Zdravotníctvo

Píše Martin Vlachynský: Programová vyhláška nás postrkuje k dôležitej diskusii

Martin Vlachynský, INESS:

„V zdravotníctve sa bude vďaka dopytu pacientov otvárať čoraz väčší priestor na súkromné zdroje. Téma spoluúčasti, pripoistenia a komerčných úhradových schém tak bude čoraz významnejšia
V zdravotníctve sa bude vďaka dopytu pacientov otvárať čoraz väčší priestor na súkromné zdroje. Téma spoluúčasti, pripoistenia a komerčných úhradových schém tak bude čoraz významnejšia
Pripomienkové konanie k oneskorenej programovej vyhláške sa skončilo. Hoci sa ministerstvo na nej vytrápilo, nespokojnosť poskytovateľov bude asi pretrvávať. Nárast minimálnych súm výdavkov na zdravotnú starostlivosť oproti očakávanej skutočnosti 2024 dosahuje 2,84 percenta, čo je menej ako očakávaná inflácia na tento rok, aktuálne odhadnutá na 3,7 percenta. Zdravotným poisťovniam ostane ešte „vata“ zhruba 170 miliónov eur nad minimálny limit určený vyhláškou, o ktoré sa poskytovatelia môžu pobiť a vďaka ktorým je nárast rozpočtu verejného zdravotného poistenia o päť percent.“
…

Celý komentár zo dňa 31.3.2025 si môžete prečítať na Medicina.trend, tu, alebo na INESS, tu.

Čo nám priniesla pandémia z pohľadu pripravenosti na krízu??

Martin Vlachynský, INESS:

„Odpoveď je „nevieme“. Napriek tomu, že máme splnomocnenca na vyšetrenie obdobia pandémie, tak sme sa o pandémii nedozvedeli vôbec nič. Máme k dispozícii pár externých analýz, napríklad od tímu okolo Petra Pažitného, ktorá ukazuje vysokú nadúmrtnosť počas kovidu, jej rozsah, čo sa týka príčin a možných poučení, je však limitovaný. Verejný sektor nadobudol nejaké skúsenosti s masovým testovaním a očkovaním, aj keď to neraz bola najmä iniciatíva z regiónov. Môžeme len dúfať, že tieto skúsenosti im ostali zachované aj pre dälšiu pandémiu.“

Medicína (1.4.2025)

Analytici o stave v nemocniciach po zavedení platového automatu: Mzda aj 10-TISÍC eur a bočné úväzky?!

Martin Vlachynský, INESS:

„Hoci skôr výnimočne, ale viem si predstaviť aj situáciu, keď je kombinácia nemocničnej a nezávislej ambulantnej praxe prínosom pre obe strany. Skutočným problémom je to, že chýbajú motivácie manažmentu štátnych nemocníc takéto situácie vôbec skúmať. Ak by mali tvrdé rozpočtové obmedzenia, záväzné obchodné plány a manažment by musel sledovať prísne indikátory výkonnosti a kvality, otázku produktivity svojich zamestnancov by bol nútený riešiť oveľa prísnejšie. Z platu 10 000 eur by som nerobil senzáciu, vo svete medicíny to nie je výnimočná suma. Všetko závisí od toho, či to číslo zodpovedá reálnemu prínosu zamestnanca, alebo vzniklo len na základe formálne odslúžených rokov. Nanešťastie platový automat neustále posilňuje úlohu veku zdravotníka na úkor úlohy reálnej produktivity. Mal by sa zrušiť. Mať do zákona vytesané nárasty miezd na veky večné je unikát.“

Celý článok zo dňa 3.4.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

Na Slovensku ročne pribudne zhruba 40 000 nových onkologických pacientov

Martin Vlachynský, INESS:

„Ak prichádza na trh liek, ktorý spôsobí to, že pacient s diagnózou x, y sa dožije o dva roky viac a tento liek je o 140.000 EUR drahší ako ten existujúci, tak mal by byť kategorizovaný.“

Rádio Slovensko (4.4.2025)

Poplatky sú jeden dielik do skladačky

Martin Vlachynský, INESS:

