Plynová kríza zohrala v prepade HDP len
okrajovú úlohu, povedal Radovan Ďurana z INESS pre Hospodárske noviny dňa
18.5. 2009. Významný pokles priemyselnej produkcie vo všetkých troch mesiacoch
tohto roka poukazuje na to, že vyplýval hlavne z poklesu zahraničného dopytu,
dodal.
Minister financií Ján Počiatek (na snímke) už vie, s akými
číslami môže rátať pri zostavovaní nového odhadu rastu ekonomiky na tento rok.
Tie najpesimistickejšie scenáre hovoria, že mu v rozpočte
môžu chýbať vyše dve miliardy eur. Výkon našej ekonomiky za prvý štvrťrok bol
podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu horší ako priemer celej Európskej
únie, eurozóny či Česka. Náš medziročný prepad o 5,4 percenta bol zároveň
výrazne väčší, než predpokladal trh. Premiér Robert Fico nie je prekvapený,
tvrdí, že čakal ešte horší výsledok. Doteraz takéto odhady ani raz nespomenul.
Miliarda či dve?
Štátny rozpočet ešte vlani rozdelil ministerstvám peniaze na tento rok pri
predpokladanom raste ekonomiky o 6,4 percenta. Odvtedy sa situácia výrazne
zmenila. Rezort financií odhad znížil na plus 2,4 percenta a vypočítal, že mu
na príjmoch bude chýbať 718 miliónov eur. Výsledky našej ekonomiky za prvý
štvrťrok však zamávali s trhom a naznačujú, že diera bude omnoho väčšia. Tatra
banka predpokladá, že ekonomika za celý rok klesne asi o štyri percentá. "Oproti
scenáru s rastom o 2,4 percenta by bol výpadok daňových a odvodových príjmov
pri poklese o štyri percentá asi 1,33 miliardy eur,“ hovorí analytik Tatra
banky Juraj Valachy. Dohromady tak môžu štátu chýbať vyše dve miliardy eur.
Analytička Poštovej banky Eva Sárazová si myslí, že prvý
štvrťrok bol pre našu ekonomiku najhorší a ku koncu roka očakáva aj mierny
rast. Jej odhad celoročného výsledku je preto optimistickejší – čaká pokles o
2,7 percenta. Aj tento scenár by znamenal stámiliónové výpadky v rozpočte. "Daňové
príjmy do verejného rozpočtu by sa tak mohli znížiť približne o 500 až 550
miliónov eur,“ odhaduje Sárazová. Celkový výpadok oproti schválenému
rozpočtu by bol teda vyše 1,3 miliardy eur.
Ušetriť alebo zadlžiť
Premiér Robert Fico v piatok vyhlásil, že za prvý štvrťrok očakával pokles
o sedem až osem percent. Minister Počiatek povedal, že nezverejnený interný
odhad rezortu potom znížili na mínus 5,2 percenta. Celoročný výsledok ekonomiky
by tak podľa neho mohol byť v mínuse 2,6 percenta. Počiatek nepovedal
jednoznačne, či pristúpi k výrazným škrtom na ministerstvách, aby udržal
deficit v povolenom trojpercentnom limite. Ak šetriť nebude, podľa ekonómov aj
centrálnej banky hrozí, že deficit sa priblíži k piatim percentám. Vyšší
deficit môže mať vplyv na dôveru investorov, rating krajiny aj úroky, za ktoré
si vláda požičiava peniaze na medzinárodnom trh. "V niektorých
položkách sme zistili, že už dnes sú fakt naozaj na hrane, aby vôbec mohli
existovať,“ hovorí Počiatek. Určité rezervy na šetrenie ešte vidí v
nákupoch tovarov a služieb a v kapitálových výdavkoch. Podľa neho je ťažké
šetriť tak výrazne v jednom roku. Chce preto pripraviť pôdu na šetrenie v
budúcnosti – zlúčením rezortov či zjednotením výberu daní a odvodov.
Horšie ako Česi
Premiér aj minister financií pripisujú zlé výsledky našej ekonomiky v
úvodných mesiacoch
roka najmä výpadkom dodávok plynu, ktoré na čas ochromili
priemyselné podniky. Firmy aj ekonóm
hovoria, že plynová kríza mala v poklese ekonomiky len vedľajšiu rolu. "Významný
pokles priemyselnej produkcie vo všetkých troch mesiacoch tohto roka poukazujú
na to, že vyplýval hlavne z poklesu zahraničného dopytu,“ hodnotí Radovan
Ďurana z inštitútu INESS. "Plynová kríza len pomohla mnohým firmám
zdôvodniť zastavenie alebo utlmenie produkcie,“ dodal Martin Hošták z
Republikovej únie zamestnávateľov.
Údaje za prvý štvrťrok negatívne prekvapili väčšinu ekonomík
Európy. Náš najväčší obchodný partner – Nemecko klesol medziročne o rekordných
6,9 percenta. Naopak, lepšie ako nám sa darilo nášmu druhému najväčšiemu
obchodnému partnerovi – Česku. Jeho ekonomika padla o 3,4 percenta. "Možno
boli menej zasiahnutí poklesom externého dopytu kvôli šrotovnému, eventuálne
mali menší pokles domáceho dopytu. Predsa len neboli motivovaní kurzovými zmenami
k nákupom v zahraničí,“ vymenúva možné dôvody Marek Gábriš z ČSOB banky.
Ľubomíra Raková
Hospodárske
noviny, 18.5. 2009
