Clo

Kanada, Mexiko a Čína reagujú na americké clá

Martin Vlachynský, INESS:

„Slovenskí výrobcovia, ktorí exportujú svoje produkty do Spojených štátov, to budú mať na trhu Spojených štátov ťažšie, pretože ich produkty sa stanú drahšími a zároveň môžme predpokladať, že v takom prípade by Európa prišla s nejakými odvetnými clami, čo by zase zároveň poškodilo nielen amerických výrobcov, ale problém cieli v tom, že vždy poškodia obidve strany.“

Rádio expres (3.2.2025)

Čo by pre Slovensko znamenalo zavedenie amerických ciel pre Európu? Odpovedajú Saková, Korčok, Káčer, Treier, Hirman a ďalší

Martin Vlachynský, INESS:

1.) Čo by zavedenie takýchto ciel znamenalo pre Slovensko?
2.) Ako by na to mala zareagovať Európska únia a čo by v tejto situácii mala robiť slovenská vláda?
3.) Ako komentujete clá, ktoré už Donald Trump zaviedol? Aký dosah to bude mať na Slovensko a celú EÚ?
„1. Slovensko dosiahlo relatívny blahobyt vďaka otvoreniu sa svetu. Pre maličké ekonomiky ako my nie je ani teoreticky inej cesty k prosperite než medzinárodný obchod. Každé jeho sťaženie nás preto negatívne zasiahne. Pätina vývozu EÚ mimo Úniu smeruje do USA, desatina nemeckého vývozu a 4 percentá slovenského vývozu. Priame dosahy budú hmatateľné, i keď zatiaľ nepoznáme detaily. Ešte väčší vplyv ale bude mať pravdepodobná séria odviet, ktorá môže svet zatiahnuť do obchodných vojen. Nesmieme zabudnúť ani na to, že clá môžu zmeniť smerovanie časti kapitálu z Európy do USA.
2. Ešte by som nevzdával „diplomatické“ riešenie. Rýchlorastúce nákupy amerického LNG, ropy a ropných produktov môžu ovplyvniť štatistiky obchodného deficitu už za rok 2024, ktorý Trumpa najviac páli, a sú aj v záujme EÚ. Ak však k zavedeniu amerických ciel príde, ako ekonóm môžem napísať len jediné správne riešenie – sedieť si na rukách. Každý odvetný krok bude len zhoršením situácie. Veď nemalú časť importu z USA tvoria ropa a plyn, ale aj lieky a zdravotnícke pomôcky. Aj laik cíti, že uvalením odvetných ciel si tu európsky spotrebiteľ nepomôže.“
…

Celý článok zo dňa 3.2.2025 si môžete prečítať na Dennikn, tu.

Nie deštrukcia, ale pomalé zomieranie. Čo spôsobia clá a aká je šanca, že sa im vyhneme

Martin Vlachynský, INESS:

„Aj keby Trump uvalil clá na európsky tovar, Brusel by si mal „sedieť na rukách“. Americký prezident navyše hrozí, že akákoľvek odpoveď na jeho clá si vyžiada ďalšiu americkú reakciu. Takáto colná špirála by bola pre Úniu, ktorá je doslova obchodne zviazaná s USA, katastrofou.“

Celý článok zo dňa 5.2.2025 si môžete prečítať na Standard, tu.

Trump hrozí clami na tovar z EÚ

INESS:

