Investovanie
Štátne dlhopisy ponúkajú garantovaný výnos bez zdanenia, no investori by mali byť obozretní voči inflácii a likvidite
Radovan Ďurana, INESS:
„Ak inflácia prekročí tri percentá, investor na tejto investícii prerobí.“
Ďalším rizikom je podľa Ďuranu likvidita
„Ak nebude dopyt, môže investor prísť aj o 20 percent svojich úspor,“
Celý článok zo dňa 24.2.2025 si môžete prečítať na Banky, tu.
Peniaze zo štátnych dlhopisov sa podľa analytika rozlejú v mori štátnych výdavkov
Radovan Ďurana, INESS:
„Ak občan investuje do štátneho dlhopisu, môže získať trojpercentný výnos, čo znamená, že inflácia ho neochudobní.
„Pri dlhopise sa k peniazom dostanete iba vtedy, ak ho predáte na burze, čo môže byť spojené s poplatkami a rizikom straty hodnoty.“
„Štát by mal vytvárať podmienky pre investovanie, napríklad povinným vstupom do druhého piliera, a komunikovať dôležitosť finančného vzdelávania.“
„Keď si kúpim tisíceurový dlhopis, tak v zásade 250 eur pôjde na platy štátnych zamestnancov.“
„Bolo by možné prevádzkovať lacnejší štát s rovnakým množstvom kľúčových služieb, ako máme teraz.“
Celý článok zo dňa 25.2.2025 si môžete prečítať na Banky, tu.
Štátne dlhopisy sú pripravené
Radovan Ďurana, INESS:
„Rovnakú sumu peňazí si dokáže požičať na finančných trhoch lacnejšie za 2,6 %, tzn. že tí istí občania, ktorí si tie dlhopisy kúpia a hlavne tí, ktorí si ich nekúpia, budú musieť na daniach doplatiť ten rozdiel medzi 2,6 a tromi percentami.“
Rádio expres (28.2.2025)
Energetika
Český miliardár navrhuje po nemeckých voľbách zmenu zelenej politiky. Naráža aj na krok, ktorý spomínal Sulík
Radovan Ďurana, INESS:
„CDU chce udržať jadro na stole. V programe však pripúšťa len preskúmanie uzavretia jadrových elektrární, záväzok opätovného spustenia nepadol.“
Celý článok zo dňa 24.2.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
Dôchodky
Anketa odborníkov: Mali by sa prostriedky z druhého piliera investovať do štátnych projektov?
Radovan Ďurana, INESS:
„Už dnes pravidlá investovania v II. pilieri umožňujú, aby 20 percent prostriedkov bolo investovaných v štátnych dlhopisoch. Sporitelia sa už teraz, v niektorých fondoch, podieľajú na financovaní štátnych výdavkov a projektov. Tento limit chráni ich úspory pred prílišnou koncentráciou, koniec koncov aj štáty môžu zbankrotovať. Rozširovanie tohto limitu by som nepovažoval za šťastné a žiaduce.
Štátne projekty sú chronicky známe predražením a oneskorenou dodávkou. Úspory by sa mali investovať do projektov, ktoré sú návratné, majú ekonomický zmysel aj bez nutnosti zdaňovania samotných sporiteľov. Konečné rozhodnutie by mal mať vždy samotný sporiteľ, štát by nemal nikoho nútiť. Za lepšiu stratégiu považujem diverzifikáciu úspor do zahraničia.“
Celý článok zo dňa 24.2.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.
Druhý dôchodkový pilier má pomôcť významným vládnym projektom. Štát chce umožniť doteraz zakázané investície
INESS:
„Problémom je však v tomto prípade príliš vysoký podiel štátneho vlastníctva, priveľká dominancia bankového financovania a v neposlednom rade príliš veľká váha priebežného dôchodkového poistenia, ktoré sociálne odvody okamžite spotrebuje a neumožňuje ich investíciu.
