V časoch krízy a neistoty by mal zodpovedný
hospodár šetriť, čo naša vláda medziročným zvýšením výdavkov takmer o 11,8
percenta rozhodne nerobí, povedal na margo schváleného štátneho rozpočtu na rok
2009 pre Hospodárske noviny dňa 29.12. 2008 Richard Ďurana z INESS.
Tento rok stihla vláda schváliť štátny rozpočet v rekordne
krátkom čase, keďže tak urobila už na poslednej novembrovej schôdzi. "Je
to rozpočet, žiaľ, schválený len hlasmi poslancov vládnej koalície, ktorá
chráni Slovensko a ľudí pred dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy. Mrzí ma
jedna vec, že tí, čo sú proti nám, opozícia a tlač, nepomohli v čase krízy,“
vyhlásil po jeho schválení premiér Robert Fico.
Vláda počíta s celkovými príjmami 764,63 miliardy korún
(25,38 miliardy eur). Výdavky budú vyššie a dosiahnu 810,64 miliardy korún
(26,91 miliardy eur), schodok tak bude 46 miliárd (1,53 miliardy eur).
Tým by mal deficit verejných financií dosiahnuť 2,08
percenta z hrubého domáceho produktu. Analytici však tvrdia, že príjmy rozpočtu
stoja na vratkých nohách, najmä pre dosahy krízy. Hrozí tak, že nedosiahnu
plánovanú úroveň a schodok sa môže ešte prehĺbiť.
Neisté príjmy
Ten sa pritom oproti pôvodným plánom ministerstva financií
zmenil už počas schvaľovania rozpočtu. Najprv sa totiž počítalo s rastom
ekonomiky v roku 2009 o 6,5 percenta. Deficit sa vtedy odhadoval na 1,7
percenta HDP, čo považovali viaceré inštitúcie a ekonómovia za príliš optimistický
predpoklad. Ministerstvo neskôr zmenilo odhad rastu ekonomiky na 4,6 percenta
HDP a schodok upravilo na 2,8 percenta HDP.
Budúcoročná realita však môže byť ešte pesimistickejšia.
Podľa analytika Tatra banky Juraja Valachyho sa výhľad ekonomiky zhoršuje prakticky
z týždňa na týždeň. "Posledné týždne ukázali, že očakávania ministerstva
financií zo začiatku novembra pri odhade ekonomického rastu sú optimistické a
bude ho treba znížiť, čo pravdepodobne zasiahne očakávané príjmy ešte viac,“
vysvetľuje Valachy. Preto sa obáva, že schodok by sa mohol ešte prehĺbiť.
Nehospodári správne
Niektorí analytici upozorňujú, že práve v tomto čase by mal
štát viac šetriť. "V časoch krízy a
neistoty by mal zodpovedný hospodár šetriť, čo naša vláda medziročným zvýšením
výdavkov takmer o 11,8 percenta rozhodne nerobí,“ zdôrazňuje analytik INESS
Richard Ďurana. Podľa projektového manažéra INEKO Petra Goliaša by sa mala
skôr zamerať na udržiavanie makroekonomickej stability, teda znižovanie
deficitu a nízkej inflácie, a zlepšovať podnikateľské prostredie.
Analytik ČSOB Marek Gábriš upozorňuje, že na schodok, ktorý
spôsobuje nielen spomalený rast, ale aj veľké výdavky, sa budú musieť poskladať
ďalšie generácie.
Neúčelné ciele
Podľa správy inštitútu Ineko hrozí, že sa peniaze z rozpočtu
minú neúčelne. Z analýzy, ktorú Ineko vypracúva každoročne, vyplýva, že sa
kvalita rozpočtových cieľov zhoršila. "Percento neúčelných cieľov stúplo
oproti rozpočtu na rok 2008 zo 76 na 81 percent,“ uvádza správa. Najviac
takýchto cieľov je v oblastiach hospodárstva, školstva, športu, vedy a
zdravotníctva. "Ciele nesledujú, aký konkrétny prínos z ich plnenia bude
mať celá spoločnosť. Sú viac nástrojmi ako skutočnými cieľmi,“ dodáva Ineko.
Štát sa teda viac zameriava na množstvo vydaných rozhodnutí,
napísaných analýz či podporených projektov a organizácií. Menej sa však zaoberá
dosahmi a užitočnosťou týchto rozhodnutí.
Najviac školstvu
Celkovo sa výdavky v rozpočte zvýšili takmer o dvanásť
percent, medziročne si prilepší každé jedno ministerstvo. Ku škrtaniu výdavkov
po zmene odhadovaného ekonomického rastu nakoniec nedošlo. Najviac si aj vďaka
tomu prilepšilo ministerstvo dopravy, v budúcom roku dostane o jedenásť miliárd
korún viac a celkovo bude disponovať 41,5 miliardy korún. Najväčší rozpočet bude
mať rezort školstva, ktoré dostalo o desať miliárd korún viac než vlani, a
dostalo sa tak na 65,38 miliardy.
Najmenej peňazí, 3,97 miliardy, dostalo ministerstvo
zahraničných vecí. Nasleduje rezort kultúry a spravodlivosti.
Hospodárske
noviny, Edita Muchová, 29.12. 2008
