Verejné financie

Slovensko stojí pred revolučnou zmenou. Štát do školstva nasadzuje umelú inteligenciu

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Z toho však nevyplýva, že nákup ročných licencií za 1,5 milióna eur je najlepší spôsob.“

Celý článok zo dňa 2.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Školstvo

Štát štyri roky netušil, ako sa učia deti. Teraz sľubuje novinku, experti však vyjadrujú obavy

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Spätné vyhodnocovanie zmien je achillovou pätou celého školstva.“

Celý článok zo dňa 2.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Štát už nemôže živiť priemerné školstvo. Žiaci sa ceste autobusom nevyhnú

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Prebujnená sieť poloprázdnych škôl zrkadlí širší problém – nedokončenú decentralizáciu verejnej správy. Extrémny počet samospráv na počet obyvateľov totiž bráni efektívnemu riadeniu.“

Celý článok zo dňa 4.2.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.

Zdravotníctvo

Zisk. Najväčšia dilema slovenského zdravotníctva

Martin Vlachynský, INESS:

„Nedajme sa pomýliť nánosmi technických pomenovaní – ekonómia je veda o človeku, o tom, ako človek koná v snahe dosiahnuť svoje ciele vo svete obmedzených zdrojov. Takže áno, lebo všade je prítomný človek.“

„V centrálne plánovanom systéme plánovač určuje obsah aj rozsah výroby na základe svojho uváženia, respektíve na základe politických faktorov. Nikdy však nepozná a ani nemôže poznať neustále sa meniace podmienky trhu, preto svojím rozhodovaním vytvára poruchy. Napríklad dlhé čakacie lehoty v ambulanciách alebo nadbytočné pracovné miesta v nemocniciach.“

„Rastúci zisk indikuje trhovú príležitosť a láka kapitál, strata kapitál uvoľňuje. Zároveň finančná rezerva umožňuje flexibilnejšie reagovať – využiť príležitosť na investíciu či asanovať stratu pri zlom odhade budúcnosti.“

Celý článok zo dňa 3.2.2026 si môžete prečítať na Medicína, tu.

Tichá privatizácia prichádza. Je zdravotná starostlivosť stále zadarmo?

Martin Vlachynský, INESS:

„Nie je otázka či, ale ako budú súkromné zdroje do systému vstupovať.“

„Kvalitné zadefinovanie nároku by malo jasne určiť, koľko kapacity musia poskytovatelia venovať verejnému systému a koľko práce mimo verejného systému. Človek, ktorý si zaplatí napríklad prednostné vyšetrenie či doplnkové služby, v systéme zvýši množstvo zdrojov, priláka novú pracovnú silu aj inovácie a môže krížovo „zadotovať“ aj také zákroky, ktoré majú z verejného poistenia pre poskytovateľa pomerne nízku výnosnosť. No môže sa stať, že vlády budú takémuto vývoju brániť a v tom prípade budeme vidieť, ako nám vzniká dvojkoľajný systém – komerčné služby bez čakania pre časť populácie a verejný systém s klesajúcou reálnou dostupnosťou pre zvyšok.”

Celý článok zo dňa 8.2.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.

Zázračná injekcia či nebezpečná skratka? Čo vieme o Ozempicu

Martin Vlachynský, INESS:

„Prevencia, pohyb a výživa ostávajú ako primárne alternatívy. Nové lieky však môžu pomôcť naštartovať zmenu tým, ktorí sa nevedeli dostať von z kruhu. Stále však platí, že pacienti by mali svoj stav a vývoj konzultovať s obezitológom, prípadne so všeobecným lekárom.“

„Na každom dobrovoľnom obchode bohatnú obe strany. Predajca má zisk z predaja tovaru a spotrebiteľ z jeho spotreby. Inak by ten tovar nechcel a nechal by si peniaze. To platí aj pri liekoch.“

„Vo vývoji a predaji GLP-1 liekov panuje dnes tvrdá konkurencia a pre farmafirmy to nie je bezprácna cesta k zbohatnutiu. A ak si chcú udržať trh, musia neustále zefektívňovať a inovovať naďalej.“

Celý článok zo dňa 8.2.2026 si môžete prečítať na Standard, tu.

Energie

Samoobslužné pokladne majú konkurenciu. Budeme si nastavovať budík, aby sme ušetrili pri praní?

Radovan Ďurana, INESS:

„Táto tarifa nebude zaujímavá pre domácnosti, čo majú spotrebu jednu alebo dve megawatthodiny ročne, tam naozaj nikto nebude stáť s prstom na vypínači mikrovlnky a čakať na lacnejšiu elektrinu, už len preto, že ostatné regulované poplatky tvoria polovicu nákladov na elektrinu.“

„Spotrebiteľ nebude spúšťať spotrebiče mechanicky, ale bude sa tak diať pomocou smart aplikácií, ktoré budú ceny sledovať samy.“

„V Anglicku som býval v byte, ktorý mal na kuchynskej linke displej s aktuálnou spotovou cenou, a po dvoch dňoch bolo jasné, že keď človek nevarí ráno medzi 8. a 9. hodinou a nepúšťa sušičku medzi 16. a 20. hodinou, na elektrine môže ušetriť.“

Celý článok zo dňa 3.2.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Dane

Fajčenie sa poriadne predraží, podľa analytika sa môže cena KRABIČKY vyšplhať na ASTRONOMICKÚ sumu

Radovan Ďurana, INESS:

„V zásade trvá niekoľko mesiacov, kým sa tieto ceny prejavia, pretože obchodníci môžu mať v zásobách tabakové výrobky, ktoré boli z predchádzajúceho daňového obdobia. Kým ich nepredajú, tak ich môžu predávať za pôvodné ceny.“

„Verím tomu, že takýto bláznivý nápad v skutočnosti neprejde, pretože by to veľmi pravdepodobne znamenalo nárast nelegálneho trhu s cigaretami.“

Celý článok zo dňa 4.2.2026 si môžete prečítať na Kanal1, tu.

