Prečítajte si príhovor profesora Pascala Salina
k štúdii o Daňovom
zaťažení a individuálnych právach v krajinách OECD, o ktorej
sme
písali aj tu. Salin v ňom apeluje na nevyhnutnosť daňovej konkurencie a píše
aj o pozitívnych dopadoch existencie tzv. daňových rajov.
Úvod:
Súčasná doba je plná paradoxov. Tieto paradoxy však
častejšie než z iných príčin vznikajú zo štátnej svojvôle .Štáty
presadzujú implementáciu politiky hospodárskej súťaže na zavedenie konkurencie
pri súkromných výrobcoch. Ale konkurencia nie je nič viac než sloboda konať,
robiť veci inak ako ostatní. Preto je paradoxné chcieť vynútiť slobodu! Často
je ale paradoxnejšie, že tie isté štáty na seba neaplikujú rovnaké pravidlá,
akých dodržiavanie požadujú od iných. Vedú vojnu proti daňovej konkurencii,
tvrdia, že daňová konkurencia je „škodlivá“ – termín, ktorý používa OECD bez ohľadu
na neutralitu, ktorú by takáto organizácia mala praktizovať, nehovoriac
o najelementárnejšom zmysle pre poctivosť. Ale ako môže niekto obhajovať
myšlienku, že sloboda konať a rozhodovať sa podľa seba a pre seba
poškodzuje ostatných?
Nepochybne, ak súkromný výrobca postrehne príchod
konkurencie, ktorá pravdepodobne ponúka lepší výrobok za menej peňazí, obáva
sa, že môže stratiť svojich zákazníkov a táto konkurencia bude preňho
„škodlivá“. To ho môže zvádzať, napriek všetkej logike a morálke, ku
kritizovaniu tejto súťaže, súťaže, ktorú asi nazve „neférová“, a bude sa dovolávať
zásahu zo strany štátu, aby nátlakom zasiahol do slobody ostatých výrobcov
vyrábať a predávať. Samozrejme, ak štát jeho sťažnosti vypočuje a zavedie potrebné
protekcionistické opatrenia, ktoré mu umožnia naďalej ponúkať produkty,
ktoré sú pre spotrebiteľov menej uspokojivé ako výrobky jeho konkurentov, budú tu
aj poškodení. Konkrétne spotrebitelia pripravení o svoje potenciálne zisky a ostatní
súkromní výrobcovia pripravení o svoje bežné trhy. Preto niet súťaže,
ktorá by škodila, existuje len jej nedostatok.
To isté platí aj pre verejnú politiku, konkrétne pre daňovú
politiku. Pokusmi odstrániť daňovú konkurenciu chcú členovia OECD alebo EÚ pripraviť
ľudí na celom svete o ich slobodu zvoliť si pre seba alebo niektoré svoje aktivity
daňové prostredie, ktoré považujú za najvýhodnejšie. Za účelom dosiahnutia
tohto cieľa – čo je ďalší paradox – sa štáty pokúšajú vytvoriť medzinárodný
verejný kartel, zatiaľ čo na druhej strane sa zasadzujú za boj proti kartelom
súkromným. Tie ale nemôžu byt trvalo škodlivé, ak im sloboda vyrábať, čo je
súťaž, umožnila prežiť. To je dôvod, prečo sú súkromné kartely často naozaj prospešné
a zameriavajú sa na plnenie špecifických potrieb zákazníkov. Na druhej
strane, verejné kartely, ktoré
explicitne vznikajú za účelom súťaž obmedziť, sú nevyhnutne škodlivé, a nanešťastie
aj trvalé.
Obmedzovaním daňovej súťaže, napríklad pokusmi
o harmonizáciu daňových politík alebo bojom proti „daňovým rajom“, pripravujú krajiny
s vysokými daňami – „daňové peklá“ svojich občanov o jeden z najväčších
pozitív konkurencie, experimentovanie. Ako často zdôrazňoval Friedrich Hayek,
súťaž je „proces objavovania“. V čisto imaginárnom svete s dokonalými
znalosťami by bola súťaž nepochybne zbytočná, keďže by všetci poznali najlepšie
riešenie akéhokoľvek problému. Ale my v takomto svete nežijeme. Napriek tomu sa
nás štáty s vysokými daňami, ktoré bojujú proti daňovej konkurencii,
snažia presvedčiť o opaku. Myslia si, že ich daňová politika je tá najlepšia
a akákoľvek súťaž by viedla k „k voľnému pádu“. Ale ak by boli daňové
sadzby v daňových peklách, napríklad zdanenie kapitálu, optimálne, kapitál
by neutekal preč. Po dlhý čas dovoľovala drastická kontrola pohybu kapitálu cez
hranice množstvu štátov lúpiť kapitál. Nemohli tolerovať, že ich „daňoví
otroci“ môžu utiecť do oblasti s priaznivejšími podmienkami.
A predsa, ako táto štúdia aktuálne podčiarkuje, celý svet má
z existencie krajín s nízkymi daňami prospech. Pre tieto krajiny to
nevedie len k sťahovaniu kapitálu, ale aj k väčším stimulom kapitál
hromadiť.
Je smutné priznať, že v dnešnej intelektuálnej klíme si
obrana myšlienok prezentovaných v tejto štúdii vyžaduje istú dávku odvahy.
Napriek tomu, že sú založené na serióznej ekonomickej teórii, teda na skutočnom
správaní sa jednotlivca v spoločnosti. Na relatívne malom priestore táto práca
prezentuje podstatu a význam daňovej konkurencie. Takisto ponúka nový pozoruhodný
nástroj „indexu útlaku“. Pretože naozaj ide o útlak. Akákoľvek nová daň,
akékoľvek zvýšenie existujúcej dane, ma dvojaký deštrukčný účinok: ničí
motiváciu daňových poplatníkov konať a produkovať a zároveň ničí motivácie
príjemcov štátnej podpory vyrábať. Tento nevyhnutne zhubný aspekt zdanenia plne
odôvodňuje úsilie vyhodnotiť daňový útlak – tak ako to prvýkrát spravili v tejto
štúdii. Namiesto boja proti daňovej konkurencii by dnes nemala existovať
naliehavejšia úloha ako obmedziť daňový útlak.
Pascal Salin
Professor emeritus of economics, Université Paris Dauphine
Príhovor k Tax
burden and individual rights in the OECD: an international comparison
Preložil Juraj Gavlánek, INESS