„Neporovnávajme zmenu so scenárom všeobecnej dostupnosti zdravotníctva.
Dvadsať rokov po „zajacovkách“ sa opatrne rozbehla verejná diskusia o poplatkoch v zdravotníctve. Na ministerstve zdravotníctva dokonca prebieha mapovanie tých existujúcich a možno – ak politika dovolí – sa dočkáme nejakého legislatívneho návrhu.
Dnešná realita je taká, že poplatky existujú, aj keď v tzv. šivej zóne. Áno, štát sa môže pokúsiť ich potlačiť zákazmi a kontrolami. No budúca realita môže byť taká, že v čase rastúceho dopytu a stagnujúcej – či dokonca klesajúcej – ponuky najmä ambulantných služieb sa tým dosiahne pravý opak. Čoraz viac poskytovateľov sa začne oddeľovať z verejného systému a bude budovať paralelný, plne komerčný systém.“
…

SME (4.4.2025)

Medzinárodný obchod

Trumpove clá budú od stredy krutou realitou: Toto by mala byť naša odpoveď!

INESS:

„Obchodné „vojny“ sa na rozdiel od klasických vojen nedajú vyhrať väčším zbrojením a protiútokmi (zavádzaním a zvyšovaním ciel). Naopak, šancu na obojstrannú výhru (viac prosperity) zvýšite tým, že prestanete bojovať, zahodíte zbrane (clá) a necháte voľne prúdiť tovar.“
„Štáty by sa nemali pokúšať o podporu a tvorbu inovácií, ale o odstránenie prekážok ich vzniku. Inovácie sú každodenným chlebíčkom podnikateľov, stačí im v tom nebrániť“

Celý článok zo dňa 1.4.2025 si môžete prečítať na Openiazoch.zoznam, tu.

Nesprávne a neopodstatnené

Radovan Ďurana, INESS:

„Európska únia ale začala poskytovateľov amerických digitálnych služieb špeciálne zdaňovať, upravovať podmienky, za ktorých tu môžu podnikať. Keby sme sa pustili touto cestou, to by bolo rozohratie tej obchodnej vojny. Americké clá sú pokutou za to, že Európa obmedzuje americké digitálne služby na svojom trhu.“
„Pokiaľ ostatné krajiny sveta pristúpia k tomuto kroku snahou o väčšiu liberalizáciu obchodu medzi nimi, tak celkový dopad nemusí byť tak tragický. Európska únia by mala osloviť všetkých svojich obchodných partnerov s cieľom znížiť existujúce clá, zabezpečiť bezcolný obchod v maximálnej možnej miere, to je najlepší krok.“

Rádio Regina (3.4.2025)

D. Vávra: Trump len narovnal situáciu. O clá sme si v EÚ koledovali sami

Radovan Ďurana, INESS:

„Je pravda, že európske clá na dovoz amerických áut sú 10 %, zatiaľ čo americké clá na dovoz európskych sú 2,5 %. Donald Trump zvykne argumentovať tým, že Spojené štáty americké majú veľký deficit v obchode s tovarmi, ale už nehovorí B. Pri obchode so službami majú Spojené štáty americké výrazne navrch oproti tomu čo, Európska únia dováža do Spojených štátov.
Tie clá fungujú tak, že oni predražia nákupy pre všetkých amerických spotrebiteľov, a to znamená, že oni si ich budú môcť kúpiť menej a budú si kupovať menej aj od amerických producentov. A tie clá spôsobia aj spomalenie americkej ekonomiky, takže celá táto hra na zvyšovanie ciel skončí tým, že sú poškodené vždycky obidve strany.“

Celý článok zo dňa 4.4.2025 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.

Colný šok prichádza

Radovan Ďurana, INESS:

