Richard Ďurana z INESS je členom hodnotiacej
komisie projektu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO). Dňa
1.6. 2009 boli zverejnené výsledky hodnotenia za posledný štvrťrok minulého
roku.
BRATISLAVA. Najväčší prínos k sociálno-ekonomickému
rozvoju Slovenska mal v štvrtom štvrťroku minulého roka nový cestný zákon.
Vyplýva to z hodnotenia
ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) inštitútu Ineko, ktorého sa
zúčastňuje 61 odborníkov z radov ekonómov, analytikov, sociológov ale aj
politológov a ďalších odborníkov.
Nový cestný zákon dokonca ohodnotili ako druhé najlepšie
opatrenie z hľadiska reformnej atmosféry za celý minulý rok. Naopak,
odborníkom sa nepozdáva rozšírenie možnosti začať stavať diaľnice a cesty pre
motorové vozidlá aj na ešte neodkúpených, resp. nevyvlastnených súkromných
pozemkoch aj bez súhlasu ich vlastníka, opätovné otvorenie druhého dôchodkového
piliera a štátny rozpočet na rok 2009. Tieto označili za najškodlivejšie
kroky štátnej správy v poslednom štvrťroku vlaňajška.
Morálka spoločnosti je ohrozená
Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v
príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá je podľa
odborníkov zúčastnených v projekte HESO flagrantným príkladom pokračujúceho
hrubého štátneho zasahovania do vlastníckych práv ľudí, osobnej slobody a
právnej istoty v SR, čo môže mať devastujúce účinky na morálku celej
spoločnosti.
"Je dobré, ak sa urýchli výstavba diaľnic, avšak nie za
každú cenu. Aj z histórie je známy fakt, že najviac prosperovali tie krajiny,
ktoré vlastnícke práva rešpektovali, a nie ich pošliapavali," konštatuje
inštitút Ineko. Opätovné otvorenie II. dôchodkového piliera zase vnáša podľa
názoru odborníkov vážnym spôsobom neistotu a nestabilitu do celého dôchodkového
systému, nedôveru v súkromné sporenie a zvyšuje mieru politického zasahovania
do neho, čo je nebezpečný precedens do budúcnosti.
"Pod zámienkou finančnej krízy vláda spochybňuje
súkromné dôchodkové sporenie a motivuje sporiteľov k presunom do
nezreformovaného verejného priebežného I. piliera s cieľom okamžitého získania
peňazí na výplatu dnešných dôchodkov, a to aj na úkor budúcich dôchodcov,"
konštatuje sa v správe Ineko.
Nereálny rozpočet
Ako tretie najhoršie opatrenie štvrtého štvrťroka 2008 bol
respondentmi hodnotený štátny rozpočet na rok 2009, ktorý bol už v čase jeho
prijímania podľa odborníkov postavený na nereálnych makroekonomických
predpokladoch.
"Ak by sme v dobrých časoch hospodárili zodpovednejšie,
čo by si vyžiadalo i nižšie deficity, dnes by sme aj po výpadku príjmov mali
dostatok priestoru na protikrízové opatrenia, a to bez porušenia maastrichtských
pravidiel a bez hrozby vážnejších nerovnováh v ekonomike. Avšak namiesto
opatrnosti a šetrenia sa slovenská vláda vydala aj tento rok cestou výraznej
výdavkovej expanzie a zvýšila výdavky o takmer 12 % i napriek relatívne nízkej
inflácii," hodnotí výsledky prieskumu inštitút Ineko.
Štát: naše opatrenie zaberajú
Opatrenia prijímané súčasnou vládou majú za cieľ zmierňovať
dopady svetovej hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku. V reakcii na
kritické hodnotenie viacerých vládnych opatrení zo strany 61 odborníkov v rámci
projektu HESO to pre TASR uviedol hovorca Ministerstva financií (MF) SR
Miroslav Šmál.
"Vzhľadom na to, že ekonomika Slovenska je vystavená
najväčšej globálnej kríze od konca druhej svetovej vojny a zároveň patrí medzi
najotvorenejšie ekonomiky, nie je možné sa domnievať, že takýto negatívny vývoj
nezasiahne aj Slovensko. Napriek tomu v porovnaní s ostatnými krajinami
slovenská ekonomika dosahuje podstatne lepšie makroekonomické výsledky, čo
sa týka aj zmiernenia negatívnych dopadov finančnej krízy na
obyvateľstvo," argumentoval Šmál.
SME,
1. 6. 2009 | Copyright © SITA 2009
Kompletné
výsledky spolu s hodnotením jednotlivých odborníkov nájdete na stránke
INEKO tu.
