Radovan Ďurana z INESS pre ČTK dňa 3.3. 2009
povedal, že pokles odvodov do druhého pilera v prospech prvého by len
odsunul očkávané problémy s chýbajúcimi peniazmi na dôchodky.
Zníženie odvodov do druhého penzijného piliera, ktoré
požaduje vládna ĽS-HZDS v prospech Sociálnej poisťovne, by v budúcnosti prehĺbilo
problémy s vyplácaním dôchodkov.
Čím menej si ľudia na svojich účtoch v súkromných
dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) našetria, tým viac odvedú na
penzie pracujúci o dvadsať či tridsať rokov. ČTK to povedal Viliam Páleník z
Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Na Slovensku totiž v nasledujúcich desaťročiach pre
dlhotrvajúci pokles pôrodnosti ubudne pracujúcich, ktorí budú môcť prispievať
na penzie cez povinné odvody. Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu presadila
zmenu dôchodkového systému a asi 1,5 milióna ľudí si začalo na dôchodky šetriť
v DSS. Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca terajšie penzie, však zmenou prichádza
každoročne o stovky miliónov eur. Na výpadky v jej príjmoch musí hľadať zdroje
vláda.
"Do stredného veku prichádza početná generácia zo
sedemdesiatych, osemdesiatych rokov, a keď tá pôjde do penzie, reforma by mala
byť už ukončená," povedal Páleník. Na súkromné účty odchádzajú odvody vo
výške deviatich percent z hrubej mzdy, rovnaký pomer získava Sociálna poisťovňa.
Hoci krajina čelí negatívnym dopadom svetovej hospodárskej krízy, v súčasnosti
je podľa Páleníka najlepšie obdobie na tvorbu zdrojov pre budúce penzie.
Pokles odvodov do
druhého dôchodkového piliera odmieta aj analytik bratislavského mimovládneho
inštitútu INESS Radovan Ďurana. Očakávané problémy s chýbajúcimi peniazmi na
penzie by sa podľa neho len odsunuli. Bez sporenia na súkromných účtoch by
náklady na dôchodky v roku 2025 vzrástli pri súčasných cenách na asi 4,43
miliardy eur (133,5 miliardy korún), oproti 3,25 miliardám eur (97,9 miliardy
korún) v roku 2007, vypočítal INESS. V roku 2050 by už na penzie bolo
potrebných z verejných zdrojov 5,87 miliardy eur (176,8 miliardy korún). V
prepočte na jedného pracujúceho by sa pre očakávaný úbytok zamestnancov náklady
na dôchodky zvýšili v roku 2050 oproti roku 2007 o 157 percent.
Sporenie na súkromných účtoch na penzie považuje za prínos
aj poslanec ĽS-HZDS Jozef Halecký, súčasné nastavenie dôchodkového systému však
podľa neho presahuje ekonomické možnosti štátu. "Takýmto tempom by mali
ísť bohatšie krajiny," povedal ČTK. ĽS-HZDS opakovane žiadala pokles
odvodov do DSS na šesť percent, naopak príspevok do Sociálnej poisťovne by sa
mal zvýšiť na 12 percent. Konfederácia odborových zväzov nedávno dokonca vyhlásila,
že na súkromné účty by mali smerovať len štyri percentá z hrubej mzdy.
Vláda Roberta Fica zatiaľ podľa ministerky práce a
sociálnych vecí Viery Tomanovej úpravu odvodov do DSS neplánuje. "Na
takomto variante nepracujeme," povedala v nedeľu v diskusnej relácii
televízie TA3. Napriek tomu, že Fico fungovanie dôchodkových správcovských
spoločnosti dlhodobo kritizuje, v najbližšom období by sa mala upraviť len
výška poplatkov za vedenie účtov v DSS, poznamenala ministerka.
ČTK