„Dobré ráno prajem. To je, samozrejme, najkľúčovejšia otázka zo všetkých. Môžme špekulovať, nevidíme úplne do jeho hlavy, Donald Trump možno nie je úplne najbystrejší politik, ale obklopuje sa pomerne dosť ľuďmi, ktorí sú pomerne bystrí a chápu, že clá spôsobujú ekonomické problémy nielen zahraničným krajinám, ale vždy aj tej domácej krajine. Preto moja teória a teória mnohých je, že Donald Trump a jeho administratíva chcú clá využívať najmä ako takú palicu, ktorou budú naháňať ostatné krajiny k jednaciemu stolu, k témam, ktoré Donalda Trumpa zaujímajú. A presne to vidíme napr. v prípade Mexika k tomu odkladu došlo kvôli tomu, že Mexiko sľúbilo, že výrazne posilní ochranu svojej hranice s USA, čo bola vlastne alebo je primárna téma Donalda Trumpa, migrácia cez mexickú hranicu a prechod drog cez mexickú hranicu. A v dôsledku tohto následne prišlo k odloženiu týchto ciel. Čiže zatiaľ to vyzerá, že je to jednoducho nástroj taký agresívny, ktorým tlačí Donald Trump ostatné krajiny k vyjednávaniu.“
„Nevieme v tomto momente úplne presne povedať, ako vysoké by boli tieto clá, na aké druhy výrobkov by tieto clá boli zavedené. Z toho, čo zaznelo, je tu dôvodná obava, že by mohli byť pomerne vysoké a pomerne široké. To znamená, že vývoz Európskej únie do Spojených štátov, ktorý tvorí asi 20 % exportu z Európskej únie mimo Európsku úniu, by bol predražený a pravdepodobne by do nejakej miery poklesol. Priamo Slovensko do Spojených štátov vyváža najmä automobily a automobilové súčiastky nie až v takom gigantickom objeme, aby toto samotné nás úplne tvrdo zasiahlo. Problém však je, že napr. Nemecko toho vyváža oveľa viac a veľká časť nášho priemyslu, resp. celej našej ekonomiky je spojená s Nemeckom, prípadne s ďalšími členskými krajinami, takže musíme na to pozerať ako na balík a Slovensko je veľmi exportná krajina, veľmi otvorená ekonomika, čiže akékoľvek clá, či už by boli zo strany Spojených štátov alebo ktorejkoľvek inej krajiny, iného bloku v rámci sveta, tak sú pre Slovensko ekonomicky pomerne dosť nepríjemné.“
…

TV Markíza (5.2.2025)

Obchod

Slovenskí pekári chcú na pultoch viac priestoru, maloobchod ho príliš nevidí

Martin Vlachynský, INESS:

„To, že sa dnes nakupujú aj zahraničné pekárenské výrobky, má jeden dôvod – spotrebiteľov. Viditeľná ruka spotrebiteľa v obchode každý deň porovnáva ponuku a v mnohých prípadoch jej vyjde pomer ceny a požadovanej kvality u zahraničného výrobku lepší ako u slovenského. Ak nátlakom donútime zákazníka kupovať viac slovenské výrobky, slovenskí pekári budú bohatší – ale na úkor spotrebiteľa.“

Celý článok zo dňa 4.2.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.

Verejné financie

Bude vláda konečne šetriť? Odborníci naznačili, v ktorých sociálnych dávkach a výdavkoch štátu vidia priestor

Radovan Ďurana, INESS:

„Konsolidácia bude veľmi náročná a súčasná politická atmosféra jej rozhodne nepraje.
Ak vláda odmieta diskusiu o zrušení 13. dôchodku alebo aspoň o adresnosti 13. dôchodku, veľké úspory sa budú hľadať ťažko.
Adresnosť sociálnych dávok, predovšetkým v rodinnej politike má potenciál rádovo v nižších jednotkách stoviek miliónov. To však nebude stačiť.“
„Audity, ktoré by identifikovali zrušenie zákonov a povinností, ktoré musí vykonávať verejná správa, a sú dôvodom vysokej zamestnanosti, sa stále nezačali. Zníženie mzdových výdavkov štátu o päť percent znamená úsporu 0,75 miliardy eur. K tomu by sme mohli prirátať zníženie výdavkov na prevádzku.“

Celý článok zo dňa 4.2.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Mestá a obce bojujú s finančnými problémami

Radovan Ďurana, INESS:

„V posledných rokoch štát z pozície nadriadeného prijíma opatrenia, ktorými zasahuje do kompetencií samospráv, pridáva povinnosti, ale na druhej strane adekvátne nezvyšuje podiel samospráv na vybratých daniach. Dôsledkom je zvyšovanie miestnych daní a prenos bremena na občanov.“
„Tieto opatrenia sa už v niektorých mestách a obciach dejú. Treba však povedať, že sú aj samosprávy, ktoré sa vedia vyrovnať aj so súčasnou situáciou a hospodária s prebytkom.“

Trend (6.2.2025)

Prílepok k stavebnému zákonu prekvapí rodičov. Zásadne mení daňový bonus na deti

Radovan Ďurana, INESS:

„Zníženie deficitu je nepochybne správny krok. Veľmi však záleží na tom, ako tento deficit vznikol. Nie všetky výdavky sú si totiž rovné.“
„Netreba pátrať v pamäti, 13. dôchodok či vznik ministerstva športu sú čerstvé príklady.“

Celý článok zo dňa 7.2.2025 si môžete prečítať na Standard, tu.