Parciálne zmeny, ako možnosť nejaký ten projekt zafinancovať z úspor v druhom pilieri, žiadnu štrukturálnu zmenu neprinesie. Naopak, veľký vplyv štátu na životaschopnosť a efektivitu týchto projektov vytvára riziko návratnosti. Správcovia úspor sú zodpovední za čo najvyššie zhodnotenie za primeraného rizika.“
Celý článok zo dňa 24.2.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
Pri penzii nás čaká kultúrna zmena. Ľudia predajú svoje domy, aby mohli ísť do domova dôchodcov
Martin Vlachynský, INESS:
„On si šetrí alebo investuje na dôchodok s predstavou, že v istom momente, keď sa dostane do nejakého zdravotného stavu, tak sa možno aj s manželkou či manželom presunú do domova dôchodcov. Nie je to však klasický domov pre penzistov, ale skôr ide o asistované bývanie. Môže ísť o apartmány, kde stále fungujete ako normálny človek, ale máte k tomu nejakú sociálnu službu.
Po dosiahnutí istého veku predajú svoju nehnuteľnosť a peniaze využijú na takéto dožitie v komforte a v zdravotnej starostlivosti, čo sa napríklad u nás ešte nedeje. Generácia, ktorá je teraz v dôchodku, nedokáže pracovať s takouto predstavou, že napríklad dom by sa nededil, ale by sa predal. A peniaze by sa využili na to, aby človek v nejakom takomto štandarde dožil. Ale myslím, si že taká zmena príde už len z toho tlaku reality. Kultúrna zmena jednoducho – či už chceme alebo nechceme – príde.
Bolo by dobré, keby sa už teraz na nejakým spôsobom pozeralo. Súkromný sektor už dnes vidí príležitosť a vznikajú súkromné domovy dôchodcov. Cena za takéto služby je pomerne vysoká, bavíme sa o sume na úrovni niekoľko tisíc mesačne. Priemerný dôchodok je nejakých 680 eur, takže zatiaľ je to len pre nejakú relatívne malú časť obyvateľov. Časom sa to bude meniť, no teraz je otázne, či v tom bude štát hľadať nejakú synergiu alebo nebude. Nemusí to všetko vybudovať štá.“
Celý článok zo dňa 24.2.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.
Dôchodkový vek sa zvyšuje
Radovan Ďurana, INESS:
„Čím dlhšie poberajú dôchodcovia dôchodok, tak tým väčší tlak je na rozpočet Sociálnej poisťovne, preto sa musí prispôsobovať vek odchodu do dôchodku, je to nevyhnutné kvôli tomu, aby bolo hospodárenie Sociálnej poisťovne udržateľné.“
Stv1 (2.3.2025)
Cena potravín
Chorvátsku regulácia cien nevychádza
Martin Vlachynský, INESS:
„Občania svojim vyvoleným politikom radi pripisujú božské schopnosti – a politici ich v tejto domnienke radi podporia. Vezmime si ceny potravín v superma rketoch. Ich výška je, samozrejme, daná stretom ponuky a dopytu, v ktorých sa zas reflektuje efektivita potravinárskeho priemyslu a reálne mzdy v ekonomike.
Takýmito zložitými úvahami sa však väčšina ľudí nenecháva vyrušovať a rast cien si vysvetľujú „chamtivosťou“ toho, koho vidia na potraviny lepiť cenovky – obchodníkov. Márne je aj poukazovanie na to, že na znázornenie ziskovej marže v maloobchode väčšinou stačia prsty jedinej ruky. Nastupuje božská schopnosť politika – nakázať cenám, aby boli nízke.
