Nový život s koronavírusom 

Zavrieme na pár týždňov oči a ľudí do domáceho väzenia. Potom ich otvoríme a vírus bude preč? Tak to nefunguje. Áno, videl som aj čínske čísla a ani ja im neverím - gigantická kontinentálna Čína má vraj podobný počet nových pozitívnych ako drobunký čínsky Hong Kong? Rituálna ekonomická samovražda bez želaného efektu. Stačí jeden nakazený prebehlík od susedov, a sme opäť na začiatku. Zavrieme to tu ešte raz? To už aj potravín bude toľko, koľko sa predchádzajúcej vláde podarilo zabezpečiť ochranných zdravotníckych pomôcok či testov.

Slovensko nie je Wuhan. Slovensko nie je ani Bratislava. Optimálne riešenie pre hlavné mesto je iné ako pre Pribylinu. Zavretie celej krajiny je u nás, kde polovica obyvateľstva žije na vidieku, pohodlným vzdaním sa zodpovednosti zo strany zodpovedných. Namiesto zabitia ekonomiky zatvorením celej krajiny sa tu dá primitívnymi prostriedkami operatívne podľa potreby uzatvárať jednotlivé dediny, prípadne regióny, kde sa vírus premnoží. Tak, ako to urobili susedia v českej Litovli.

S novým koronavírusom sa budeme musieť naučiť žiť. Bude s nami možno roky. Náhly obrat v podobe plošne dostupnej vakcíny alebo zoslabnutie vírusu považujem za málo pravdepodobnú výhru v lotérii. A na nej nemôže nik zodpovedný stavať štátny rozpočet ani prijímať opatrenia. Cieľom snaženia by nemala byť nula nových pozitívne testovaných, ale ich čo najmenšie množstvo pri fungujúcom ekonomickom živote. Tak, aby to náš zdravotnícky systéme zvládal.

Že sa to dá, si možno pozrieť v Južnej Kórei. Tam to zvládli za dva týždne. Kórejskí politici si to neuľahčovali zavretím miest, firiem či obchodov. Nezavreli ani reštaurácie, nieto celú ekonomiku. Štát dôsledne informoval obyvateľstvo, masívne testoval a poctivo dohľadával blízke kontakty chorých. V boji s  koronavírusom má Južná Kórea svojich občanov za partnerov, nie väzňov. Jadro nákazy sa podarilo odizolovať, mimo neho sa ale vírus postupne šíri populáciou. Pomaly, kontrolovane, okolo 100 nových prípadov denne na desaťnásobne viac obyvateľov než má Slovensko. Na COVID-19 tam zomiera neporovnateľne menej ľudí ako v ostatných vyspelých krajinách zasiahnutých vírusom. Fungujúca sieť testovania v kombinácii s operatívnou karanténou umožní skorý návrat k normálnemu životu. Teda k takmer normálnemu. Bez hromadných akcií a s rúškom na ústach v prípade pohybu medzi inými ľuďmi.

Áno, viem že ten náš štát takmer mesiac práve v týchto oblastiach zlyhával. To ale ešte automaticky neznamená, že to je u nás zlé. Modely sú zlé,  čísla z reálneho sveta sú prekvapivo dobré. Aj čo sa týka ťažkých prípadov, aj čo sa týka podielu pozitívnych testov na celkovom počte testov. U nás je to posledný týždeň v priemere 4 % podobne ako v Taiwane, Singapure, Kórei a Nemecku, v Čechách, kde za dva dni spravia viac testov, než náš štát zvládol za posledný mesiac, 5,5 %, v Taliansku takmer 25 % a Španielsku drastických 50 %. Drobné zmeny majú exponenciálny dopad na šírenie vírusu. My sme pred pár týždňami urobili zmeny zásadné. Ľudia nosia rúška, umývajú si viac ruky a správajú sa k sebe ako k potenciálnym nosičom vírusu. To má zásadný vplyv na jeho šírenie, ktorý sa musí prejaviť aj v číslach.

Skorý návrat k normálnemu životu nie je voľba, ale nutnosť. Teda ak nemá viac ľudí zomrieť na následky chudoby alebo z nedostatku zdrojov na liečbu iných diagnóz. Pri otvorení bude dôležité umožniť ľuďom pracovať. Štát by mal spraviť všetko preto, aby kto chce, ten aj pracovať mohol. Na byrokraciu bude čas, keď raz bude lepšie. Zlé časy totiž hrozia aj keby sme zvládli všetky domáce úlohy na jednotku. Ekonomická depresia, defaulty štátov a inflačné peniaze sú dnes predstaviteľné scenáre. Preto je dnes kľúčové hľadieť ďalej, než len na pár mesiacov dopredu. O rok nemusí byť nie na 13. ale ani na 12. či 11. dôchodok.