Politika

Výroky o prevrate v investoroch môžu vzbudzovať obavy

Radovan Ďurana, INESS:

„Pokiaľ vláda nebude dodržiavať pravidlá, ktorými sa riadi eurozóna, potom môže dôjsť k zhoršeniu ratingu a potom dôjde aj k tomu, že Slovensko si bude požičiavať za vyššie úroky.“

Rádio Slovensko (5.2.2025)

Zdravotníctvo

Lukratívne financovanie štátnych nemocníc v praxi. Štát im odpustil dlhy

INESS:

„Nad akciovou spoločnosťou visí riziko potenciálneho konkurzu, ale napríklad aj prísnejšie pravidlá ohľadom nedovolenej štátnej pomoci. Metaforicky napísané, je to väčší bič, ktorý by nad nimi plieska.
Zvážil by som aj presun niektorých menších štátnych nemocníc na regióny – štátne vlastníctvo toľkých nemocníc je skôr anomália.“

Celý článok zo dňa 5.2.2025 si môžete prečítať na Medicina.trend, tu.

Zdravotnícky zákon pacientom podľa odborníkov nepomôže. Minister Šaško a lekárski odborári kritiku odmietajú

Martin Vlachynský, INESS:

„Jediný moment, ktorý sa týka pacienta je v tom, že vďaka nemu boli stiahnuté výpovede. Teda nenastala potenciálne drastická rošáda zdravotníkov v slovenskom systéme. Z iného pohľadu tam ale nenájdeme nič, čo by hovorilo o kvantite ani kvalite služieb pre pacientov,“ skonštatoval. Sledujte spravodajstvoSTVR na WhatsApp Sledovať Riaditeľ INEKO Dušan Zachar vláde vyčíta, že si za dohodu s odborármi od lekárov nič nevypýtala. Kritizuje aj skrátenie týždenného pracovného času.“

Celý článok zo dňa 6.2.2025 si môžete prečítať na Stvr, tu.

Zdravotnícky zákon pacientom nepomôže

Martin Vlachynský, INESS:

„Jediný moment, ktorý sa týka pacienta je v tom, že vďaka nemu boli stiahnuté výpovede a teda nenastala tá možno potenciálne drastická rošáda zdravotníkov v slovenskom systéme, ale z iného pohľadu tam nenájdeme ani nič, čo by hovorilo o kvantite služieb pre pacientov, ani nič, čo by hovorilo o kvalite.“

Rádio regina (6.2.2025)

INESS: Štátne nemocnice nemajú nevýhodu v príjmoch, majú problém v nákladoch

Martin Vlachynský, INESS:

„Argument znie uveriteľne, ale je s ním jeden problém. Roky sa ho nikto nepokúsil dokázať. Či už na makrodátach, alebo aspoň na reálnych casestudies. Mali sme len anekdoty a niekedy ani to.“
„Výsledky hlavnej analýzy ukázali, že súkromné vlastníctvo znižuje prevádzkové náklady o 20 percent v porovnaní s verejným vlastníctvom. Hlbšia analýza, ukázala, že neefektívnosť verejných nemocníc je spôsobená hlavne nemocnicami v štátnom vlastníctve. Regionálne vlastníctvo znižuje prevádzkové náklady o 34 percent a súkromné vlastníctvo o 41 percent v porovnaní so štátnym vlastníctvom. Typ vlastníctva tak pozitívne ovplyvňuje nákladovú efektívnosť v prospech súkromných a regionálnych nemocníc v porovnaní so štátnymi nemocnicami.“

Celý článok zo dňa 7.2.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.

Poslanci odklepli zdravotnícke zákony: Výpovede lekárov sú zažehnané! Čo prinesú zmeny pacientom?

Martin Vlachynský, INESS:

„To by som rád počul od odborárov. Je to ďalší príklad toho, ako sa do zdravotníctva nalievajú peniaze a plnia požiadavky odborárov, ale pacient-daňovník nedostáva jasnú protihodnotu v podobe lepšej kvality alebo dostupnosti zdravotnej starostlivosti.“

Celý článok zo dňa 7.2.2025 si môžete prečítať na Cas, tu.