Regulácia cien v konkurenčnom prostredí je jedno z najhorších opatrení, aké sa dá vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu a hospodárskej politike spraviť. Slobodne vytvorená cena je najdôležitejší signalizačný systém na trhu. Ak sa tento systém naruší, výrazne sa zníži ekonomická efektivita aj výrobcov, aj predajcov, aj kupujúcich.“
…
Hospodárske noviny (24.2.2025)
Ekonomika
Ukrajinských podnikateľov je na Slovensku dvakrát viac ako pred vojnou. Štátu nosia milióny eur
Martin Vlachynský, INESS:
„Ak si prerátame 39-tisíc pracujúcich ľudí s priemernou mzdou, tak ročne na odvodoch a dani z príjmu zaplatia okolo 200 miliónov eur a zhruba ďalších 60 miliónov ročne na DPH.“
Celý článok zo dňa 24.2.2025 si môžete prečítať na Forbes, tu.
Štrajková pohotovosť v školách stále trvá
Róbert Chovanculiak, INESS:
Ako sa teda pozeráte na snahu učiteľov a zamestnancov, pracovníkov školstva zvýšiť platy? Bude to nakoniec úspešné, podľa vás?
„To neviem, či to bude úspešné a ako sa na to ja pozerám? No ako človek, rodič, ktorého deti chodia do školy, tak by som rád doprial učiteľom, aby mali vyššie mzdy, lepšiu životnú úroveň. Učitelia však majú tú smolu, možnože niektorí z nich šťastie, že ich príjmy, platy závisia od štátneho rozpočtu, od verejných financií a ako ekonóm sa musím pozerať aj na to, v akom stave sú verejné financie a tam vidíme, že sú naozaj extrémne zlom stave, že naozaj, náš deficit je vysoký, viac ako 4 %, to sú také abstraktné čísla, v skutočnosti to znamená, že nám chýba v rozpočte nejakých 7 miliárd eur, čo v zásade sú dva rozpočty celého ministerstva školstva. To znamená, že by sme museli 2× zrušiť ministerstvo školstva, aby sme iba dosiahli vyrovnaný rozpočet. No v takomto zlom stave teraz vlastne rokujú odborári a ministerstvo školstva. Takže toto je môj pohľad, že nemôžeme teraz sľúbiť učiteľom úplne všetko a naplniť ich požiadavky, pretože tá situácia je zlá. Môžu to politici spraviť, môžu sa rozhodnúť napr. vláda, že ministerstvo teda, že vzdelávanie je priorita, ideme zvyšovať platy učiteľom, ale musia niekde ušetriť, musia niekde škrtnúť, napr. zrušia trináste dôchodky. Ak toto urobia, ja im zatlieskam, ale toto je ten…, o tomto sa rozprávame.“
…
Rtvs :24 (27.2.2025)
Masové prepúšťanie v slovenských automobilkách?
INESS:
„Problém budú mať najmä slovenské fabriky v Bratislave a Nitre. Volkswagen má horšiu pozíciu v tom, že napríklad BMW vyrába v USA takmer celé portfólio, a tak môže získať veľkú časť trhového podielu skupiny Volkswagen v segmente SUV a luxusných áut. Ak sa produkcii bratislavskej fabriky nepodarí nájsť alternatívne trhy, dôjde k poklesu výroby s negatívnym vplyvom na slovenské HDP, zamestnanosť a daňové príjmy štátu. Bežní ľudia v USA budú mať menší výber a vyššie ceny. Na Slovensku dôjde k zníženiu zamestnanosti, spomaleniu rastu priemernej mzdy. Na automobilový priemysel je naviazaných množstvo subdodávateľov a služieb. Je tu riziko poklesu výroby a prepúšťania v závodoch.“
Nový čas (28.2.2025)
Školstvo
Hrozba štrajkov v školách naďalej trvá. Odborári rokujú s rezortom školstva, majú viaceré výhrady
Róbert Chovanculiak, INESS:
„V zásade majú politici dve možnosti. Môžu niekde zoškrtať verejné výdavky, napríklad znížia mzdy zdravotníkom, lekárom, alebo je tu druhá možnosť, že zvýšia deficit.“
Celý článok zo dňa 25.2.2025 si môžete prečítať na Stvr, tu.