„Donald Trump predstavil plán na zavedenie nových ciel, ktoré predstavujú masívny zásah do medzinárodného obchodu. A hoci sa tieto clá tvária ako ochrana americkej ekonomiky, v skutočnosti ide o daň na amerických spotrebiteľov a výrobcov – a o vážne ohrozenie globálnej ekonomiky.
Zavedený bude tzv. „baseline“ 10 % tarif na všetky dovozy do USA, okrem Kanady a Mexika, ktoré zatiaľ nemajú plošné clo, ale produkcia autopriemyslu, ocele a hliníka by malo byť zaťažené 25%. Najhoršie dopadla skupina 60 „najväčších vinníkov“ vrátane EÚ. Títo „previnilci medzinárodného obchodu“ dostali špecifické plošné clá: 20 % pre EÚ, 54 % pre Čínu, 46 % pre Vietnam atď. Trump tieto kroky ospravedlňuje snahou o „férovosť“, no používa pritom zvláštnu logiku – ignoruje vlastné necolné bariéry, ale aj sektor služieb, kde má USA výrazné prebytky. Ignoruje zároveň hlavnú pointu bohatstva – bohatý si vtedy, ak čo najviac úloh vieš delegovať na iných. To platí ako v prípade jednotlivca, tak v prípade krajiny. Každá krajina má v jednom časovom bode dané množstvo pracovnej sily a kapitálu. O čo viac sa budem venovať výrobe gumených sandálov, o to menej práce a kapitálu ostane na jadrové reaktory a lety do vesmíru.“

Celý komentár zo dňa 4.4.2025 si môžete prečítať na Dennikn, tu.

ZAMESTNANCI AUTOMOBILIEK Ako Trumpove clá ovplyvnia náš život?

Radovan Ďurana, INESS:

„Zavedenie ciel je niečo, čo ochudobní ľudí na celom svete. Neodvažujem sa ešte povedať, či dôjde na Slovensku k významnému poklesu zamestnanosti a výroby v automobilovom priemysle. Slovenskí predajcovia budú musieť hľadať nové trhy, kde sa budú snažiť predať viac áut, aby nahradili výpadok. Medzinárodný obchod je extrémne komplikovaná sieť ekonomických vzťahov, kde jeden dodáva druhému, druhý dodáva tretiemu a ten tretí zase tomu prvému, takže stačí, že jedno z týchto ramien sa spomalí, skomplikuje a bude to mať ďalšie dopady na ostatných producentov. USA na to doplatia pravdepodobne najviac, pretože americký spotrebiteľ zrazu zo dňa na deň dostal 20 % daň na veľkú časť svojej spotreby a ročne to bude stáť niekoľko tisíc dolárov na každú jednu americkú domácnosť.“

Martin Vlachynský, INESS:
„Slovensko to ovplyvní najviac preto, že náš podiel vývozu do USA, najmä automobilov, je pomerne vysoký. Naši obchodní partneri takisto vyvážajú do USA, čiže cez nepriame efekty budeme takisto zasiahnutí. Ešte nie je úplne jasné, čo EÚ spraví. Správanie amerického prezidenta je natoľko nepredvídateľné, že je veľmi ťažké očakávať, čo sa stane v prípade, ak EÚ natiahne priateľskú ruku smerom k USA. Najhorší scenár, ktorý by mohol nastať, je, že celý svet upadne do špirály odvetných krokov, tak ako sa stalo pred sto rokmi. Všetky štáty na seba postupne hádzali nové a nové clá, čo viedlo až k veľmi hlbokej hospodárskej kríze.“

Nový Čas (4.4.2025)

Obchodná vojna

Začala sa obchodná VOJNA: Nové americké clá zasiahnu aj Slovensko! ČO nám hrozí?

INESS:

„Obchod je na rozdiel od vojny hra s kladným súčtom – získavajú z nej obe strany. Preto, keď niekto v obchodnej vojne zavedie odvetné opatrenia v snahe poškodiť druhú stranu, nevyhnutne tým škodí aj sebe. Je to, akoby vojak musel strieľať na nepriateľa cez svoju vlastnú nohu. A presne to teraz robia aj v USA. V obchodnej vojne preto nie je možné vyhrať. Nakoniec prehrajú všetci a všetci budú chudobnejší.“

Celý článok zo dňa 3.4.2025 si môžete prečítať na Dnes24, tu.

