Ficove dobré správy o rozpočte zatienil Babišov obrovský prebytok (Denník N)

Denník N uverejnil 3.1.2017 článok zameraný na porovnanie hospodárenie Česka a Slovenska v roku 2016 s vyjadrením Radovana Ďuranu

Volal mi Peter Kažimír, že má dobrú správu.“ Tak sa začína video, v ktorom premiér Robert Fico avizuje, že mu minister financií Peter Kažimír nesie dobré zvesti o rozpočte (obaja sú zo Smeru).

Kažimírovi, ktorý práve prichádza, hneď odporučil, aby vážil slová, lebo to natáčajú.
Minister financií v krátkom videu hovorí o lepšom výsledku hospodárenia štátu za minulý rok. Je o miliardu lepší, ako pôvodne plánovali.

Fico sa to pokúsil interpretovať tak, že miliardu ušetrili. „Áno, mali sme vyššie príjmy a nižšie výdavky a výsledok je o miliardu lepší, to znamená o miliardu nižší verejný dlh,“ usmernil ho Kažimír.

Oficiálne čísla ukazujú, že deficit rozpočtu štátu klesol oproti plánom o viac než polovicu na 980 miliónov eur. Sedí, že je to najlepší výsledok hospodárenia vládnych inštitúcií za posledných osem rokov. Číslo nezahŕňa hospodárenie nemocníc, Sociálnej poisťovne, Národnej diaľničnej spoločnosti, ani napríklad obcí.

Ficove dobré správy o takmer miliardovom deficite však zatienila ešte lepšia správa zo susedného Česka. Tamojší minister financií Andrej Babiš (ANO) potvrdil, že vlani mali vysoký rozpočtový prebytok.
Česi pritom plánovali horší výsledok štátneho rozpočtu ako my.

Ako je to s fantastickými výsledkami

Český prezident Miloš Zeman pred mesiacom povedal, že ak Babiš udrží prebytkový rozpočet, navrhne ho na Nobelovu cenu za ekonómiu.

Kým Babiš sa môže tešiť na Zemanovu nomináciu, Kažimíra môže uspokojiť aspoň Ficovo video o lepšom rozpočte.
Je to v poradí druhé video, v ktorom premiér prezentuje výsledky vlády formou dialógu s niektorým z ministrov. Prvé video natočil ešte pred Vianocami s ministrom práce Jánom Richterom (Smer). V ňom sa napríklad pochválili, že od mája bude vyššia materská.

„Tak to vidíte, neplatí stále opakovaná mantra, že len pravica je dobrý hospodár a vie šetriť. Aj ľavica je výborný hospodár a dokáže prinášať fantastické hospodárske výsledky,“ pochválil sa slovenský premiér v aktuálnom videu s Kažimírom.
Je to skutočne fantastický výsledok? Lepší ako plánovaný výsledok vždy poteší, ale ak by sa to premiér snažil prezentovať tak, že ušetrili miliardu, tak to nesedí.

Za výsledkom je najmä zopár mimoriadnych faktorov a z niektorých profitoval aj český rozpočet.
Keď to zhrnieme, rozpočtu pomohol najmä lepší výber daní, lebo ekonomika rastie, je viac práce a ľudia aj firmy platia štátu viac daní. Oproti plánu sa čerpalo menej eurofondov, vďaka čomu šlo menej peňazí na spolufinancovanie, ale to možno len ťažko považovať za šetrenie.

Štát nemusel ani dotovať v takej miere Sociálnu poisťovňu, ktorá vybrala viac peňazí na odvodoch.
Vláda odviedla do rozpočtu EÚ menej peňazí, ako pôvodne rozpočtovala. Klesli tiež úrokové náklady, ale je to vďaka politike Európskej centrálnej banky. Nízke úroky sú, samozrejme, dobrá správa, lebo štát si za sebou ťahá dlh vo výške 43 miliárd a záväzky musí priebežne refinancovať.

Vláda oproti plánu znížila výdavky na chod štátu, aj keď len o percento. V porovnaní s rokom 2015 však boli vyššie.
„Nižší schodok sa vláde prihodil. Nie je výsledkom úpravy v hospodárení štátu, ale je to skôr dôsledok externých faktorov. Pozitívne je, že dodatočné daňové príjmy vláda neutratila bezhlavo. Mohlo sa stať to, že schodok by bol vyšší ako rozpočtovaný,“ hovorí ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

Pomôže im to v kampani?
Minimálne český príklad ukazuje, že Ficova vláda má v hospodárení ešte čo zlepšovať. Česká vláda pôvodne rátala s deficitom 70 miliárd českých korún (2,6 miliardy eur).
Plánovali teda horší výsledok ako slovenská vláda (zhruba 2 miliardy). Konečný výsledok bol 62 miliárd (2,3 miliardy eur), ale v pluse.

Aj keď treba povedať, že veľkosť a štruktúra slovenského a českého štátneho rozpočtu nie je rovnaká a pre medzinárodné porovnanie je podstatnejší výsledok celých verejných financií. Aj v tom je Česko roky lepšie.
Český rozpočet skončil v prebytku už v roku 1995, keď bol premiérom Václav Klaus. Teraz sa to podarilo vláde premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD).

Na jeseň majú v Českej republike parlamentné voľby, Babiš sa zrejme týmto výsledkom nezabudne počas kampane pochváliť. Exminister financií a predseda TOP 09 Miroslav Kalousek mu však odkazuje, že je to len súhra mimoriadnych okolností.

„Minuloročný výsledok bol do istej miery vykúpený poklesom investičnej činnosti v českej ekonomike. Druhým faktorom bol mimoriadny rast ekonomiky v roku 2015, ktorý pokračoval, aj keď miernejším tempom, aj v roku 2016,“ hovorí ekonóm Komerční banky Marek Dřímal. Česko tiež získalo z Európskej únie o 65 miliárd korún viac, ako sa čakalo. Zavedenie elektronických pokladníc od decembra ešte v rozpočte nie je vidieť.

Ekonóm Ďurana hovorí, že ak by sa slovenské a české rozpočtové čísla očistili o mimoriadne okolnosti, dalo by sa povedať, že hospodárenie oboch vlád bolo v minulom roku podobné.

Výsledok hospodárenia štátu je dôležitý najmä z pohľadu dlhu. Aj napriek lepším číslam bude mať Slovensko zrejme vyšší dlh ako v roku 2015.

Dostane sa nad 53 % HDP, čo je druhé sankčné pásmo podľa ústavného zákona o dlhovej brzde. Vláda tak bude znova vysvetľovať, prečo dlh neklesol viac.

Česi majú dlh pod 40 percentami.

Marianna Onuferová
Denník N, 3.1.2017