Štrajková pohotovosť v školách stále trvá
Róbert Chovanculiak, INESS:
„V zásade majú politici 2 možnosti. Môžu niekde zoškrtať verejné výdavky, napríklad znížia mzdy zdravotníkom a lekárom alebo potom je to druhá možnosť, že zvýšia deficit, ale nemali by to robiť tým spôsobom, že zrušia tie opatrenia, ktoré sú správne a ktoré zvyšujú kvalitu vzdelávania, lebo o to v prvom rade v školstve ide.“
Stv1 (25.2.2025)
Žiaci vymeškajú aj 147 hodín za rok. Drucker si chce posvietiť na nezodpovedných rodičov
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Riešenie by bolo ponechať právomoc rozhodovať o počte vynechaných dní bez lekárskeho potvrdenia decentralizovanú, teda na miestne školy alebo ich zriaďovateľov.“
Celý článok zo dňa 25.2.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
Byrokracia
Byrokratický index za rok 2024
Martin Vlachynský, INESS:
„My sa v INESS venujeme podnikateľskému prostrediu v podstate od nášho začiatku a pracovali sme s rôznymi medzinárodnými rebríčkami konkurencieschopnosti, ale vždy nám tam trošku chýbalo také prenesenie do tej každodennej reality podnikateľa, a preto sme vlastne v roku 2016 založili byrokratický index, ktorej spočíva v tom, že my máme vymyslené 2 fiktívne malé firmy, jednu priemyselnú, jednu v službách ako hotel a pri týchto dvoch fiktívnych firmách sa snažíme zmapovať všetky byrokratické povinnosti, ktoré sú spojené so založením tejto firmy a s prevádzkou tejto modelovej firmy, a to následne prevážime počtom hodín, ktoré sú potrebné na splnenie týchto byrokratických povinností a výsledkom je vlastne časová hodnota byrokratického indexu, ktorá hovorí, koľko hodín času musí podnikateľ, prípadne nejaký jeho zamestnanci ročne stráviť s tým, aby splnili všetky zákonné povinnosti, administratívne zákonné povinnosti, ktoré sú uvrhnuté na ich podnikanie.
Keď sa pozrieme na samotné založenie firmy, v prípade Slovenska, závisí teda, či sú to tej služby alebo priemysel, v prípade služieb je to 75 hodín, v prípade priemyslu je to o niečo menej, je to 46, čo je dané do istej miery tým, že v prípade teda tej modelovej firmy, hotel, sú aj nejaké reštauračné služby a pod., je tam hygiena, je tá záťaž o niečo vyššia ako v prípade tej maličkej priemyselnej firmy. Je to v rámci krajín, ktoré sa zúčastnili tohto nášho hodnotenia, bolo to 6 krajín, tak to bola druhá najvyššia hodnota v oboch prípadoch.“
…
Rtvs :24 (25.2.2025)
Zdravotníctvo
Prítomnosť rodiča hospitalizovanému dieťaťu pomáha zvládať bolesť
Martin Vlachynský, INESS:
„Preto zase kvitujem, že je to skôr v tomto momente nejaké odporučenie, ale efekt odporučenia je veľmi slabý, takže bolo by vhodné, aby sa stanovil nejaký pevnejší míľnik v bližšej budúcnosti, kedy by naozaj už táto možnosť prítomnosti rodiča bola nejakým spôsobom ukotvená aj do nároku pacienta.“
Rádio regina (25.2.2025)
Prítomnosť rodiča hospitalizovanému dieťaťu pomáha zvládať bolesť
INESS:
„Vzhľadom na infraštruktúru slovenských nemocníc nemožno očakávať, že by niečo takéto dokázali poskytnúť s okamžitou platnosťou. V blízkej budúcnosti vśak treba stanoviť pevnejší míľnik tak, aby táto možnosť bola ukotvená do nároku pacienta.“
Celú reportáž zo dňa 25.2.2025 si môžete pozrieť na Rádio slovensko, tu.