Ekonóm Ďurana: Trumpove clá sú jednostrannou agresiou. Únia by mala už dnes napísať všetkým partnerom vo svete

INESS:

„Môžeme to nazvať jednostrannou agresiou, ale výhodou obchodu je, že keď jeden partner odmieta nakupovať vaše tovary, alebo sa ich snaží umelo zdaňovať clami, tak vy máte možnosť rozširovať obchod s inými partnermi.“
„Ich ekonomika výrazne rástla, majú veľmi nízku mieru nezamestnanosti. Rastú tam príjmy, rastú tam mzdy, takže je to veľmi nesprávna interpretácia tej ekonomickej situácie.“
„Racionálne vysvetlenie tam chýba a toto je len snaha potešiť istú časť voličov s tým, že prezident ukazuje, že môže uvaliť clá na všetkých a tvrdiť, že pomôže zamestnancom v automobilovom či oceliarskom priemysle. No ignoruje tú ekonomickú logiku, že tie clá aj pre chránené odvetvia vytvoria vysokú prekážku a americké podniky stratia motiváciu dostatočne inovovať svoju produkciu. V dlhšom horizonte bude priemysle stagnovať.“
…

Celý článok zo dňa 3.4.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Je to potvrdené. Trumpove clá budú mať na Slovensko drastický vplyv, reakcia Únie bude rozhodujúca (ekonomický výber)

Radovan Ďurana, INESS:

„Ignoruje zároveň hlavnú pointu bohatstva – bohatý si vtedy, ak čo najviac úloh vieš delegovať na iných. To platí ako v prípade jednotlivca, tak v prípade krajiny. Každá krajina má v jednom časovom bode dané množstvo pracovnej sily a kapitálu. O čo viac sa budem venovať výrobe gumených sandálov, o to menej práce a kapitálu ostane na jadrové reaktory a lety do vesmíru.“

Celý článok zo dňa 3.4.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu.

Trumpove výpočty ohľadom EÚ sú hlúpe a smiešne, tvrdí analytik. Varuje Brusel, aby sa do obchodnej vojny nepúšťal

Radovan Ďurana, INESS:

„Obchodná vojna ochudobní všetkých, zníži objem svetového obchodu a v konečnom dôsledku budeme chudobnejší.“
„On veľmi pravdepodobne použil vzorec, ktorý má v čitateli obchodnú bilanciu s Európou, ktorá je v prípade tovarov pre USA negatívna. Vydelil to objemom dovozov, vynásobil stovkou a vydelil dvojkou.“
Ak je to skutočne takto, tak je to veľmi smiešny vzorec a veľmi hlúpy postup, pretože to vôbec nedáva zmysel. Nereflektuje to skutočnú výšku našich ciel alebo európskych ciel.“
„Na niektoré tovary sú výnimky, na niektoré tovary sú dohodnuté kvóty, v rámci ktorých sa môžu dovážať bez cla, a až prekročenie tejto hranice podlieha clám. Rozdielne clá môžu byť na osobné autá, dodávky či nákladné autá“
…

Celý článok zo dňa 3.4.2025 si môžete prečítať na TVnoviny, tu.

Trump skóroval vlastný gól storočia

Martin Vlachynský, INESS:

„Roky sa filozofuje o tom, kedy, ako a kto ukončí svetovú ekonomická hegemóniu USA – ZSSR, Japonsko, Čína či BRICS. No málokto čakal, že hlavným strojcom pádu sa stanú samotné Spojené štáty a ich prezident.
Ekonóm Tyler Cowen o schválených clách napísal, že sú ten „najhorší ekonomický vlastný gól, aký som kedy zažil“. Clá budú znamenať daňovú záťaž na Američanov vo výške mnoho stoviek miliárd dolárov. Ich výpočet je postavený na bizarnom a úplne nezmyselnom predpoklade, že obchodná bilancia by mala byť vždy prinajhoršom nulová.
Pozor, dokonca aj v prípade amerického prebytku je povinné minimum clo desať percent. Americká administratíva pritom do výpočtu zahŕňa len tovary, a nie služby, v ktorých má s mnohými krajinami vďaka IT dominancii prebytok. Tieto clá sú uvalené aj na dlhoročných spojencov USA a doslova nútia zvyšku sveta navzájom sa zblížiť. Ešte včera nepredstaviteľná koalícia Číny, Japonska a Kórey už ohlásila spoločný postup.“
…

Celý komentár zo dňa 6.4.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Dane

VYSVETĽUJEME: Výdavky na transakčnú daň vieš optimalizovať. Priprav sa však na zdražovanie, tieto odvetvia to pocítia najviac

Martin Vlachynský, INESS:

„Zvýšenie sadzby o 0,1 % znie ako nič, ale môže znamenať stovky miliónov eur nových nákladov.“
„Predstava, že podnikatelia všetky nové daňové náklady len tak pohltia bez dopadu na zákazníka, je naivná.“

Celý článok zo dňa 3.4.2025 si môžete prečítať na Refresher, tu.

