Menej strachu z robotov

Nedávna kolízia autonómneho auta s chodcom aj v našich končinách pripomenula, ako rýchlo vo svete postupuje umelá inteligencia. Pri diskusiách o rozvoji automatizácie sa každá debata zvrtne skôr alebo neskôr na tému pracovných miest a postaveniu človeka-pracovníka v ekonomike budúcnosti. Patrím k menšine optimistov, ktorí rozvoj automatizácie počas najbližších dvoch-troch dekád nepovažujú za sociálno-ekonomický hurikán.

Menej strachu z robotov

Prvým dôvodom je vznik nových pracovných miest. Možno už trochu otrepaný argument, ale to nemení nič na jeho platnosti. Nemusíme sa baviť len o teoretických supersofistikovaných pracovných miestach budúcnosti, ako je programátor kvantových počítačov, či obsluha pravidelnej linky SpaceX do kasína na obežnej dráhe. Stačí sa dnes obzrieť dookola. Do vyspelého sveta prichádza vlna starnutia, ktorá si vyžiada množstvo aj menej kvalifikovaných ľudských rúk.

Pomôže aj túžba po unikátnosti. Na Slovensku v posledných rokoch vzniklo 70 malých pivovarov. Prečo, keď všetko toto pivo mohli poľahky vychrliť automatizované linky v Hurbanove? Pribúdajú výrobcovia ručne robeného nábytku, populárnejšie je prácne šitie oblekov na mieru. S rastúcim bohatstvom rastie aj dopyt po unikátnom remeselnom dotyku.

Tretím argumentom je „prekonanie poslednej míle“. Posledný diel skladačky v technológii je najťažší. Autonómne autá ešte stále zrážajú chodcov a dajú sa zajať kriedovým kruhom, robotická verzia ľudskej ruky ešte stále nedosiahla kvality Terminátora. Veľmi dlhá cesta čaká umelú inteligenciu napríklad v oblasti empatie, takej dôležitej pri starostlivosti o druhých ľudí. Technológie musia preraziť aj inštitucionálne. Mimoriadne pomalé presadzovanie dávno existujúcich technológií si ľahko všimneme pri pohľade na fungovanie pošty, či štátnych škôl. Obe inštitúcie sa za dvesto rokov moc nezmenili.

Zásadnou chybou je pozerať na budúcnosť okuliarmi dneška. Napríklad na kvalitu pracovnej sily. Roľník 19. storočia postavený za pás v automobilke dneška by sa prežehnal a s krikom utiekol. Aj človek s nízkym vzdelaním dnes dokáže ovládať smartfón a rozumieť svojej úlohe v tisíchlavom organizme výrobnej haly. Ak školstvo totálne nezlyhá, jeho deti budú v priemere opäť o niečo vzdelanejšie ako on. Nejeden akademik, píšuci temné scenáre budúcnosti, musí prosiť vnučku, aby mu „pomohla s tým počítačom.“ Naša minulá skúsenosť nám bráni nezúčastnene nazerať na budúcnosť.

Ten najpríjemnejší argument na záver. Automatizácia umožní substituovať časť práce voľným časom – tak ako po minulých 200 rokov, odpracovaný čas v rámci života sa skráti. Zďaleka nemusí ísť len o výhodu bohatých. Americký výskum ukazuje, že práve nižšie kvalifikovaní ľudia získali v posledných dekádach viacej voľného času, ako ľudia s univerzitným vzdelaním. Čím viac nepríjemných robôt nám roboty vezmú, tým lepšie.

HN, 26.3.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards