Donald Trump predstavil plán na zavedenie nových ciel, ktoré predstavujú masívny zásah do medzinárodného obchodu. A hoci sa tieto clá tvária ako ochrana americkej ekonomiky, v skutočnosti ide o daň na amerických spotrebiteľov a výrobcov – a o vážne ohrozenie globálnej ekonomiky.
Zavedený bude tzv. „baseline“ 10 % tarif na všetky dovozy do USA, okrem Kanady a Mexika, ktoré zatiaľ nemajú plošné clo, ale produkcia autopriemyslu, ocele a hliníka by malo byť zaťažené 25%. Najhoršie dopadla skupina 60 „najväčších vinníkov“ vrátane EÚ. Títo „previnilci medzinárodného obchodu“ dostali špecifické plošné clá: 20 % pre EÚ, 54 % pre Čínu, 46 % pre Vietnam atď. Trump tieto kroky ospravedlňuje snahou o „férovosť“, no používa pritom zvláštnu logiku – ignoruje vlastné necolné bariéry, ale aj sektor služieb, kde má USA výrazné prebytky. Ignoruje zároveň hlavnú pointu bohatstva – bohatý si vtedy, ak čo najviac úloh vieš delegovať na iných. To platí ako v prípade jednotlivca, tak v prípade krajiny. Každá krajina má v jednom časovom bode dané množstvo pracovnej sily a kapitálu. O čo viac sa budem venovať výrobe gumených sandálov, o to menej práce a kapitálu ostane na jadrové reaktory a lety do vesmíru.
Ursula von der Leyenová uviedla, že blok je „pripravený reagovať“ na americké poplatky, ale zdôraznila, že uprednostňuje rokovania o „odstránení všetkých zostávajúcich prekážok transatlantického obchodu“. Úprimná snaha rýchlo odstrániť prekážky obchodu je ekonomicky najzdravšia reakcia na aktuálnu situáciu. EÚ, hoci je globálnym obchodným hráčom, bude musieť svoju pozíciu brániť v čoraz komplikovanejšom geopolitickom prostredí. Súčasné predikcie hovoria, že do roku 2050 už žiadna krajina EÚ nebude v G7 a podiel únie na svetovom HDP môže klesnúť pod 10 %. O to dôležitejšie je neuzatvárať sa teraz pred svetom, ale naopak – aktívne sa zapájať do globálneho obchodu, zvyšovať svoju ekonomickú výkonnosť a budovať politickú váhu.
Rast EÚ nemôže stáť na izolacionizme, ale na otvorenosti. Príliv priamych zahraničných investícií do EÚ medzi rokmi 2013 a 2022 narástol z 9,9 na 14,6 bilióna eur. Dôvod? EÚ je stále atraktívnym hráčom na svetovom trhu, najmä vďaka prepojeniu na globálne dodávateľské reťazce. Obchod nie je len o hotových produktoch – veď polovica dovozov do USA a tretina vývozov sú medziprodukty. Tento princíp platí rovnako pre EÚ a Slovensko.
Trumpove clá poškodzujú nielen americkú ekonomiku (odhadovaná strata 2,7 p. b. rastu HDP medzi rokmi 2025–2027), ale aj ekonomiku globálnu. V prípade Slovenska by v roku 2026 klesol rast HDP o 1,6 p. b., vývoz o 6,2 p. b., zamestnanosť by sa znížila o 0,5 p. b.. Podľa prepočtu Financial Times môže celková výška ciel prekonať tie, s ktorými prišiel zákon Smoot-Hawley v roku 1930 a ktoré výrazne katalyzovali Veľkú depresiu.
Čo by mala robiť Európa? Predovšetkým nereagovať zrkadlovo. Odvetné clá sú lákavé, ale neefektívne – obchodné vojny sa nedajú vyhrať lepším zbrojením. Práve naopak: Európa by mala rozobrať svoje vlastné obchodné bariéry – odstraňovať zbytočné clá, zjednodušovať regulácie (najmä v IT a finančných službách), uzatvárať nové dohody a zjednodušiť ich schvaľovanie. Veď rokovania s Austráliou trvajú od roku 2018. Pre ilustráciu – obchodná zmluva s Japonskom už priniesla obojstranný nárast obchodu o 6 %. Podrobnejšie význam a výhody voľného obchodu rozoberáme v štúdii Obchod pod vplyvom z(c)la.
V tejto situácii má EÚ iba dve skutočné možnosti: Buď sa nechá zatlačiť a stratí vplyv, alebo zareaguje aktívne a udrží si svoje miesto v globálnom systéme. Prvý krok? Otvoriť obchod, nie ho zatvárať. Ak chceš niekoho postreliť cez clá, vždy ho trafíš cez vlastnú nohu.
