Fosílne palivo chcú nahradiť alternatívnymi zdrojmi. Z elektrární sa však len tak rýchlo nevyparí.
Spaľovanie uhlia v elektrárňach nevyrába len elektrinu a teplo, ale uvoľňuje do ovzdušia aj rôzne nebezpečné látky. Ide najmä o tuhé znečisťujúce ako síry oxidy, dusíka a uhlíka, ale dokonca i pevné odpady ako škvaru či popol. Prísnejšie pravidlá znečistenia ovzdušia a vyššie ceny uhlíka spôsobujú podľa analytikov think tanku Carbon Tracker neziskovosť elektrární. A 97 percent z nich stratí do roku 2030 ešte viac zo svojich ziskov. Stane sa tak v prípade, ak európske vlády neprijmú opatrenia potrebné na splnenie svojich klimatických cieľov podľa parížskej dohody.
Uhoľné elektrárne patria k najväčším znečisťovateľom životného prostredia. Podľa Európskej environmentálnej agentúry sú jedným z najväčších zdrojov emisií oxidov síry, oxidu uhličitého a oxidov dusíka. "Vďaka novým, prísnejším emisným normám, ktoré sú aktuálne na stole, by v budúcnosti predovšetkým uhoľné elektrárne mali problém prežiť a pravdepodobne ich v Európe nahradia elektrárne spaľujúce zemný plyn," uvádza Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk
Slovenské uhlie
Nováky a Vojany. Dve slovenské mestá, ktoré sa môžu vďaka elektrárňam "chváliť" najznečistenejším ovzduším. Sú tiež zodpovedné za veľký objem oxidov síry. Podľa Martina Vlachynského, analytika INESS, proti uhliu pôsobia emisné limity a zlacňovanie konkurenčných zdrojov energie. Tieto efekty majú rôzne dosahy v jednotlivých krajinách. "Na Slovensku je úloha uhlia veľmi malá, no v Poľsku je to kľúčový zdroj energie, ktorý nenahradia o rok ani o päť rokov.
V podiele bezuhlíkovej elektriny Slovensku patrí siedme najlepšie miesto v Európe. Analytik Capital Markets Radoslav Tupý tvrdí, že u nás ako vo väčšine krajín Únie veľké množstvo uhoľných elektrární nezodpovedá normám. "Problémom je podporovanie výroby elektriny z domáceho uhlia, ktoré sa pravdepodobne v priebehu niekoľkých rokov ukončí," hovorí Badida. Na druhej strane však Vlachynský tvrdí, že minimálne v Európe uvidíme pokračujúci ústup uhlia, no k jeho úplnému vymiznutiu zase tak skoro určite nepríde.
Alternatívne zdroje
Návrhy na dosiahnutie vyšších cieľov v oblasti obnoviteľnej energie v celej Únii boli schválené minulý týždeň v Európskom parlamente po tvrdej diskusii medzi tými, ktorí uprednostňujú rýchle vyraďovanie uhlia, a druhými, ktorí chcú pomalší prechod. Sedem národov vrátane Veľkej Británie už oznámilo ukončenie uhoľného výkonu do roku 2030.
V budúcnosti tak bude lacnejšie nalievať peniaze do alternatívnej veternej a solárnej energie, ako prevádzkovať už existujúce elektrárne v Európe. Napríklad krajina s najväčšou flotilou uhoľných elektrární v Európe, Nemecko, by postupným zrušením uhoľnej energie ušetrila až 14 miliárd dolárov. Podľa smernice Európskej komisie by mali členské štáty Únie do roku 2020 pokryť dvadsať percent svojej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov. Za týmito zmenami stojí nielen európska legislatíva, ale aj technologický pokrok a požiadavky samotných zákazníkov, ktorí chcú ekologické a úsporné riešenia prispôsobené priamo ich konkrétnym potrebám.
linkMichaela Barcíková, HN, 11.12.
