rastúceho zadlžovania a zlého stavu verejných financií Slovenska. Súhlasí, že adresnosť by bola vhodná, no vyjadruje obavy nad realizáciou zo strany súčasnej vlády. Najvhodnejšou a najčistejšou cestou by bolo úplné zrušenie 13. dôchodku, keďže v poistnom systéme nedáva ekonomický zmysel. Ide o nesystémový prvok – pracujúci ľudia platia odvody len z 12 mesačných platov, no štát vypláca 13 dôchodkov.“

Celý článok zo dňa 4.12.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.

Olympijská pýcha či drahý omyl? Projekt Olympic Areny za 31 miliónov zostane mimo majetku štátu, výstavbe sa nevyhneme

Richard Ďurana, INESS:

„Skúsenosti s projektmi ako výstavba národného futbalového štadióna, stavba tunelov či diaľnic nám dáva jasný odkaz, na základe ktorého je viac než realistické očakávať, že náklady na realizáciu tejto výstavby budú nakoniec vyššie.“

Celý článok zo dňa 7.12.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Sociálny systém

Vláda sľubuje energopomoc pre 90 percent domácností, analytici hovoria o nižšom počte

Radovan Ďurana, INESS:

„Sociálna pomoc je adresná len vtedy, keď smeruje k domácnostiam s nízkymi príjmami. Keďže chudobou je ohrozených menej ako 20 percent obyvateľov, takto by mala byť nastavená aj energopomoc.“

Celý článok zo dňa 4.12.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Investovanie

Kam smerujú trhy? 5 kľúčových trendov pre rok 2026 očami odborníkov

Juraj Karpiš, INESS:

„Zlato zažíva svoj najväčší cyklický býčí trh od roku 1971, poháňaný nákupmi centrálnych bánk, ktoré hľadajú alternatívu k doláru.“

Celý článok zo dňa 5.12.2025 si môžete prečítať na Investicne, tu.

Podnikanie a regulácie

Reklamné kampane nie sú plytvaním

Martin Vlachynský, INESS:

„Riaditeľ najväčšej zdravotnej poisťovne v nedávnom rozhovore pre médiá vyjadril skepsu k zmyslu prepoisťovacích kampaní, aj s použitím populárneho termínu „vyhodené peniaze“. S podobným názorom sa stretávam často, aj keď nie práve pri riaditeľoch firiem s miliardovými obratmi.

Mnohí ľudia vnímajú akékoľvek reklamné kampane a marketingovú komunikáciu ako plytvanie. Reklamný spot v televízii so známou herečkou či športovcom stojí aj desiatky tisíc eur a zdanlivo nič k výrobku či službe nepridáva.

Auto nie je vďaka reklame úspornejšie, chlieb čerstvejší ani mobilný signál silnejší. Nebolo by fajn, keby firmy namiesto reklamy znížili cenu či zvýšili kvalitu?

Takéto oddelenie produktu a komunikácie je však chybným pohľadom. Výrobok je taký kvalitný, aký kvalitný ho vnímame – a vnímame ho vďaka komunikácii. Marketingová komunikácia však nie je jednosmerný proces. Reklama v televízii či na webe je len jej najviac viditeľným prejavom. Zákazník komunikuje aj nazad – svojím nákupným správaním a interakciou s produktom. Obzvlášť to platí v odvetviach, kde zákazník spotrebováva službu priebežne, a nie jednorazovo.“

…

Celý komentár zo dňa 5.12.2025 si môžete prečítať na HN online, tu, alebo na INESS, tu.