Niektoré opatrenia, ktoré vláda v protikrízových
balíčkoch prijala, môžu pomôcť tlmiť dopady hospodárskej krízy. Sú nimi
napríklad skrátenie času vrátenia DPH, zvýšenie hranice registrácie pre platbu
DPH, zjednodušenie účtovníctva pre živnostníkov s nižším obratom či vyšší
jednorazový odpis majetku od daňových nákladov, povedal pre Hospodárske noviny
dňa 22.5. 2009 Richard Ďurana z INESS. To najdôležitejšie opatrenie – zníženie
odvodov, však stále chýba.
Vyše šesťdesiat protikrízových opatrení a zatiaľ minimálny
preukázateľný efekt. Asi tak sa dá stručne zhrnúť doterajší boj slovenskej
vlády s hospodárskou krízou. Zo štatistík využívania jednotlivých
protikrízových opatrení, ktoré zverejnilo ministerstvo práce, vyplýva, že
najväčší záujem medzi firmami je zatiaľ o príspevok na udržanie zamestnanosti.
Ten dostane firma vo forme odpustenia odvodov, ak nezruší pracovné miesta,
ktoré sú "na odstrel“, no namiesto toho skráti pracovný čas a za
voľné dni zamestnancom poskytne náhradu mzdy najmenej 60 percent. Keď firmy
preukážu, že vytvorili nové pracovné miesta, štát im na ne odpustí odvody.
Spolu tak podporí päťtisíc pracovných miest. O odvodové úľavy pre živnostníkov
zatiaľ záujem nie je. Prihlásil sa iba jeden.
Úľavy pomohli, nevieme ako
Príspevkov na udržanie zamestnanosti v marci a apríli Ústredie práce
schválilo asi 15-tisíc. Šéfka rezortu Viera Tomanová za tým vidí práve vládne
opatrenie. Skrátený pracovný čas však viaceré firmy, medzi nimi napríklad
žilinská automobilka Kia
, využívali aj predtým, ako štát toto opatrenie zaviedol.
Podľa Republikovej únie zamestnávateľov zásah štátu do určitej miery pomohol,
nedá sa však jednoznačne povedať ako. "Rozhodne to tomuto opatreniu
pripísať nemožno. Zatiaľ som nevidel žiadnu dopadovú štúdiu, ktorá by
dokazovala, ktorým firmám a ako to pomohlo,“ povedal tajomník únie Martin
Hošták. Zároveň upozornil, že veľké firmy odrádza od tejto dotácie horná
hranica pre jej čerpanie, ktorá je 200-tisíc eur. "Pre veľkú firmu táto
suma predstavuje sotva týždenné mzdové náklady.“ Počas nasledujúcich troch
rokov po čerpaní tejto úľavy by navyše firma už o žiadnu štátnu pomoc žiadať
nemohla. Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren vidí problém aj v administratívnej
náročnosti. "Štát núti firmy klamať. Jeden z formulárov je čestné
vyhlásenie, že firma nie je v existenčnom ohrození, čo popiera samotnú podstatu
tohto opatrenia,“ pripomína.
Malým firmám "sedia“ živnosti
Malí podnikatelia však majú problém využiť odvodové úľavy, ktoré by
dostali, ak by neprepúšťali. Podľa prezidenta Slovenskej asociácie malých
podnikov Vladimíra Sirotku totiž v porovnaní s veľkými firmami vedia na pokles
objednávok zareagovať ťažšie, keďže na rozdiel od nich nevedia presúvať ľudské
zdroje medzi jednotlivými zákazkami a prevádzkami. Skôr ako skrátený pracovný
čas a náhradu 60 percent mzdy preto uprednostňujú prechod zamestnancov na
živnostenský pomer, ktorý je menej náročný na platbu odvodov a pri ktorom
riziko podnikania prechádza čiastočne na pracovníka. "Malé podniky na
krízu reagujú znížením pracovných miest alebo prechodom na vzťah živnostník –
živnostník,“ hodnotí Sirotka.
Podporu živností malo priniesť ďalšie protikrízové opatrenie
– odpustenie zdravotných odvodov na 22 mesiacov a sociálnych odvodov na štyri
mesiace. Podmienkou takejto podpory je, aby bol žiadateľ minimálne tri mesiace
nezamestnaný. Za dva a pol mesiaca, odkedy táto úľava platí, však o ňu požiadal
len jeden človek. Podľa Sirotku je však na hodnotenie tohto opatrenia priskoro,
keďže veľa ľudí môže ešte čakať, kým im uplynie trojmesačná lehota. "Žiadali
sme, aby tie tri mesiace boli vypustené. Táto podmienka je zbrzďujúca,“
povedal.
Podľa Chrena je scestná už samotná myšlienka "urobiť
z nezamestnaných podnikateľov“. Ak niekto o tento príspevok požiada, budú
to podľa neho kvalifikovaní ľudia, ktorí prišli o prácu. Mnohí z nich však budú
mať ešte pol roka po prepustení nárok na podporu v nezamestnanosti. "Nizkokvalifikovaní
o takýto príspevok žiadať nebudú a pri kvalifikovaných, ktorí prišli o prácu,
to ešte nejaký čas potrvá. Zatiaľ ešte neboli existenčne prinútení.“
Niektoré opatrenia pomáhajú
Pri niektorých opatreniach však ekonómovia vidia pozitívny prínos už dnes. "Sú nimi napríklad skrátenie času
vrátenia DPH, ktoré podnikateľom znižuje náklady na financovanie a zvyšuje
zdroje na investície, zvýšenie hranice registrácie pre platbu DPH,
zjednodušenie účtovníctva pre živnostníkov s nižším obratom či vyšší
jednorazový odpis majetku od daňových nákladov,“ hovorí analytik INESS
Richard Ďurana.
Podľa analytika Ineko Petra Goliaša ekonomike pomohlo aj
zvýšenie odpočítateľnej položky pri dani z príjmu a zvýšenie zamestnaneckej
prémie, teda štátneho príspevku, ktorý k platu dostáva zamestnanec s nízkym
platom. Obe tieto opatrenia totiž zvýšili pracujúcim ich čisté príjmy.
Hospodárske
noviny, 22.5. 2009, Ján Kováč
