Úlohou štátu nie je držať nehnuteľnosti a
prenajímať ich vybraným skupinám obyvateľstva, povedal na margo štátnej pomoci
pri nesplácaní hypoték pre Hospodárske noviny dňa 6.2. 2009 Richard Ďurana z
INESS.
Štát bude zrejme vykupovať od bánk nezaplatené splátky za
hypotéky. Pôjde len o prípady, keď ľudia nebudú schopní platiť kvôli strate
zamestnania pre globálnu krízu. „Podmienky budú veľmi prísne, ale garantujem
ľuďom, že ak sa dostanú do neriešiteľnej ekonomickej situácie, štát zasiahne,“
povedal premiér po včerajšom rokovaní s bankami. Analytici neočakávajú, že
takúto možnosť budú ľudia nútení využívať vo veľkom. „Ako psychologický signál
je to však dobré. Jednou z príčin krízy je strata dôvery a takéto opatrenie ju
môže do istej miery navrátiť,“ hodnotí analytik Vladimír Dohnal zo Symsite
Research.
Len nemajetní
Na štát sa budú môcť ľudia obrátiť až po tom, čo vyčerpajú všetky možnosti
ponúkané bankou – od odkladov a zníženia splátok až po reštrukturalizáciu
úveru. Banky sa v memorande, ktoré včera podpísali s vládou, zaviazali, že budú
k prechodnej platobnej neschopnosti klientov pristupovať citlivejšie. Vládna
agentúra, možno aj existujúca Slovenská konsolidačná, odkúpi od banky
nezaplatené splátky len v prípade, že človek v núdzi v založenej nehnuteľnosti
aj býva a nemá žiaden majetok na predaj, ktorý by mohol splátky pokryť. „Vláda
nemá záujem pomáhať niekomu, kto síce príde o prácu, má hypotekárny úver, ale
má na účte päť miliónov korún alebo okrem tohto bytu má ešte štyri alebo päť
ďalších bytov,“ upozornil premiér. Po odkúpení splátok sa agentúra s
nezamestnaným dohodne, ako svoj dlh splatí. Takáto možnosť by sa mala vzťahovať
aj na stavebné sporenie.
Premiér povedal, že takýto záchranný mechanizmus bude fungovať primárne do
konca budúceho roka, podobne ako potrvá platnosť ostatných protikrízových
opatrení. V memorande banky aj vláda pripúšťajú, že platnosť sa môže predĺžiť.
Bez ohlasu
Podľa analytikov sa vláda snaží
riešiť problém, ktorý sa ešte neobjavil a nikto ho ani nekvantifikoval.
„Tento systém sa zdá mierne zbytočný,“ poznamenal Dohnal. Richard Ďurana z inštitútu Iness dodáva, že banky na Slovensku sa pri
poskytovaní hypoték správali opatrne. „Riziko nesplácania je obmedzené. Navyše
už dnes existujú poistenia proti neschopnosti splácať úver,“ povedal Ďurana.
Banky potvrdzujú, že štruktúra úverov je zdravá a zatiaľ nezaznamenávajú
problémy so splácaním. „Dobrý hospodár sa díva dva kroky dopredu,“ odôvodňuje zámer
prezident bankovej asociácie Igor Vida. Podľa neho ide o preventívne opatrenie.
Rezort financií zatiaľ neodhadol, koľko peňazí bude potrebovať na odkupovanie
problémových splátok. „Bude to závisieť od počtu žiadateľov a od rozsahu
krízy,“ povedal hovorca rezortu Miroslav Šmál.
Analytik Ďurana si myslí, že ochota
štátu prevziať hypotéku na seba zníži zodpovednosť ľudí pri splácaní. Peter
Goliaš z inštitútu Ineko dodáva, že to môže viesť aj k väčšej benevolencii bánk
pri poskytovaní hypoték, a teda k zadlženiu ľudí s nízkym príjmom. „Práve
vysoké dlhy ľudí s nízkym príjmom pritom boli jednou z príčin hypotekárnej
krízy v USA.“
Vida z bankovej asociácie upokojil, že štátna záchrana sa nebude týkať nových
hypoték.
Štátny či súkromný?
Podrobnosti záchranného systému by mali byť známe v marci, dokedy má
ministerstvo financií pripraviť návrh zákona. Po schválení vo vláde a v
Národnej rade by mal platiť od apríla. Minister financií Ján Počiatek ešte v
stredu pripustil, že počas platenia splátok štátom sa štát stane aj vlastníkom
nehnuteľnosti. Analytikom sa to
nepozdáva. „Štát takto vstupuje na trh nehnuteľností, pričom jeho úlohou nie je
držať nehnuteľnosti a prenajímať ich vybraným skupinám obyvateľstva,“
argumentuje Ďurana.
Hospodárske noviny, 6.2. 2009,
Ľubomíra Raková
