Stimuly budú po novom. Bohatší dostanú menej

Prioritou štátnej pomoci je pomoc regiónom s vysokou mierou nezamestnanosti.

Matej Vanoch

Bratislava – Za posledných 15 rokov štát poskytol firmám investičnú pomoc vo výške 1,7 miliardy eur. Podľa štatistík agentúry SARIO pritom podporil najmenej investícií v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Pohľad na mapu zaostávajúcich okresov pritom hovorí, že práve tieto regióny by potrebovali nové investície najviac. V skutočnosti však práve v krajoch s najvyššou mierou nezamestnanosti bolo vďaka stimulom vytvorených najmenej pracovných miest. Na Prešovský kraj pripadá len päť percent zo všetkých vytvorených pozícií a na Banskobystrický len desatina.

Už len daňové úľavy

Cieľom doterajšej podpory bolo prilákať firmy na Slovensko, prípadne ich motivovať k ďalšej expanzii. Miera nezamestnanosti za vyše dekádu vo viacerých regiónoch klesla na prijateľnú úroveň, no nie všade. Na takýto nepomer upozorňuje aj výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. "Firmám v ekonomicky silných regiónoch by už nemali byť poskytované žiadne stimuly. To je fajn, že investujú, ale to je v konjunktúre normálne," myslí si. Vláda výhrady čiastočne vypočula, reaguje na ne návrhom nových pravidiel. Pomáhať chce podnikateľom, ktorí smerujú do chudobnejších regiónov, ale aj viac podporovať investície s vysokou pridanou hodnotou. Firmy v prosperujúcejších okresoch už nebudú môcť žiadať o priame finančné dotácie, ale len o daňové úľavy. "Čím vyššia nezamestnanosť, tým jednoduchšie a výhodnejšie sa firma môže uchádzať o investičnú podporu štátu. Štát nemôže prikázať firmám, aby išli napríklad do Svidníka, ale v prípade, že sa pre túto možnosť rozhodnú, budú môcť získať najvyššiu mieru štátnej pomoci, ktorú zákon umožní," vysvetľuje hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano. Dôležité tiež bude, o aký typ investície pôjde. "Získajú podporu najmä investície s vysokou pridanou hodnotou, výskumom a vývojom," vysvetlil. Ďalšou významnou zmenou je, že podmienka vytvorenia pracovných miest ostane platná iba pre nové investície, pri tých existujúcich sa zruší. Cieľom je podporiť investície do nových technológií, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť a ekonomickú efektívnosť. Zamestnávatelia vnímajú tieto zmeny ako krok správnym smerom, zároveň však upozorňujú, že dotácie by bolo postupne potrebné nahradiť dobrým podnikateľským prostredím.

Firmy by radšej mali lepšie podmienky

"Samozrejme, pokiaľ ponúka krajina zlé podmienky pre podnikateľov, musí vláda vynaložiť dodatočné prostriedky, aby ich sem prilákala," vysvetlil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Podľa neho je nevyhnutné postupne ustupovať od politiky investičnej pomoci a nahradzovať ju politikou konkurencieschopnosti. S tým súhlasí aj analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský, podľa ktorého takéto investičné stimuly iba pomáhajú vláde maskovať nedostatky podnikateľského prostredia a trhu práce. Zároveň upozorňuje na to, že preferovať investície s pridanou hodnotou nemusí byť vždy rozumné. "Ekonomickú hodnotu môže generovať tak výskumné centrum, ako aj ,montovňa‘, ktorá dokáže zamestnať nízkokvalifikovaných ľudí v problematických regiónoch," dodáva.

Firmy, ktoré získali najväčšiu štátnu pomoc (od roku 2002 v miliónoch eur)
 

HN