Slovenské zdravotníctvo vykazuje znaky čiernej diery. Veľké porovnanie ukazuje, kto je na vine

Martin Vlachynský, INESS:

„Nemocnice treba transformovať, rekapitalizovať, prizvať medzi akcionárov aj univerzity či kraje a samosprávy, nastaviť transparentné produkčné kritériá a tie následne použiť pri vyjednávaní o úhradách.“

Celý článok zo dňa 7.2.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Dane

Otvárajú diskusiu o úprave výpočtu dane z nehnuteľnosti

Martin Vlachynský, INESS:

„Je dôležité, aby to bola len tá možnosť. Problém by bolo, keby túto právomoc na seba prevzal štát a určoval by, ako sa môžu a nemusia vyberať tieto dane, to by bol krok k ešte väčšej centralizácii.“

Rádio slovensko (6.2.2025)

Dôchodky

Nové zmeny v rodičovských dôchodkoch

Radovan Ďurana, INESS:

„V navrhovanej podobe bude vyplatená pätina toho, čo by bolo vyplatené pri pôvodnej forme rodičovského dôchodku. Iste sa medzi jeho poberateľmi nájdu aj dôchodcovia s nízkymi príjmami, ktorým sa tak príjmová situácia zhorší. No 13. dôchodok, ak nebude zrušený, to v mnohých prípadoch bude kompenzovať.“

Noviny do pohody (6.2.2025)

Školstvo

Nie, štrajky nefungujú, píše o situácii v školstve Róbert Chovanculiak. …

Róbert Chovanculiak, INESS:

„To však súčasných odborárov nezaujíma. Vďaka vyhrážkam štrajkmi pretlačili krátkodobé, populistické a krátkozraké opatrenia na úkor šance na dlhodobé a systémové zmeny vo fungovaní školstva.“

Celý článok zo dňa 7.2.2025 si môžete prečítať na Mnt, tu.

Nie, štrajky nefungujú

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Michal Rehúš v článku Ako dosiahnuť vyššie platy a lepšie pracovné podmienky v školstve? prišiel k záveru, že „Výskum naznačuje, že učiteľské štrajky fungujú“. To je možno pravda. Problém však spočíva vo zvolenom kritériu „fungovania“. Školy, zriaďovatelia, ministerstvo a celé školstvo tu nie sú preto, aby učiteľom vyplácali platy. Všetky tieto prvky sú len prostriedkami na dosiahnutie vyššieho cieľa – kvalitného vzdelávania pre naše deti. Práve toto by malo byť kritériom, podľa ktorého hodnotíme, či štrajky fungujú. A z tohto pohľadu nefungujú.
Celý rad výskumov dokazuje, že štrajky učiteľov majú negatívny vplyv nielen na krátkodobé, ale aj dlhodobé výsledky žiakov, pričom najviac postihujú deti zo znevýhodneného prostredia. Napríklad štúdia z Belgicka, ktorá využíva „prirodzený experiment“ rozdielnych štrajkov medzi francúzskymi a flámskymi komunitami, ukazuje, že štrajky znižujú úroveň dosiahnutého vzdelania žiakov a zvyšujú mieru prepadávania. Štrajky učiteľov spôsobujú aj absencie matiek z práce, čo vedie k poklesu ich miezd a zvyšuje platový rozdiel medzi mužmi a ženami.“
…

Celý komentár zo dňa 7.2.2025 si môžete prečítať na Dennikn, tu, alebo na INESS, tu.

Európska únia

Zelení – ale s rozumom

Martin Vlachynský, INESS:

„Základnou myšlienkou je opustiť centralizovaný mikromanažment emisií a sústreďovať sa len na jeden jediný primárny cieľ – znižovanie emisií skleníkových plynov.
Nadávať na „zelenú“ politiku EÚ sa stalo rovnakou súčasťou small talku ako nadávať na počasie. A to na prahu stoja pravidlá ekodizajnu, ktoré sa ešte len postarajú o palcové titulky a preferencie euroskeptikov.
Bruselská byrokratická karavána ide napriek kriku ďalej. No aj s nástupom prezidenta Trumpa bude tlak na zmenu smerovania EÚ narastať. Môžeme byť v Európe najzelenší – no nie sme takí bohatí, aby sme sa neustále snažili zvyšku sveta bezhlavo utekať.
Ako teda upraviť energetickú politiku tak, aby viedla k znižovaniu emisií skleníkových plynov a zároveň v čo najmenšej miere oslabovala výkonnosť európskej ekonomiky, konkurencieschopnosť jej priemyslu a prosperitu občanov Európskej únie?“
…

Celý komentár zo dňa 8.2.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu, alebo na INESS, tu.