Analýza odhalila rozdiely v nemocniciach podľa vlastníctva. Ktoré fungujú lepšie?
INESS:
„Súkromné vlastníctvo v zdravotníctve znižuje prevádzkové náklady o 20 percent v porovnaní s verejným vlastníctvom.“
Celý článok zo dňa 26.2.2025 si môžete prečítať na Medicina.trend, tu.
Rezort zdravotníctva tento rok musí výrazne šetriť
Martin Vlachynský, INESS:
„Zase si nemyslíme, že existuje nejaký zázračný spôsob, ktorý dokáže to, že aj vlk sa nažerie, aj koza ostane celá. Na konci dňa, ak tu máme x, ypsilon nových liekov, ktoré stoja desiatky 1000, stovky 1000 v mnohých prípadoch, tak jednoducho ak chceme, aby na tom trhu boli k dispozícii pre pacientov, tak nejaké peniaze to stáť bude.
Takže nie je to úplne o tom, že súčasní pacienti by sa mali obávať, že prídu o lieky, ktoré majú. Skôr je to otázka toho, že ak dnes napr. onkologický pacient má liek A a vieme, že prichádza liek B, ktorý je možno o niečo účinnejší, tak je možné, že na Slovensko vstúpi neskôr.“
Rádio slovensko (27.2.2025)
Rezort zdravotníctva ešte nevie, ako použije dodatočné milióny eur. Plán obnovy má pravidlá
Martin Vlachynský, INESS:
„Nemám naštudované detaily podmienok pre tieto dodatočné zdroje, isté však je, že nemôžu byť použité na bežnú prevádzku. Ministerstvo má pomerne široký balík potenciálnych investičných projektov, ktoré sa nazbierali ešte v úvode plánu obnovy, ale neuspeli.
Výsledkom bude prinajlepšom pár nových a opravených pavilónov nemocníc a možno dve nové. Z definície to bude suboptimálne použitie. Zdravotníctvo potrebuje systémovejší prístup ku kapitálu s jasným dlhodobým plánom, každoročnými kapitálovými investíciami, oveľa širším záberom než len na tehly a betón a zároveň otvorenie sa súkromným zdrojom.“
Celý článok zo dňa 28.2.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.
Hoci školy vyprodukujú dostatok zdravotných sestier, do systému vstupujú len sporadicky
Martin Vlachynský, INESS:
„Zase treba povedať, vždy to treba vybalansovať, pretože tí starší pracovníci zase prinášajú tie skúsenosti, takže ono nedá sa len hovoriť, že teraz ako problémom sú starší zamestnanci.“
Rádio slovensko (2.3.2025)
Podnikanie a regulácie
Slovensko je v podnikaní z krajín V4 najviac byrokraticky zaťažené
Martin Vlachynský, INESS:
„Pripustiť a oceniť vôbec úlohu podnikateľov, úlohu investorov v ekonomike, čo častokrát na Slovensku vidíme, že sú skôr terčom útokov. Druhým krokom je stabilizovať legislatívu, pretože naozaj to množstvo zmien, ktoré sa každoročne odohrávajú v tých kľúčových zákonoch, vytvára následný chaos. Vysoké náklady aj časové. Podnikatelia sa neustále musia nanovo učiť, ako vlastne správne majú postupovať pri jednotlivých byrokratických úkonoch.
