Ekonomika
Štyri roky ruskej agresie
Martin Vlachynský, INESS:
„Ak teda porovnávam, podľa toho, aké strany, samozrejme, porovnávame. Ak by sme porovnávali Rusko s Ukrajinou, tak Rusko je 10× väčšie ako Ukrajina, to sú úplne neporovnateľné ekonomické sily. Ale zase platí to naopak, ak porovnáme Rusko s Európou, to nazvime, tzn. Európska únia + Nórsko + Veľká Británia, ktoré takisto prispievajú rôznym spôsobom na obranu Ukrajiny, tak sa bavíme o tom, že tento európsky blok je 7-9× väčší ako Rusko. Takže zase tuto platí, naopak, Európa je ekonomicky oveľa silnejšia ako bolo Rusko v roku 2022 a dnes je ešte silnejšia, pretože tá pozícia Ruska sa za tie 4 roky výrazne zhoršila.“
„To číslo 16 % určite nie je správne. Deficit v Európe sa takisto pohybuje niekde medzi 1, 2, 3 percentami. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším deficitom, a to je okolo 6.“
…
JOJ 24 (23.2.2026)
Ekonomické Analýzy 24: Je to agresívna vojenská invázia Ruska na územie Ukrajiny, uviedol Vaňo
Martin Vlachynský, INESS:
„Ak by sme porovnávali Rusko s Ukrajinou, tak Rusko je desaťkrát väčšie ako Ukrajina. To sú úplne neporovnateľné ekonomické sily.“
„Ak porovnáme Rusko s Európu, to znamená Európska únia, plus Nórsko, Veľká Británia, ktoré takisto prispievajú rôznym spôsobom na obranu Ukrajiny. Tak sa bavíme o tom, že tento európsky blok je 7 až 9-krát väčší ako Rusko.“
„Tá pozícia Ruska sa za tie 4 roky výrazne zhoršila.“
„Deficit v Európe sa takisto pohybuje niekde medzi jeden, dva, troma percentami. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším deficitom a to je okolo 6 percent.“
„Rusko nemá veľký priestor na to, aby malo veľký deficit, pretože by ho nemalo čím pokryť a nemalo by si od koho požičať, čo ho núti byť v tomto ohľade pomerne zdržanlivé.“
„My nemáme na výber žiadne cesty.“
Celý článok zo dňa 23.2.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Rusko vs. Ukrajina: Ktorá ekonomika má po 4 rokoch konfliktu reálnu šancu na prežitie?
Martin Vlachynský, INESS:
„Financovanie vojny pomocou rubľových dlhopisov tlačí infláciu a vytvára veľkú úverovú bublinu v ekonomike.“
„Bude musieť poradiť s úverovou bublinou, znova prilákať kapitál ktorý dnes v mnohých sektoroch veľmi chýba a nájsť si nové trhy.“
Celý článok zo dňa 24.2.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Klimatické ciele verzus podpora priemyslu: Rozpočet EÚ bude hľadať novú rovnováhu
Radovan Ďurana, INESS:
„Diskusia o konkurencieschopnosti musí byť presná v pojmoch.“
„Presun pracovnej sily medzi sektormi ešte automaticky neznamená vyššiu pridanú hodnotu.“
„Jedno euro investované do znižovania emisií v rozvojovej krajine môže mať väčší efekt než euro minuté v Európe. Ekonomicky to dáva logiku, politicky je to však veľmi ťažko priechodné.“
Celý článok zo dňa 1.3.2026 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.
Bývanie a Nehnuteľnosti
Viedenská bytová politika nemôže byť vzorom
INESS:
„Viedenská bytová politika sa často uvádza ako prvotriedny príklad úspešného modelu mestského nájomného bývania vo veľkom rozsahu. Mnohí autori, politici či aktivisti ju považujú za model cenovej dostupnosti, kvality a sociálnej stability. Keďže významná časť obyvateľov mesta žije v mestských alebo dotovaných bytoch, Viedeň býva často uvádzaná ako osvedčená alternatíva k bývaniu zabezpečovanému prostredníctvom voľného trhu. Zástancovia tejto politiky vyzdvihujú rozsiahly sektor sociálneho bývania najmä pre jeho schopnosť udržiavať nízke nájomné, zachovávať vysokú kvalitu bývania, podporovať sociálnu integráciu a stabilizovať celý trh s bývaním.
