Podľa Juraja Karpiša môže zlúčenie dvoch štátnych
poisťovní do jednej ušetriť peniaze, pretože sa odstránia zbytočne duplicitné
štruktúry. Otvorenou otázkou však podľa neho ostáva, prečo takéto opatrenie
vláda len nedávno zamietla, keď dnes tvrdí, že ním možno ušetriť, povedal pre
Hospodárske noviny dňa 6.7. 2009.
Už od januára bude možno fungovať len jedna štátna zdravotná
poisťovňa. Šéf rezortu zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD) zachraňuje výpadok
peňazí zo svojich poisťovní a chce zlúčiť Spoločnú zdravotnú so Všeobecnou.
Vytvorí tak megapoisťovňu s 3,5 miliónmi poistencov. Vytvorenie jednej štátnej
zdravotnej poisťovne nebude zadarmo. Raši na projekt pýta peniaze – návratnú
finančnú pôžičku. Detaily má dohodnúť s ministrom financií Jánom Počiatkom
(Smer-SD). O akú sumu pôjde zatiaľ nie je známe.
Urýchlené zlúčenie
Ešte v januári nemala byť ani reč o spájaní Všeobecnej a Spoločnej
zdravotnej poisťovne. „Zlúčenie by bolo pozitívnym krokom len vtedy, ak by
celé zdravotné poistenie vykonávala len jedna zdravotná poisťovňa a súkromné by
vykonávali individuálne zdravotné poistenie,“ komentoval vtedy rezort
nesúhlas so spájaním dvoch štátnych akcioviek.
O pol roka je všetko inak a Raši začal konať veľmi rýchlo.
Projekt zlúčenia predložil do zrýchleného medzirezortného pripomienkového
konania len minulý týždeň. „V čase krízy sa situácia výrazne mení,“
uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková. Pritom ešte v januári rezort
tvrdil, že spojenie by malo trvať od dvoch do štyroch rokov. Dnes sa pripravujú
na zmenu od prvého januára budúceho roka.
Nahnevaní lekári
Projekt zlúčenia podporujú aj analytici, ktorí ho odporúčali spraviť už
dávnejšie. „Je to logický krok v čase krízy,“ hovorí Peter Pažitný z Health
Policy Institute. Analytik INESSu Juraj
Karpiš hovorí, že ide o opatrenie, ktoré pomôže ušetriť peniaze, pretože sa
odstránia zbytočne duplicitné štruktúry. „Otvorenou otázkou však ostáva,
prečo takéto opatrenie vláda len nedávno zamietla, keď dnes tvrdí, že ním možno
ušetriť.“ Takáto zmena podľa Pažitného na druhej strane môže nahnevať
lekárov, ktorí mali dohodnuté lepšie zmluvy so Spoločnou ako so Všeobecnou. „Ak
niektoré zariadenia mali lepšie ceny od Spoločnej ako od Všeobecnej, tak sa s
tým po zlúčení môžu rozlúčiť.“
Súčasný šéf rezortu nechcel poisťovne spájať pre viacero
dôvodov. Problém videl v zlučovaní informačných systémov oboch organizácií či
zlučovaní majetkov. Obával sa aj straty poistencov. Všetky tieto dôvody sú však
momentálne podľa Čižmárikovej zanedbateľné s plánovaným výpadkom poistného
tento rok. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej po zlúčení pribudne viac ako
pol milióna poistencov, sa však už minulý rok pohybovala len tesne nad hranicou
platobnej schopnosti.
Všeobecná bez peňazí?
V súčasnosti sa platobná schopnosť poisťovne meria podľa toho, či dodržiava
lehotu splatnosti faktúr do 30 dní. Podľa našich informácií však už dlhší čas
Všeobecná zasiela dodatky k zmluvám, v ktorých si predlžuje splatnosť na 45
dní. Ministerstvo však tvrdí, že Všeobecná dodržiava platobnú schopnosť v
zmysle zákona.
Hovorkyňa najväčšej štátnej poisťovne Petra Balážová hovorí,
že lehoty splatnosti faktúr nepredlžujú preto, že by mali nedostatok peňazí na
účte. Ako dôvod uvádza, že poisťovňa nestíha prichádzajúce faktúry
skontrolovať. Odpovedi na otázku, koľko peňazí má dnes Všeobecná na účte a akú
má finančnú rezervu na úhradu zákrokov, sa Balážová vyhla.
Iné zdravotné poisťovne, s podobným počtom zazmluvnenej
zdravotnej starostlivosti, faktúry kontrolovať stíhajú. „Lehoty splatnosti
faktúr do tridsať dní sa nechystáme v žiadnom prípade meniť,“ uviedla
Zuzana Horníková z Dôvery.
Monika Laciková