V prípade Slovenska tvorili vlastne až 45 % všetkej prevádzkovej byrokracie, čiže najmä teda v oblasti všetkej administratívy spojenej so zamestnávaním ľudí, je tá byrokracia najobjemnejšia, čo sa týka času.“
Rádio expres (25.2.2025)
Verejné financie
Sociálny systém na Slovensku po českej eseročke drvia nemocnice. Reálne sa problém najviac nafúkol v Martine
INESS:
„Tak ako príčina je kombinácia faktorov, aj riešenie je kombinácia krokov. Transformácia nemocníc, vytvorenie holdingov a odštátnenie, väčšie využitie DRG úhrad, doplnenie kapitálu či odbremenenie nemocníc podporením vzniku funkčnej siete následnej starostlivosti a tak ďalej.“
Celý článok zo dňa 25.2.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
Radovan Ďurana z INESS kritizuje nejasné ciele dlhopisov pre ľudí
Radovan Ďurana, INESS:
„Aj keby sme ich každý rok teraz vydávali, či sa vyberie 200 miliónov alebo 400 miliónov, to je také splnenie, že splnili sme cieľ, aj keď nevieme aký má význam ten cieľ,
Mám z toho celého taký pocit, že dlhopisy vznikajú preto, aby sme ich mali, ale nie preto, aby sme niečo konkrétne dosiahli.“
Celý článok zo dňa 26.2.2025 si môžete prečítať na Hlavnespravy, tu.
Štátu chýbajú stovky miliónov. Pocítia to aj naše peňaženky (panel expertov)
Radovan Ďurana, INESS:
- Kde vidíte hlavnú príčinu zhoršujúceho sa stavu verejných financií?
- Aký veľký problém to predstavuje pre štátnu pokladnicu?
- Akú reakciu očakávate od ministerstva financií?
- Čo zhoršujúci sa stav verejných financií znamená pre nasledujúce roky?
- Ako sa nepriaznivý fiškálny vývoj odrazí na ekonomickej situácii domácností na Slovensku?
„1. – 2. Obrovský deficit je predovšetkým výsledkom nezodpovedného zvyšovania výdavkov a neochoty výdavky znižovať. Vidíme to na 13. dôchodku, zvyšovaní platov vo verejnej správe, či energetických kompenzáciách. Akoby slovenskí politici vôbec nechápali rozsah deficitu. V minulom roku pritom dosiahol 7,5 miliardy eur, čo je porovnateľné s výberom dane z príjmov fyzických osôb a spotrebných daní dokopy. Už z tohto porovnania musí byť jasné, že získať takú veľkú sumu zvyšovaním daní je nemožné.
V tomto roku konsolidačný balíček neprinesie toľko, koľko by si vláda predstavovala. Dohromady s pomalším rastom ekonomiky sa očakáva pokles vybraných daňových príjmov o 0,5 miliardy eur. Ak k tomu pridáme zvýšené výdavky na platy zdravotníkov, vyššie výdavky na kompenzácie, deficit by mohol v tomto roku dosiahnuť viac ako päť percent HDP, namiesto plánovaných 4,7 percenta HDP, teda takmer o pol miliardy eur viac.
Výsledkom je rast dlhu nad 60 percent, a s tým spojené rastúce úrokové náklady. Tento rok si musí štát požičať 12 miliárd eur. Pri priemernom úroku tri percentá to bude znamenať výdavok 360 miliónov eur, ktoré nebudú môcť byť použité na financovanie zdravotníctva či údržbu mostov. Upozorňujem pritom, že len veľmi malá časť nového dlhu slúži na financovanie investícií, väčšina skončí v bežných výdavkoch.“
…
Celý článok zo dňa 27.2.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu.
Inflácia
Ako sa prejavila 5-percentná DPH pri potravinách. Porovnali sme ceny (tabuľka)
Martin Vlachynský, INESS:
„Všetko sa deje naraz. Zároveň, ako sa mení DPH, sa menia ceny elektriny, menia sa mzdy a podobne, čiže nemôžeme očakávať, že v obchodoch sa cena zmení jedna k jednej podľa toho, ako sa mení DPH. V rovnakom čase cenu ovplyvňujú aj ďalšie faktory.“
Celý článok zo dňa 26.2.2025 si môžete prečítať na Tvnoviny, tu.
