Tvrdenie premiéra považujeme viac za politický
signál ako zvýšenie bezpečnosti našich vkladov. Ak by skutočne došlo k bankrotu väčších bánk
na Slovensku, náklady tejto garancie by presiahli veľkosť štátneho rozpočtu,
povedali pre Plus 1 deň dňa 10.10.2008 Juraj Karpiš a Radovan
Ďurana z INESS.
Stopercentnú ochranu vkladov považuje
český premiér Mirek Topolánek za nehanebnosť. Či u nás naozaj bude, o tom
rozhodne o niekoľko dní parlament. Analytici však tvrdia, že na krach bánk na Slovensku
nemáme dostatok peňazí.
Podľa finančných expertov je na
Slovensku v sedemnástich komerčných bankách uložených 571 miliárd korún (18,95
miliardy eur) na chránených vkladoch. Výška priemerného vkladu u nás však
dosahuje len 150-tisíc Sk (4 979 eur) a takýto obnos majú v bankách uložené až
tri štvrtiny klientov.
„Na viac ako 90 percent vkladov sa
vzťahuje súčasný zákon o ochrane vkladov,“ povedala hovorkyňa Národnej banky
Slovenska Jana Kováčová.
Znamená to, že len desať percent ľudí má
v našich peňažných ústavoch vklad vyšší ako 602 520 Sk (20 000 eur) – to je
hranica sumy, ktorá je v súčasnosti krytá z Fondu na ochranu vkladov. Práve
tých teda poteší novela Ficovho kabinetu najviac.
Nedostatok
peňazí
„Rokovali sme o troch alternatívach: O
ochrane vkladov do výšky 50-tisíc eur, do výšky 100-tisíc eur a o náhrade 100
percent vkladu. Budeme hradiť všetko,“ povedal v stredu premiér Fico. Podľa
neho je to však len návrh vlády a poslanci slovenského parlamentu ešte tento
mesiac rozhodnú, ako to s ochranou vkladov u nás naozaj bude.
„Tvrdenie
premiéra považujeme viac za politický signál ako zvýšenie bezpečnosti našich
vkladov. Ak by skutočne došlo k bankrotu väčších bánk na Slovensku, náklady
tejto garancie by presiahli veľkosť štátneho rozpočtu,“ uviedli analytici
Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Juraj Karpiš a Radovan Ďurana.
Kritickí
Česi
Ak náš parlament schváli rozhodnutie
Ficovho kabinetu, zaradíme sa medzi osem európskych krajín, ktoré garantujú
stopercentnú ochranu vkladov sporiteľov. Okrem Írska, Dánska, Islandu, Nemecka,
Portugalska a Rakúska to včera urobili už aj Slovinci.
„Keby sme mali euro, tak v tom lietame
ako všetci ostatní. Takže pánboh zaplať za korunu,“ komentoval tieto kroky
český premiér Mirek Topolánek. Považuje ich za umelé, hanebné a idú proti
samotnému zmyslu Európskej únie.
Slovenskí podnikatelia však krok našej
vlády vítajú. „Pozitívne hodnotíme rozhodnutie vlády predložiť do parlamentu
návrh zákona na ochranu vkladov občanov v plnej výške,“ uviedol šéf Slovenskej
obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. Podľa neho toto rozhodnutie
vytvára predpoklady na zamedzenie odlevu finančných prostriedkov zo Slovenska
a, naopak, ich využitie v prospech slovenskej ekonomiky.
Rastie
dopyt po zlate
Nemeckým obchodníkom so zlatom
dochádzajú zásoby prútov a mincí. Investori totiž v ostatných dňoch
uprednostňujú túto komoditu pred inými, pretože ju považujú za bezpečnejšiu.
Podľa nemeckého denníka Berliner Zeitung mnohí díleri momentálne neprijímajú
žiadne nové objednávky. „Dopyt výrazne prevyšuje naše kapacity,“ uviedol pre
noviny Heiko Ganss, šéf berlínskej pobočky firmy Pro Aurum, ktorá obchoduje so
zlatom. Aj Stephan Henkel, maklér spoločnosti Umicore, ktorá razí a predáva
zlaté prúty a mince, potvrdil, že dopyt po žltom kove v ostatných dňoch doslova
explodoval. „Záujem o zlato je v súčasnosti desaťnásobne vyšší ako za normálnych
okolností,“ povedal.