Transakčná daň už platí: zasiahne podnikateľov aj spotrebiteľov. PS navrhne jej zrušenie

Radovan Ďurana, INESS:

„Suma sumárum, ak chcete oslabiť ekonomický rast, znevýhodniť domácich producentov, spomaliť rast miezd a infláciou znížiť hodnotu úspor domácností, zavediete transakčnú daň.“

Celý článok zo dňa 4.4.2025 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.

Transakčná daň nám komplikuje život!

Radovan Ďurana, INESS:

„Hotovosť je riešenie pre podniky, ktoré majú fyzických zákazníkov. Podnikateľ, ktorý bude mať transakcie súvisiace so slovenským hospodárstvom však tomuto daňovému trestu aj tak neunikne. Dá sa to len presunutím svojich obchodných záujmov na iné trhy.“

Nový čas (5.4.2025)

Ostatné

Tlkot srdca

Radovan Ďurana, INESS:

„Od roku 1997 klesol počet umelých prerušení tehotenstiev na tisíc žien o 71 percent. Napriek tomu
musíme teraz dovážať ľudí.“

Plus 7 dní (3.4.2025)

Trh práce

UKRAJINSKÝ BIZNIS NA SLOVENSKU

Martin Vlachynský, INESS:

„Ak si prerátame 39-tisíc pracujúcich ľudí s priemernou mzdou, tak ročne na odvodoch a dani z príjmu zaplatia okolo 200 miliónov eur a zhruba ďalších 60 miliónov ročne na DPH.“

Forbes (3.4.2025)

Podnikanie a regulácie

Nová transakčná daň

INESS:

„Samozrejme, že tá daň sa nedá nejakým úplne efektívnym spôsobom dlhodobo obchádzať a každý, kto podnikajú, bude pravidelne platiť a pravidelne bude zažívať tú bolesť toho, že uvidí na účte tie drobné a niekedy aj nie drobné, ktoré mu utekajú z toho podnikania.“

Rádio slovensko (4.4.2025)

Obchod

Boj o dostupné potraviny: Orbánov úspech a výzva pre Takáča

INESS:

„Orbán obmedzil marže maloobchodníkov na niektorých základných potravinách v Maďarsku, čo viedlo k výraznému poklesu ich cien. Trh s potravinami na Slovensku je rovnako ako v Maďarsku ovládaný niekoľkými zahraničnými oligopolmi, ale existujú rozdiely. Maďarský príklad by mohol inšpirovať aj slovenskú vládu.
V marci 2025 zaviedol maďarský premiér Viktor Orbán reguláciu obchodných marží na 30 základných potravinách s cieľom zmierniť dopady inflácie na spotrebiteľov. Od polovice marca do konca mája platí nariadenie, podľa ktorého maloobchodníci nesmú stanoviť maržu vyššiu ako 10 % nad veľkoobchodnú cenu týchto produktov. Toto opatrenie je možné v prípade potreby predĺžiť.
Tento krok nasledoval po neúspešných rokovaniach s obchodnými reťazcami, ktorých ponuky na zníženie cien podľa Orbána neboli dostatočné. Vo februári 2025 dosiahla inflácia v Maďarsku 5,6 %, pričom ceny potravín vzrástli o 7,1 %.“
…

Celý komentár zo dňa 4.4.2025 si môžete prečítať na Hlavnespravy, tu.

Obchodná vojna

INESS: Odpoveďou na clá USA je voľný obchod a inovácie, nie odvetné clá

Radovan Ďurana, INESS:

„Obchodné vojny sa nevyhrávajú väčšími clami, ale ukončením bojov a uvoľnením trhu. EÚ by mala reagovať zvýšením obchodu, znížením daní a podporou inovácií, nie ich brzdením.“

Celý článok zo dňa 6.4.2025 si môžete prečítať na Standard, tu.