Roky sa filozofuje o tom, kedy, ako a kto ukončí svetovú ekonomická hegemóniu USA – ZSSR, Japonsko, Čína, či BRICS. No málokto čakal, že hlavným strojcom pádu sa stanú samotné Spojené štáty a ich prezident.
Ekonóm Tyler Cowen o schválených clách napísal, že sú ten „najhorší ekonomický vlastný gól, aký som kedy zažil“. Clá budú znamenať daňovú záťaž na Američanov vo výške mnoho stoviek miliárd dolárov. Ich výpočet je postavený na bizarnom a úplne nezmyselnom predpoklade, že obchodná bilancia by mala byť vždy prinajhoršom nulová.
Pozor, dokonca aj v prípade amerického prebytku je povinné minimum clo 10%. Americká administratíva pritom do výpočtu zahŕňa len tovary a nie služby, v ktorých má s mnohými krajinami vďaka IT dominancii prebytok. Tieto clá sú uvalené aj na dlhoročných spojencov USA a doslova nútia zvyšku sveta navzájom sa zblížiť. Ešte včera nepredstaviteľná koalícia Číny, Japonska a Kórey už ohlásila spoločný postup.
Obávam sa, že veľkej časti sveta – vrátane politikov – nedochádza, k akému tektonickému zlomu prišlo. Podľa prepočtu Financial Times môže celková výška ciel prekonať tie, s ktorými prišiel zákon Smoot-Hawley v roku 1930 a ktoré výrazne katalyzovali Veľkú depresiu. Slovenská vláda je mentálne úplne odizolovaná od tohto diania, hoci clá za EÚ patria do portfólia komisárovi Marošovi Šefčovičovi, svojho času kandidátovi na prezidenta za Smer.
Ursula von der Leyenová uviedla, že blok je „pripravený reagovať“ na americké poplatky, ale zdôraznila, že uprednostňuje rokovania o „odstránení všetkých zostávajúcich prekážok transatlantického obchodu“. Úprimná snaha rýchlo odstrániť prekážky obchodu je ekonomicky najzdravšia reakcia na aktuálnu situáciu.
Bude však fungovať len vtedy, ak je druhá strana pripravená argumentovať racionálne. V tomto mám po zahliadnutí posledných „výpočtov“ americkej strany čoraz väčšie pochybnosti. Ako sa však vraví: „za vyskúšanie nič nedáš“. Zároveň netreba zabudnúť, že ekonomika USA tvorí „len“ štvrtinu globálnej ekonomiky. V dnešných časoch by sme mali ku ostatným partnerom bežať v obchodnej politike s otvoreným náručím.
Nie je úplne vylúčené, že Trump ako popletený kráľ odvolá, čo odvolal, a sľúbi, čo sľúbil. No aj keby nové clá nakoniec zase rýchlo zrušil (čo je naozaj minimálna šanca), škody vyvolané obrovským nárastom neistoty v globálnej ekonomike už vznikli a budú pretrvávať.