Živnostníci

Časti živnostníkov sa uľaví. Na stole je návrh na zmenu nových odvodov, v hre sú stovky miliónov eur

Radovan Ďurana, INESS:

„Kým sa k tomuto návrhu nevyjadrí minister financií Kamenický alebo premiér Fico, neberiem ho vážne.“

„Ten sa viackrát vyjadril spôsobom, ktorý by skôr znamenal ďalšie obmedzenia pre živnostníkov.“

„Znižovanie odvodov je žiaduce. Ale rovnako je potrebné znižovať deficit, pretože mať nízke odvody a nestabilné verejné financie nie je udržateľná kombinácia.“

Celý článok zo dňa 4.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Sociálny systém

Erik Tomáš sľubuje zľavy pre rodiny, obchodníci zatiaľ oslovení neboli

INESS:

„Ak sa ministrovi podarí zohnať firmy, ktoré budú ponúkať rodinám zľavy pri nákupoch tovarov a služieb, nech sa páči, ale ak by nútil zamestnávateľov financovať tieto zľavy, bol by to škodlivý návrh.“

„Na aplikácie sa dá minúť nekonečne veľa peňazí, ako vidíme na ministerstve zodpovednom za informatizáciu.“

„V mnohých okolitých krajinách, v Poľsku, v Maďarsku, vidíme márne pokusy vlád kúpiť si viac novorodencov dávkami pre rodičov.“

„Akosi automaticky sa predpokladá, že všetci rodičia malých detí majú problém vyžiť z príjmov. To je však omyl.“

Celý článok zo dňa 4.2.2026 si môžete prečítať na SME, tu.

Inovácie

SAV sa podľa odborníkov konečne stáva centrom záujmu…

Martin Vlachynský, INESS:

„Aby boli poznatky prevedené do praxe, ktorá sa dá takpovediac zobchodovať, ktorá sa vie premeniť na produkt, na službu, ktorú vedia podnikatelia umiestniť na trhu.“

Rádio Slovensko (5.2.2026)

Cena potravín

Porovnávač cien potravín obsahuje zatiaľ 6 základných kategórií

Martin Vlachynský, INESS:

„Je absurdné a smiešne predstavovať si, že spotrebitelia sa nevedia v ponuke orientovať a potrebujú štátny vyhľadávač.“

Rádio Slovensko (6.2.2026)

Peniaze

3. Funkcie zlata v majetku, ultimátna poistka

Juraj Karpiš, INESS:

„Pokus s nekrytými papierovými peniazmi ešte nemá ani 50 rokov. Euro má 21 rokov. Zlato a striebro sú peniaze staršie než Kristus. Zlato a striebro sú súkromné, decentralizované peniaze, ktorých hodnota sa udržiava fyzickou vzácnosťou v prostredí v kombinácii s ich viac než 5 000-ročnou popularitou. Tieto komodity vyhrali desiatky tisíc rokov trvajúci celosvetový tender na ideálne peniaze. Pre peňažnú funkciu, ktorú zlato historicky zastávalo, ho predurčili vhodné vlastnosti ako: chemická stabilita, ľahká deliteľnosť, vzácnosť a nákladná produkcia. Zlato je značka, ktorá má vďaka stovkám generácií v dlhej histórii rádovo väčšiu a stabilnejšiu hodnotu ako Coca-Cola. Je to Apple medzi peniazmi. Ľudia po celom svete ho poznajú, vedia o tom, že je hodnotné. Nepotrebuje štátnu propagandu ani drahú informačnú kampaň, akú sme zažili pri zavádzaní eura. Preto má zlato v spoločnosti obrovskú koordinačnú schopnosť.“

…

Celý komentár zo dňa 6.2.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.

Ekonomický rast

Slovákov straší fenomén pracujúcej chudoby. Nemecké platy podľa analytika môžeme mať, zmeniť sa musí zásadná vec

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Nemám vedomosť o tom, že by „pracujúca chudoba“ bola oficiálnou štatistickou kategóriou, pri ktorej by sa dali systematicky sledovať dáta v čase alebo porovnávať medzi krajinami. To však neznamená, že neexistujú ľudia, ktorí pracujú a ktorých možno označiť za chudobných. V podstate ide o problém nízkych miezd. Zjednodušene možno povedať, že o úrovni miezd v krajine rozhoduje tempo dlhodobého ekonomického rastu. Ak by bol rast o 1,7 bodu vyšší, mohli by sme sa pohybovať na úrovni Nemecka. Práve preto je ekonomický rast kľúčový. Kľúčové sú najmä dva faktory: kvalitný ľudský kapitál a dostatok investičného kapitálu. V oboch oblastiach Slovensko v poslednej dekáde až dvoch zaostáva.“

Celý článok zo dňa 7.2.2026 si môžete prečítať na Interez, tu.