Svetové
hospodárstvo je v problémoch historických rozmerov. Chvíľu sme dúfali, že
kríza Slovensko nenájde, dnes vieme, že to tak nie je. Kríza zasiahne aj slovenské
zdravotníctvo, ktoré sa však v polo krízovom stave potáca už roky.
Slovensko sa konečne
pozrelo pravde do očí. Kým ešte pred pár mesiacmi vláda spolu s centrálnou
bankou slona v miestnosti prehliadali, NBS svojou poslednou revíziou
predpokladaného hospodárskeho rastu na rok 2009 konečne položila karty na stôl.
Drastická korekcia februárového odhadu
2,1% rastu HDP na pokles -2,4% vyvoláva otázku, čo viedlo k tak náhlej
strate optimizmu na chodbách NBS, že za
necelé dva mesiace zredukovali predpokladaný rast Slovenského hospodárstva o 3
miliardy eur (vyše 90 mld. Sk).
Recesia prinesie prepad daňových
príjmov, rastúcu nezamestnanosť, vyššie výdavky sociálneho systému, vládne dotácie
lobistickým skupinám, nákladné proti krízové balíčky. Štátny rozpočet s deficitom 2,08 % postavený na 4,6 %
raste HDP sa stáva už len mementom neadekvátneho optimizmu a verejné
financie čakajú v nadchádzajúcich rokoch veľké deficity.
Nedostatok verejných
financií, ale najmä rastúca nezamestnanosť a stagnujúce mzdy negatívne
ovplyvnia príjmy zdravotníckeho sektoru.
Health Policy Institute odhadol výpadok príjmov pri najhoršom scenári na 345 mil. eur (10,4 mld. Sk). Ešte aj
tento pesimistický scenár je z hľadiska dnešnej predikcie NBS relatívne optimistický
(HPI počítal s poklesom HDP „len“ o 2%), výpadok zdrojov oproti
predpokladaným hodnotám bude preto pravdepodobne ešte väčší.
Efekty klesajúcich
odvodov cítia zdravotné poisťovne už dnes. Na hrane platobnej schopnosti sa
podľa medializovaných informácií zdá byť najväčšia, štátna Všeobecná zdravotná
poisťovňa, ktorá mala mať koncom marca na účtoch čiastky, ledva kryjúce jej
denné výdavky. No do nevôle regulátora sa pre nezhody a nejasnosti vo
formalitách ohľadom vykazovania paradoxne dostala výrazne solventnejšia no
súkromná a so štátom sa súdiaca zdravotná poisťovňa Dôvera. Klesajúce
príjmy zdravotných poisťovní vedú k tvrdšiemu
vyjednávaniu s poskytovateľmi, ktorí sa tento rok navýšenia platieb
pravdepodobne nedočkajú. Pritom najmä štátne zdravotnícke zariadenia tvorili
veľké dlhy už v predchádzajúcich rokoch, keď o kríze ešte nikto ani
nechyroval a slovenské hospodárstvo a teda aj príjmy poisťovní rástli
rekordným tempom. To že vláda veľkú časť
dlhu plánuje za nemocnice zatiahnuť 200 miliónmi eur len zakrýva neschopnosť
ministerstva odstrániť príčiny jeho tvorby.
Existuje však nejaký liek
na prichádzajúce problémy? Negatívne
dopady krízy sa úplne eliminovať nedajú. Dajú sa ale uskutočniť zmeny ktoré
použitie peňazí v sektore zefektívnia. Čiastočne tým zmiernia dopad ich nedostatku
na zdravotnú starostlivosť pre občanov či už v podobne dlhého čakania
alebo nedostupnosti niektorých výkonov alebo liekov. Návrhy ako na to sú vo
verejnej diskusii už dlho a prospešné sú bez ohľadu na krízu. Dokončenie
transformácie štátnych zdravotníckych zariadení na štandardné obchodné
spoločnosti, ktorá by zlepšila transparentnosť ich nákladov, prísnejšia
kategorizácia liekov s cieľom dostať ich ceny bližšie k cenám na
okolitých trhoch a generická preskripcia šetriaca výdavky na lieky, umožnenie
konkurencie zdravotných poisťovní, ktorá je predpokladom pre selektívne
zazmluvňovanie poskytovateľov na základe ceny a kvality. A konečne regulácia
spotreby zdravotnej starostlivosti. Keďže zavedenia čiastočnej spoluúčasti na
neprioritných diagnózach sa zľakli aj tí najpravicovejší politici, pomohlo by aspoň
opätovné zavedenie touto vládou tak nenávidených poplatkov u lekára.
Juraj Karpiš
INESS
Článok vyšiel v skrátenej podobe
