Vážená pani redaktorka, vážený pán redaktor, vážená redakcia,
prosím, venujte pozornosť nasledujúcej tlačovej správe venovanej konsolidačnému balíku.
Tlačová správa: Nie je priestor na zvyšovanie daní, vyzývame vládu k úsporným opatreniam.
Po dvoch konsolidáciách súčasnej vlády, ktoré nedokázali adekvátne znížiť deficit, prichádza doposiaľ utajená tretia konsolidácia v avizovanom objeme 2 mld. eur. Predchádzajúce konsolidácie boli postavené primárne na zvyšovaní daní, poplatkov, až po zavedenie nových daní.
Problémom rozpočtu štátu nie je nedostatok príjmov. Okrem zvyšovania daní pomohla štátnej kase aj rekordne nízka miera nezamestnanosti. Vyšší počet daňovníkov tak platí vyššie dane a odvody. Kým v predkrízových rokoch 2015 – 2019 dosahovali príjmy štátu z daní a odvodov v priemere 33,5 % HDP, v roku 2025 to má byť už 36,7 % HDP.
Skutočný problém je nekontrolovaný rast výdavkov, ktoré v predkrízovom období dosahovali 41,6 % a v tomto roku to má byť 48,5 % HDP. Dokonca aj v roku 2025 vláda prijala nové výdavky v objeme 1,5 % HDP, čo je viac ako 2 miliardy eur. Sociálne balíčky predbehli bohatstvo vytvorené slovenskou ekonomikou, podielom výdavkov sme už dobehli aj nepomerne bohatšie Dánsko.
Ak vláda v nasledujúcom konsolidačnom balíku neprijme dostatočné opatrenia na výdavkovej strane rozpočtu, budeme pokračovať v plytvaní a neefektivite. Občania Slovenska to pocítia v pomalšom ekonomickom raste, pomalšom raste miezd a teda pomalšom náraste prosperity.
Vláda mala aj tento rok príležitosť sústrediť konsolidačné úsilie na znižovanie výdavkov, a to dvomi spôsobmi. Za prvé komplexnými auditmi, ktorými by sa dala udržateľne znížiť zamestnanosť vo verejnom sektore, ak by sa odstránili nepotrebné a nadbytočné úkony vo verejnej správe. Za druhé, a predovšetkým, uplatňovaním adresnosti (obmedzením plytvania) bez dosahu na sociálny štandard zraniteľných skupín. O adresnej energopomoci sa hovorí tri roky, prijala sa legislatíva na zbieranie dát, a aj napriek tomu plánuje vláda dotovať energie 90 % obyvateľstva.
V tabuľke popisujeme zoznam opatrení, ktoré by znamenali zníženie výdavkov o 2 mld. eur, čo by stačilo na splnenie konsolidačných cieľov:
Predložené opatrenia sú len výsekom možných opatrení na konsolidáciu štátneho rozpočtu. Ak by sa vláda inšpirovala, vyhli by sme sa škodlivým nápadom ako napríklad zníženie príspevku do 2. piliera, či novým sektorovým daniam. Banky budú tento rok platiť štátu 42 % zo zisku. Aj to sa zjavne politikom zdá málo. Taktiež diskutované zdaňovanie reťazcov je absurdná daň z neschopnosti štátu šetriť, ktorú nakoniec zaplatia spotrebitelia.
Slovenskú ekonomiku už dlhšie obchádzajú významné zahraničné investície. Vplyvom zvyšovania daní významná časť slovenských firiem presúva sídlo do zahraničia. Nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia, navyše v čase vysokých cien energií, brzdí tiež domáce investície. Prioritou vlády by mal byť hospodársky rast, lebo len ten je garanciou zvyšovania blahobytu všetkých Slovákov a Sloveniek. Zvyšovanie daní tento rast dusí, čo vidíme na aktuálnom poklese odhadu ekonomického rastu. Nastal čas priznať si, že sociálny štandard, ktorý sa riadi heslom „dávky patria všetkým bez ohľadu na príjem“, je hlavnou príčinou vysokých deficitov. Deficity pritom dosahujú dramatické hodnoty.
Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by musel každý občan štátu do rozpočtu odviesť navyše 100 eur mesačne. Pre štvorčlennú rodinu to znamená 400 eur mesačne. Vyrovnaný rozpočet je pre Slovensko dnes nepredstaviteľný. Súčasná situácia je neudržateľná a bez zásadnej konsolidácie výdavkovej strany rozpočtu čaká Slovensko v lepšom prípade stagnácia, ak nie pokles ekonomického rastu.
Tlačová správa je treťou zo série správ INESS upozorňujúcich na neodôvodnené zvyšovanie daňového zaťaženia. #zdaneNIE
Kontaktná osoba: Radovan Ďurana
Hlavný analytik INESS pre verejné financie
radovan.durana@iness.sk
0915 540 395
