Podľa Juraja Karpiša z INESS by pre ekonomiku
bolo lepšie nechať najhoršie finančné inštitúcie skrachovať. Ako povedal pre
portál Investujeme.sk dňa 6.2. 2009, ekonomika by sa tým, podľa neho očistila
od nezdravých častí a náklady by neznášali všetci účastníci.
Európa a USA by sa mohli od Slovenska učiť. Plánujú urobiť
krok, ktorý Slovensko urobilo pred približne desiatimi rokmi. Ide o vytvorenie
inštitúcie, ktorá má od komerčných bánk dostať zlé úvery. Preto sa jej
neoficiálne hovorí „bad bank“.
Na konsolidačnú majú banky previesť úvery, ktoré nevládzu
ich dlžníci splácať. Banky s čistým štítom by potom mohli pracovať oveľa
lepšie. Zlé úvery a cenné papiere, ktoré ťažili banky, bude spravovať „zlá
banka“. Slovensko taký istý krok urobilo už pred desiatimi rokmi. Vyriešilo si
tak vlastnú finančnú krízu, ktorú ale občania tak nevolali.
Liek na krízu „Made in Slovakia“
Slovenská republika čelila
pred zhruba desiatimi rokmi finančnej
kríze, aspoň takej veľkej, ako dnes západná Európa a Spojené
štáty americké. Niekoľko menších bánk bolo v nútenej správe Národnej banky
Slovenska a vklady klientom vyplatil Fond ochrany vkladov. Bolo tu, ale
riziko, že do nútenej správy by sa mohli dostať i veľké banky – Všeobecná úverová banka a Slovenská sporiteľňa.
Vtedajšia správa štátu preto rozhodla, že všetky zlé úvery,
ktoré ich tlačili, sa prevedie na banku, ktorá ich bude neskôr vymáhať. Bolo
boli v hodnote 96,9 miliárd korún. V roku 2000 ich evidovala už vo
svojej správe Slovenská konsolidačná,
a.s., Bratislava. Ozdravené banky tak dostali druhý dych a štát ich
neskôr sprivatizoval. Vďaka tejto operácií klesli úroky na úvery,
v horizonte niekoľko málo rokov, o dve desiatky percent. Slovenské
firmy si mohli požičiavať na rozvoj.
Podobne chce so zlými úvermi a aktívami bánk naložiť
i krízou postihnutá časť sveta. V USA mal záchranný balík v hodnote 700 miliárd dolárov
smerovať do účasti v akcionárskej štruktúre ohrozených bánk, výmenou mali
byť práve zlé aktíva v tejto hodnote. Nakoniec ale suma skončila, len ako
podpora amerických bánk, bez takejto zmeny.
O jednotnej inštitúcií na odloženie nechcených úverov
a aktív hovorí i Európska
únia. Každá krajina sa ale so zlými úvermi bude zrejme vysporiadavať
sama. Nemecko bude prvou krajinou, ktorá takúto banku vytvorí. Prevedie do nej
zlé aktíva Hypo Real Estate. Veľká Británia sa s týmto zámerom
už pohrávala. Zatiaľ však založenie banky odmietla. Štáty Európy, najmä
eurozóny, majú z vytvárania takýchto bánk obavy.
Vrátilo sa 10% hodnoty dlhov
Slovensko a Česká republika, kde sa banky oddlžili
podobne: „môžu svet inšpirovať tak, aby sa poučil z toho, čo bolo
v tomto procese dobré a naopak vyvaroval sa chýb, ktoré sa stali,“ hovorí
analytik ČSOB Marek Gabriš.
V žiadnej krajine totiž podľa neho k niečomu podobnému
v nedávnej minulosti nedošlo. „Podstatné bolo, že sa podarilo rozseknúť
ten gordický uzol a finančný sektor začal fungovať,“ hodnotí.
Slovensko ale nemá zázračný
liek na krízu vo finančných inštitúciách. Temnou stránkou bola nízka
výnosnosť pri vymáhaní odovzdaných úverov. Slovenská konsolidačná realizovala väčšinu pohľadávok predajom
externým spoločnostiam. Tie ich potom vymáhali vo vlastnej réžii. Najväčšie
predaje sa uskutočnili v dvoch balíkoch, prvý v hodnote 42,9 miliárd
korún, druhý v hodnote 12,6 miliárd korún. Slovenská konsolidačná dostala
napríklad za prvý balík 820,6 milióna korún. Necelých desať percent ich
účtovnej hodnoty.
Z pôvodnej sumy eviduje konsolidačná v súčasnosti
ešte niečo viac ako 12 miliárd korún. Tie plánuje vymáhať sama, alebo niektoré
pohľadávky priamo predá. Jej hovorca Anton
Bodis hovorí: "Nakoľko sa jedná o dlhy, ktoré vznikli
v 90-tych rokoch, ich splatenie samotnými dlžníkmi je málo pravdepodobné
a u niektorých pohľadávok bude potrebné pristúpiť
k vysporiadaniu formou trvalého upustenia od vymáhania.” Nevýhodou
vysporiadania sa so zlými úvermi cez presun do jednej banky bola cena.
Analytik ČSOB Marek
Gabriš hovorí, že tomu môže zabrániť väčšia transparentnosť, teda ak
budú média môcť kontrolovať, ako sa pohľadávky vymáhajú a lepší manažment pri
ich predaji. Teda, ak bude lepšia možnosť preskúmať a preveriť pohľadávky
počas tendra, čo by mohlo pomôcť zvýšiť cenu predaja. “Nemyslím si, že
existovala iná alternatíva ako rýchlo a účinne konať,” vyzdvihuje pozitíva
tohto liečenia finančných problémov z bánk.
Nechať skrachovať?
Radikálny názor má Juraj
Karpiš, analytik z INESS. Hovorí,
že pre ekonomiku by bolo lepšie nechať najhoršie finančné inštitúcie
skrachovať. Ekonomika by sa tým, podľa neho očistila od nezdravých častí a
náklady by neznášali všetci účastníci, tak ako tomu bolo pri riešení, pre ktoré
sa rozhodlo Slovensko. Pripúšťa, ale, že toto riešenie je politicky
nepriechodné. To čo sa v slovenských podmienkach objavilo ako temná
stránka, podľa neho v západnej Európe a v USA nepredstavuje také veľké riziko.
Zatiaľ, čo na Slovensku išlo o politicky pridelené úvery, v zahraničí ide najmä
o cenné papiere a pohľadávky spojené s bývaním, pri ktorých je väčšia
možnosť návratu k pôvodným hodnotám, myslí si.
Peter Apolen
