Radovan Ďurana z INESS zhodnotil na svojom blogu na Aktuálne.sk dňa 3.9. 2009 "prínos" šrotovného pre štátnu kasu.
Predstavte si, že pracujete na Ministerstve hospodárstva a dostanete
úlohu: Pripravte mi výpočet, na základe ktorého bude mať šrotovné
pozitívny dopad na štátny rozpočet.
Takto nejako pôsobí dokument, v ktorom sa ministerstvo snaží kalkulovať dopady šrotovného. V skratke je celý materiál v podstate „naháňaním“ výnosov DPH.
Ministerských analytikov treba však pochváliť, že v tejto kalkulácii už
začali uvažovať aj s existenciou ľudí, ktorí by si auto kúpili aj bez
šrotovného. Na základe dotazníkového prieskumu by tak už v tomto roku
urobilo 22% žiadateľov o dotáciu, ktorí sa prieskumu aktívne
zúčastnili. Dotazníky vyplnilo 289 žiadateľov, čo je menej ako 0,7% z
tých, ktorí šrotovné využili (zošrotovaných bolo 44 200 vozidiel).
Zavrime oči nad reprezentatívnosťou tejto vzorky a povedzme, že v tomto
roku by si auto skutočne kúpilo len 22% žiadateľov, čo znamená, že
výnosy DPH treba znížiť o tieto nákupy, lebo ich nemožno pripísať na
triko šrotovnému (v týchto prípadoch sa jedná o čisté plytvanie –
dotáciu dostal človek, ktorý ju nepotreboval). Ak by sa výnos z DPH
znížil o tieto nákupy, bilancia DPH z predaja vozidiel a nákladov na
šrotovné by dosiahla +5 mil. eur. Tento výsledok, sám o sebe nie je
príliš presvedčivý, navyše úplne abstrahuje od skutočnosti, že aj tí,
ktorí by si auto nekúpili, by minimálne časť svojich peňazí utratili na iné nákupy. Bilancia by sa takmer s istotou dostala do mínusu.
A tak na rad prišlo čarovanie s číslami.
1) Zahrnutie poplatkov
Áno, registračné poplatky zvyšujú príjmy verejnej správy – v tomto
prípade o 3 mil. eur. Rovnako však aj ich administrácia, ako aj celý
projekt šrotovného, znamená zvyšovanie výdavkov verejnej správy. Ľudia
kontrolujúci žiadosti to nebudú robiť zadarmo, rovnako policajti na
evidencii vozidiel (tzv. náklady obetovaných príležitostí). Je síce
pravdepodobné, že tieto náklady budú nižšie ako príjmy z poplatkov, ale
ministerstvo by v záujme objektívnosti malo tento faktor zahrnúť do
výpočtu.
2) Ostatné nákupy žiadateľov o dotácie
Vo výpočtoch sú zahrnuté nákupy nových zimných pneumatík, poťahov,
nových ťažných zariadení, strešných nosičov – to všetko generuje DPH, z
ktorej zase profituje štátny rozpočet. A opäť chýba troška snahy
korigovať uvedené odhady. Žiadatelia by si k starým autám pneumatiky
nekupovali? Alebo si nenechali pneumatiky zo starých áut? Najväčšie
daňové plus vo výpočtoch je ale vo zvýšení najazdených kilometrov.
Podľa odhadov to prinesie 4 mil. eur. Skutočne dôchodcovia s novými
autami najazdia viac kilometrov? (zošrotovaných bolo napríklad 105
Trabantov s priemerným vekom 35 rokov).
3) Perlou na záver sú príjmy DPH za servisné služby, ktoré budú
poskytnuté novým majiteľom áut. Akoby ľudia so starými autami do
servisov nechodili a nové náhradné diely nekupovali. Ba dokonca to môže
mať opačný efekt – staré auta sa kazia viac, čo môže znamenať viac
práce pre servisákov.
Zaradením týchto položiek sa podarilo „napočítať“ pozitívnu bilanciu
štátneho rozpočtu na rok 2009 vo výške 12 mil. eur. A teraz pozor.
Záver dokumentu je osviežený druhou dôležitou vetou celého dokumentu:
„Je však pravdepodobné, že v roku 2010 a 2011 nastane výpadok výberu
DPH z dôsledku faktu, že záujemcovia si kúpili vozidlo už v roku 2009.
Konkrétne, ak 26 % respondentov sa vyjadrilo, že by si kúpili vozidlo v
roku 2010, znamená to presun výberu DPH z roku 2010 do roku 2009 vo výške 22,6 mil. EUR“
Reálne sa tak v období dvoch rokov bilancia šrotovného dostane do
mínusu, zhruba 10 mil. eur (v mínuse by bilancia ostala, aj keby sme
zahrnuli výnosy DPH z vyššej spotreby palív z druhého roku).
A to aj bez započítania faktora, že mnohí ľudia by si za svoje peniaze
nekúpili auto, ale iný spotrebný statok. Perpetuum mobile sa zase raz
nepodarilo zostrojiť.
Dodatok
Za šrotovné bolo nakúpených 9% vozidiel zo slovenskej produkcie. V
číslach to znamená, že bola „podporená“ výroba áut na Slovensku, ktorú
odhadujeme v tomto roku na 500 000 kusov, zhruba na 3 kalendárne dni.
Ani tento mizivý efekt však asi nezabráni tretej vlne šrotovného.
Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na vybrali.sme.sk tu, prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.
