Prvé colné výstrely v obchodnej vojne medzi USA a EÚ padli. Bohužiaľ, miesto racionálneho prístupu a jasnej stratégie budovania a udržiavania obchodných vzťahov sme zatiaľ svedkami skôr emocionálnej reakcie.
Od začiatku 90. rokov 20. storočia je EÚ lídrom v medzinárodnom obchode a jej trh patrí medzi najväčšie na svete. Odhady však ukazujú, že do roku 2050 nebude žiadny členský štát EÚ patriť do skupiny G7 a že podiel EÚ na svetovom HDP by mohol klesnúť pod 10 %. Súčasné geopolitické tektonické posuny logicky vedú aj k zmenám hospodárskej politiky. No tieto zmeny by nemali viesť k väčšej izolácii Európy v mene „sebestačnosti“. Práve naopak, Európa potrebuje výrazne zvýšiť svoju ekonomickú výkonnosť , ktorá jej následne poskytne potrebný výtlak v geopolitickej a bezpečnostnej sfére.
Tú však nedosiahne narastajúcou izoláciou, ale práve naopak – posilnením svojej pozície na globálnom trhu. V rokoch 2013 – 2022 sa objem priamych investícií zo zvyšku sveta v EÚ zvýšil z približne 9,9 bilióna EUR na 14,6 bilióna EUR. To pekne ilustruje, akú veľkú úlohu stále zohráva poloha EÚ na globálnom trhu.
Ďalším z dôvodov je aj to, že schopnosť načrieť do globálnych dodávateľských reťazcov zvyšuje konkurencieschopnosť domáceho priemyslu. Medzinárodný obchod nie je len o hotových výrobkoch, ale aj o medziproduktoch. Americké údaje hovoria, že zhruba polovica amerických importov a tretina exportov je dnes tvorená práve medziproduktami a na oboch stranách obchodu sú výrobcovia, nie domácnosti. Dáta z EÚ som nenašiel, ale obraz bude podobný.
Čo by mala EÚ robiť? V INESS sme v rámci spolupráce so sieťou európskych think tankov EPICENTER podieľali na príprave odporúčacieho dokumentu pre európskych predstaviteľov. Argumentujeme v ňom napríklad za aktívnejší a transparentnejší prístup k vyjednávaniam o medzinárodných obchodných dohodách, vrátane väčšieho využitia súdneho dvora EÚ. Napríklad rokovania medzi EÚ a Austráliou sa ťahajú už od roku 2018. Pritom podobná zmluva s Japonskom priniesla obojstranné zvýšenie obchodu o 6%.
Ďalším odporúčaním je zjednodušenie regulácií najmä v oblasti IT a finančných služieb a ich koordináciu s obchodnými partnermi. Naše zaostávanie je viditeľné aj na veľkom obchodnom deficite EÚ s USA práve v sektore služieb. Vo vzťahu k aktuálnej situácii zo strany USA by sa Európska únia mala vyhýbať prijímaniu odvetných colných opatrení. Naopak by mala zvažovať proaktívne znižovanie dovozných ciel na tovary, ktoré boli voči USA objektívne vyššie.
Ak si chce EÚ zachovať globálny význam, musí ostať súčasťou globálneho sveta.
