Máme sa báť čínskeho kapitálu? Odpovedajú Mikloš, Bugár, Maňka a ďalší (Denník N)

Čínske firmy kupujú podiely v energosektore po celom svete, aj v štátoch ako USA či Kanada (napr. v roku 2013 v kanadskej ropnej spoločnosti Nexen). Dôležitejší ako národnosť investora je fakt, či v krajine záujmu dostatočne funguje právny systém a či je verejná politika transparentná, povedal v ankete pre Denník N 14.6.2015 Martin Vlachynský.

Znepokojuje vás, že do významnej finančnej skupiny J&T vstúpil nedávno čínsky investor a o naše elektrárne prejavila záujem veľká čínska štátna energetická spoločnosť? Malo by Slovensko pristupovať k čínskemu kapitálu rovnako ako k európskemu alebo americkému?

Vladimír Maňka, europoslanec, Smer-SD
ako župan rokoval o vstupe čínskeho kapitálu do letiska Sliač

Pokiaľ ide o normálny biznis, je to v poriadku, len všetky dohody musíme mať pod kontrolou. Ak ide o energetiku, musí byť stopercentná zmluvná istota, že sa v budúcnosti nič zlé nestane, že energetická bezpečnosť zostane zachovaná. V globalizovanom svete a ekonomike nemáte šancu zabrániť vstupu takéhoto kapitálu, ale investície musíte dokonale ošetriť a ochrániť pred možnými budúcimi negatívnymi vplyvmi.

Ľuboš Vančo, partner KPMG

Neznepokojuje. Deje sa len to, čo sme všetci už dávno očakávali. Čína je ekonomicky stále silnejšia a je logické, že po exporte tovaru prídu na rad aj priame zahraničné investície. Európska únia nie je voči čínskym investíciám taká rezervovaná ako USA. V porovnaní s inými investormi ide stále o veľmi malé investície. Slovensko zatiaľ nemá negatívne skúsenosti s čínskymi investormi. Na jednej strane treba byť opatrný ako v každom inom podnikaní a zvažovať riziká kapitálu z rôznych krajín, ale nie je dôvod blokovať tento druh investícií. Čína na rozdiel od niektorých iných krajín nemá mocenské a politické ambície v Európe. Z ich pohľadu ide o čistý biznis.

Emil Machyna, predseda OZ KOVO

Ak sa čínsky investor bude správať v zmysle pravidiel, ktoré na Slovensku a v Európe platia, myslím si, že nie je problém, že chce vstúpiť na náš trh. Záleží na tom, aké vytvorí podmienky aj pre zamestnancov, či bude dodržiavať všetky zákony. Zatiaľ máme skúsenosti s jedným čínskym investorom z oblasti automobilového priemyslu, a tie sú štandardné. Rešpektuje kolektívne vyjednávanie a aj všetky ostatné záležitosti sú splnené ako u investorov z iných krajín.

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

Čína je v rebríčku vnímania korupcie podľa Transparency International na 100. mieste, Slovensko je na 54., USA na 17., Nemecko na 12. a Rusko až na 136. mieste. Kultúra, z ktorej pochádza investor, má zásadný vplyv na jeho pôsobenie. To sa potvrdilo napríklad aj po vstupe ruského Jukosu do nášho Transpetrolu. Potenciálny príchod čínskych firiem ma preto znepokojuje, najmä pokiaľ ide o strategické odvetvia.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

Čínske firmy kupujú podiely v energosektore po celom svete, aj v štátoch ako USA či Kanada (napr. v roku 2013 v kanadskej ropnej spoločnosti Nexen). Dôležitejší ako národnosť investora je fakt, či v krajine záujmu dostatočne funguje právny systém a či je verejná politika transparentná.

Béla Bugár, predseda strany Most-Híd

Čínsky kapitál sa čoraz výraznejšie derie do Európy, takže sa nemožno čudovať tomu, že Číňania majú ambície aj na Slovensku. Isté obavy či znepokojenie nemôžeme pri týchto ambíciách veľkých zahraničných hráčov u nás nikdy vylúčiť – o to viac, keď ide o energetický priemysel, ktorý predstavuje jednu z najcitlivejších sfér každého trhu. Čínsky kapitál, aj napriek jeho určitým špecifikám, by sa však nemal vnímať oproti európskemu či americkému ako niečo, čo je horšie alebo lepšie. Podmienky pre každého by sa mali nastaviť identicky – samozrejme, pri dôslednom zohľadnení všetkých faktorov. Nesmieme zabudnúť ani na charakter štátu, z ktorého investor či kapitál pochádza: teda či ide o demokratickú krajinu alebo takú, ktorá má sklony robiť nedemokratické kroky.

Martin Slobodník, sinológ

Čínske investície nie sú v Európskej únii v posledných 15 rokoch novinkou. Peking sa už tri-štyri roky angažuje v regióne strednej a východnej Európy systematicky aj na politickej úrovni. Motívy čínskych politických a ekonomických aktivít v strednej Európe sú pragmatické a naša hospodárska (či energetická) závislosť od Číny je v súčasnosti minimálna, na rozdiel od Ruska. Nevidím teda dôvod na nervozitu či znepokojenie a na špeciálne zaobchádzanie s čínskymi investormi.

Robert Kičina, Podnikateľská aliancia Slovenska

Dôležitejšie ako krajina pôvodu investície podľa mňa je, nakoľko kvalitné sú pravidlá hry vytvárané štátom a ako štát vynucuje, aby sa nedali obchádzať a zneužívať a aby ich investori rešpektovali.

Maroš Ovčarik, finančný analytik

Nie. Aj niektoré známe automobilky vlastnia Čínania. Začínajú byť svetovou veľmocou a vstup čínskeho kapitálu do európskych spoločností začne byť bežný. Samozrejme, za predpokladu, že ide o seriózneho investora. Neviem v tejto situácii vyhodnotiť veľké kultúrne rozdiely, ktoré z toho môžu plynúť, ale nemyslím si, že ide o úplne zásadný rozdiel. Ak by som sa mal rozhodnúť za úplne rovnakých podmienok medzi čínskym a európskym kapitálom, rozhodol by som sa pre európsky, ale pokiaľ sú výhodnejšie podmienky z Číny, nedá sa tomu ubrániť.

Ivan Mikloš, šéf poradcov ukrajinskej ministerky financií, bývalý minister financií

Nespájal by som to, sú to dve rozdielne veci. Čínsky kapitál by sme v zásade nemali vopred odmietať, ale neznamená to, že by sme sa k nemu mali správať ako k americkému alebo západoeurópskemu. Aj Spojené štáty veľmi skúmajú, o akého investora ide a či pri ňom nehrozí politické alebo ekonomické nebezpečenstvo, pretože Čína je silno rastúca obrovská ekonomika, ale je to stále diktatúra a komunistický režim. Vláda Roberta Fica od nás vyháňa serióznych západných investorov, ako sa to stalo pri SPP a ako sa to ide zrejme udiať aj pri elektrárňach, a namiesto nich nastupujú stredoeurópski oligarchovia alebo čínsky kapitál. To nie je posun správnym smerom.

Denník N, 14.6.2015