Hlbšia analýza štruktúry systému, jeho stimulov a výsledkov, založená na ekonomických princípoch a empirických dôkazoch, však odhaľuje zložitejšiu realitu sprevádzanú výraznými kompromismi. Táto analýza podrobuje kritickému skúmaniu často vyzdvihované prínosy modelu a odhaľuje systém skrytých nákladov, trhových deformácií a dôsledkov, ktoré spochybňujú jeho status univerzálneho riešenia mestského bývania.“
…
Celý komentár zo dňa 23.2.2026 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Energetika
Stav ropnej núdze: Vláda nás vystavila extrémnemu riziku. Stačilo pritom, aby aktivovala banálnu poistku (panel expertov)
Radovan Ďurana, INESS:
„Ku kalkulácii ekonomickej výhodnosti patrí aj kalkulácia rizika. Tá sa nedá robiť exaktne, je to vždy stávka na neistú budúcnosť. Už v roku 2014 však začínalo byť jasné, že obchodné partnerstvo s Ruskom bude problematické. Česká republika v tom období začala aktívne rozširovať kapacitu alternatívneho ropovodu TAL. Po februári 2022 už nebolo treba hádať, bolo jasné, že dodávky ropovodom prechádzajúcim cez zónu najhorúcejšieho európskeho konfliktu od roku 1945 sú extrémne riskantné. Ja považujem za menší zázrak, že dodávky trvali až doteraz. Od tohto momentu mali byť vyvinuté maximálne snahy na zabezpečenie alternatívnej trasy cez Adriu a reverzný tok z Česka.“
…
Celý článok zo dňa 23.2.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Zdravotníctvo
Veľká časť Slovákov dostane príspevok 3 000 €. Štát ho vyplatí priebežne
INESS:
„Bez riešenia efektivity vynakladania zdrojov v celom systéme budú podobné príspevky len dočasným riešením, ktoré bude štátny rozpočet musieť opakovane financovať bez trvalého efektu na kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacienta.“
Celý článok zo dňa 23.2.2026 si môžete prečítať na TechByte, tu.
Starnutie pracovnej sily zvyšuje tlak na zdravotníctvo, firmy majú zohrať väčšiu rolu
Martin Vlachynský, INESS:
„Systém vznikal v čase, keď ho financovala silná generácia pracujúcich, no tento model dnes naráža na limity.“
Celý článok zo dňa 27.2.2026 si môžete prečítať na Finsider, tu.
Verejné financie
Druckerov rezort narátal 136-tisíc žiadostí. Výchovní poradcovia sa sťažujú na chyby a pomalé reakcie
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Najväčším problémom systému je samotná otázka jeho existencie.“
„Za touto novinkou nestála premyslená dlhodobá stratégia, hľadanie hodnoty za peniaze ani riešenie reálnych problémov, ale skôr hľadanie možností, ako využiť ‚voľné‘ európske financie.“
Celý článok zo dňa 23.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Štát bude musieť osekať sociálne výdavky, ale aj znižovať dane, vravia ekonómovia
Radovan Ďurana, INESS:
„Keď kríza nastane, bude ešte desať rokov zle.“
„Osobne by privítal, keby napríklad Sociálna poisťovňa v rámci listov sporiteľom informovala, že pre deficitné hospodárenie nebude môcť byť dôchodok v takej výške, ako dnes očakávame.“
„Úspešní aj neúspešní podnikatelia sú rovnako dôležitý pre hospodársky rast a mali by sme sa k nim stavať úplne inak.“
Celý článok zo dňa 26.2.2026 si môžete prečítať na Forbes, tu.
Kto sa postará o zdravie starnúcich zamestnancov? Slovensko stojí pred krízou pracovnej sily
Martin Vlachynský, INESS:
„Súčasný sociálny a zdravotný systém bol nastavený v čase, keď ho financovala silná generácia pracujúcich. Tento model dnes naráža na svoje limity. Aj v optimistickom scenári porastú zdravotné výdavky do roku 2030 o desiatky percent a verejné financie na to nebudú pripravené.“
Celý článok zo dňa 26.2.2026 si môžete prečítať na Opoisteni, tu.
Klimatické ciele EÚ narážajú na tvrdú realitu: Kto zaplatí obrovské náklady?