Peniaze
do zahraničia?
Ako občania Európskej únie si môžeme
otvoriť účet v ktorejkoľvek banke v hociktorom štáte EÚ. Ak uložíme svoje
peniaze v Nemecku, automaticky bude náš vklad spadať pod nemeckú legislatívu aj
s výškou a formou vyplácania štátom garantovaných vkladov.
Takýto postup však nie je na mieste.
Krach bánk v najbližšom období na Slovensku podľa vyjadrenia štátnych úradníkov
nehrozí, navyše práve ekonomiky vyspelých krajín sú svetovou krízou ohrozené
viac, pretože sú vďaka svojej vyspelosti navzájom previazané. Nie všetky
krajiny majú neobmedzené limity garancie vkladov. Rada ministrov financií
krajín Únie ich tento týždeň zvýšila na 50-tisíc eur (1 506 300 korún). Kým
toto rozhodnutie nadobudne v členských krajinách platnosť, platia ich pôvodné
limity – napríklad v Česku je to 25-tisíc eur (753 150 Sk).
Komodity
či nehnuteľnosti?
V časoch finančnej krízy či ohrozenia
bánk sú zaujímavejšie iné formy investovania – napríklad do komodít alebo
nehnuteľností. Ťažšie dostupné pôžičky či hypotekárne úvery stláčajú cenu
nehnuteľností dole. Klesnúť môžu ceny starších panelových bytov, ale aj nových
exkluzívnejších projektov.
Investovanie do nehnuteľností je jeden z
najbezpečnejších spôsobov zhodnocovania peňazí vôbec. Zlato, šperky, drahé
kovy, ale aj obrazy v časoch hospodárskych a iných kríz sú komoditami, ktoré
neraz ľuďom doslova zachránili život. Ich cena zväčša rastie, a to najmä pri
dielach od známych umelcov.
Kto
to zaplatí?
Kvôli súčasnej finančnej kríze už
nestoja pred bankrotom len banky. Na jeho okraj sa dostal prvý štát – Island.
Jeho vláda však za túto situáciu vinu zrejme nenesie.
Do finančného bahna zatiahli malý
ostrovný štát jeho banky. Tie v posledných rokoch podnikli veľa riskantných
obrovských nákupov: skupovali podiely v európskych bankách a firmách – na dlh.
V minulosti vyhlásila bankrot aj Argentína.
Slovensku podobný katastrofický scenár
aktuálne nehrozí. U nás spadajú pod chránené vklady úložky v celkovom objeme
571 miliárd Sk (18 miliárd 953 miliónov eur). Stredajšie rozhodnutie vlády
pripraviť novelu, podľa ktorej by boli vklady chránené v plnej výške, znamená,
že v prípade krachu bánk by štát ručil za celú túto sumu. Po rozhodnutí NBS o
vyhlásení banky za neschopnú vyplácať vklady by štát mohol postupovať formou
vydávania štátnych dlhopisov, predajom svojich podielov v zahraničných firmách,
prípadne komerčným úverom v zahraničí. Podľa viacerých ekonómov, ktorých sme
oslovili, sa nedá odhadnúť výška predraženia takejto hypotetickej situácie,
teda koľko by nás všetkých krach bánk reálne stál.
Chce
podiely v bankách
Proti vládnemu návrhu, aby štát
garantoval vklady v plnej výške, stojí podmienka šéfa HZDS Vladimíra Mečiara,
aby štát prevzal podiely v bankách.
Premiér Robert Fico tento týždeň
vyhlásil, že štát by mal garantovať vklady v bankách v plnej výške. HZDS však
chce, aby potom štát získal podiely v bankových inštitúciách. „Keď sa takto
vyjadril náš stranícky orgán, tak sa k tomu prikloním tiež,“ povedal nám včera
Jozef Halecký z HZDS. Predsedu vlády podporuje v jeho návrhu SNS. „S premiérom
plne súhlasím, pretože musíme byť zodpovedná krajina a všetko garantovať, tak,
ako to spravili Nemci, Íri či Rakúšania,“ reagoval podpredseda finančného
výboru NR SR Jozef Ďuračka zo SNS. Podmienka HZDS sa mu zdá „postkomunistická,
lebo dnes je tu tvrdý kapitalizmus a trhová ekonomika“.
