Prečo Japonsko s väčším dlhom posiela Francúzsko pod vodu?
Japonsko patrí k najzadlženejším krajinám vyspelého sveta, pričom pomer dlhu k HDP prekračuje podľa MMF 206%. V poslednej dobe sa na titulné stránky dostáva ale Francúzsko s dlhom aktuálne vo výške 119% HDP, práve vďaka aktivite japonských investorov. Ako tieto dlhy spolu súvisia?
Výnosy na francúzskych dlhopisoch v posledných dňoch vystrelili k 5%, predbiehajúc tie talianske a grécke, pričom práve tieto krajiny sa spájajú s dlhovou krízou eurozóny z rokov 2011 a 2012. Francúzsko, dlhodobo po Nemecku vnímané ako druhý najbezpečnejší prístav Európskej únie, má teda menšiu dôveru finančných trhov ako štáty južnej Európy. Ide predovšetkým o výsledok politického patu a neschopnosti znížiť deficit rozpočtu verejnej správy. Francúzska vláda nebola schopná národným zhromaždením presadiť rozpočet s úspornými opatreniami, závisiac od rozpočtového provizória vlani aj tento rok. Fiškálny deficit dosiahol 5,4% HDP a náklady dlhovej služby stále stúpajú. Predložené opatrenia za 54 mld. eur by mali znížiť deficit v budúcom roku o 0,4 p. b., parlament o nich začína rokovať dnes 13.10.2026, jednoduché prijatie sa však neočakáva.
Japonská centrálna banka vo svetle dlhodobo stagnujúceho ekonomického rastu udržovala úrokové sadzby mimoriadne nízke. Domácim investorom sa oplatilo požičiavať si Yen, vymeniť ho za dolár alebo euro a investovať v zahraničí. Tieto investície vo veľkej miere putovali do zahraničných vládnych dlhopisov, aj tých francúzskych, čo pomáhalo udržiavať ich cenu vysokú a výnosy nízke. V júli tohto roku vlastnili japonskí investori 145 mld. eur vo francúzskych dlhopisoch (6,6% podiel zahraničných dlhopisov). Od roku 2024 však japonská centrálna banka postupne zvýšila základnú úrokovú sadzbu z -0,1% na 1,25%, čo tento dopyt spomalilo a japonskí investori naopak spustili výpredaj, predali zahraničné dlhopisy za vyše 1300 miliárd jenov (7,4 mld. Eur). Tento masívny odliv investícii (pokles dopytu) prispel k rastu požadovaných výnosov na francúzskych dlhopisoch.
Prečo je ale Japonsko stabilné s obrovským objemom dlhu, kým v kuloároch sa šepká o francúzskom krachu? Hrubý dlh je síce obrovský, štát ale vlastní veľký objem prevažne finančného majetku prostredníctvom rôznych holdingových spoločností. Čistý dlh japonského verejného sektora v tomto roku je podľa MMF len 78% HDP, teda pomerne zvládnuteľná hladina. Naopak, francúzsky čistý dlh je podľa Eurostatu až 112% HDP, nie je teda krytý majetkom a likvidnými aktívami až tak, ako ten japonský. Okrem toho Japonsko doteraz ťažilo z dlhodobo prakticky nulových úrokov a extrémne nízkej dlhovej služby len 0,7% HDP minulý rok (menej ako Slovensko), ktoré sa zdvihli len v posledných rokoch. Ešte jeden zásadný rozdiel. Japonsko minulý rok hospodárilo s deficitom 0,6% HDP.
Japonskí investori teda posielajú Francúzsko pod vodu; vyššie úrokové sadzby japonskej centrálnej banky spôsobujú odliv japonských investícii od francúzskych dlhopisov, toto správanie je navyše podporené neistotou okolo francúzskeho rozpočtu. To všetko sa navyše odohráva v prostredí, kde na výnosy štátnych dlhopisov tlačí konkurencia zo strany súkromných emitentov – predovšetkým kvôli investíciám do AI a datacentier v USA.
Autor: Jakub Klabník