Radovan Ďurana, INESS:
„Európska komisia nemôže niektoré typy plošného preplácania nákladov jednoducho schváliť.“
Celý článok zo dňa 27.2.2026 si môžete prečítať na OPeniazoch.sk, tu.
Vláda podpísala so spoločnosťou Slovalco memorandum
Radovan Ďurana, INESS:
„Ktorý má teraz už na účtoch takmer 2 miliardy eur. Krok toho memoranda je potrebný, je to len vec vlády, či je ochotná tieto prostriedky poskytnúť a podporiť tak priemysel.“
Rádio Regina (27.2.2026)
Medzinárodný obchod
Na výročie vojny stráca Slovensko ukrajinskú energo diaľnicu. Za štyri roky sme Putinovi zaplatili 16 miliárd
Martin Vlachynský, INESS:
„Hlavnými zákazníkmi ruského plynu a ropy cez Ukrajinu boli už len Slovensko a Maďarsko.“
„Kým na začiatku roka 2022 Kremeľ predával každý deň plyn, ropu a uhlie za zhruba miliardu eur, aktuálne je to menej ako 500 miliónov.“
„Bavíme sa teda o poklese veľkosti trhu zhruba o 150 miliárd eur ročne, pričom pokles stále pokračuje. Do toho musíme zarátať pokles výkonu menších odvetví. Pointa sankcií nie je zastaviť vojnu, ale skomplikovať jej vedenie. Sankcie majú obmedziť prístup k vyspelým technológiám a sťažiť financovanie armády.“
Celý článok zo dňa 24.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Investovanie
Juraj Karpiš: Je čas na útek zo zlata, alebo rebalans?
Juraj Karpiš, INESS:
„Trh je možno svedkom konca jednej éry.“
„Zatiaľ čo akcie dokážu vďaka reinvestíciám za 200 rokov vygenerovať miliónové zhodnotenie, zlato si v reálnom vyjadrení len udržiava kúpnu silu a jeho očakávaný reálny výnos je nula.“
Celý článok zo dňa 24.2.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.
6. Koľko sa oplatí mať zlata?
Juraj Karpiš, INESS:
„Očakávať od špekulácie zabezpečenie svojho života je nerealistické.
Na zlate s veľmi vysokou pravdepodobnosťou nezbohatnem. To by sa človek musel s časovaním pomerne presne trafiť a zároveň v ňom mať alokovaných priveľa úspor. To prvé nevie robiť ani Warren Buffett, to druhé je gambling.
Napriek tomu sa na prednáškach pravidelne stretávam s nerealistickými očakávaniami ohľadom toho, ako zlato zmení životy svojich držiteľov. Ľudia si jeho držanie pletú s investíciou a nádejajú sa, že práve zlato zapláta medzeru medzi ich nízkym príjmom a vysnívaným životným štandardom. Vkladajú do neho falošné nádeje, a preto aj neprimerane veľkú časť svojho majetku. Podobnú chybu som si všimol u viacerých nadšencov kryptomien. Pochopenie funkcie zlata v portfóliu a adekvátna alokácia majetku do tohto aktíva pomôžu predísť budúcemu sklamaniu.“
…
Celý komentár zo dňa 27.2.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.
Podnikanie a regulácie
Doktor Jekyll a pán Hyde digitálnych sietí
INESS:
„Európske regulácie neraz majú tendenciu toho viac pokaziť ako vylepšiť.
Poznáte DSA, DMA, DGA, DA, AIA, CRA, DORA, DNA…? Nie? Nedivím sa. Bez ťaháku nepoznám väčšinu ani ja, čo sa venujem témam regulácií a?konkurencieschopnosti denne. Sú to skratky existujúcich alebo chystaných európskych regulácií týkajúcich sa „digitálnych“ záležitostí. A?to som určite nevymenoval všetky.”
…
Celý článok zo dňa 27.2.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Minimálna mzda
Dôstojná mzda? Erik Tomáš zamlčiava, že z rekordnej minimálky rekordne berie štát
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Vďaka výskumu ministerstva financií vieme, že práve v zaostávajúcich okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najväčšie problémy. Podľa ich štúdie prinieslo v minulosti každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent stratu zamestnania pre tisícky ľudí.“
Celý článok zo dňa 1.3.2026 si môžete prečítať na SME, tu.
