Ako povedal pre SME dňa 8.9. 2009 Juraj Karpiš
z INESS, veľkou chybou je, že vláda nie je ochotná šetriť a míňa podľa
rozpočtového plánu, ktorý počítal s rastom ekonomiky 4,6 percenta, hoci nás
čaká pád o vyše šesť percent. Zvýšené vládne výdavky bude nutné v budúcnosti
financovať cez zvýšenie daní a to spomalí hospodárske oživenie, uviedol.
Začínalo sa to
problémami s hypotékami v USA. Nečakalo sa, že kríza napokon zamorí celý svet.
Slovensku za rok vzala vyše 120-tisíc pracovných miest.
BRATISLAVA. Keď sa takto pred rokom americká vláda rozhodla, že prevezme
kontrolu nad hypotekárnymi agentúrami Freddie Mac a Fannie Mae pre veľké
straty, len málokto čakal, že problémy amerického realitného trhu napokon zasiahnu
celý svet.
Krach Lehman Brothers, pád automobilového gigantu General
Motors, na poslednú chvíľu odvrátený krach maďarskej, lotyšskej či
islandskej ekonomiky, milióny nových nezamestnaných, dramatický pokles takmer
všetkých svetových ekonomík, obrovské diery vo verejných rozpočtoch. To sú
dosahy, ktoré prakticky nikoho nenechávajú na pochybách, že svet čelí najhlbšej
ekonomickej kríze od druhej svetovej vojny.
Zo západu na východ
Hypotekárna kríza v USA neskôr zasiahla aj reálnu ekonomiku
a rozšírila sa do celého sveta. Naplno sa to začala prejavovať začiatkom tohto
roka. Strach bánk požičiavať si peniaze navzájom vyústil do nedostatku financií
na trhu. Banky začali poskytovať menej úverov aj firmám a ľuďom.
Ľudia v USA začali v obchodoch míňať menej, keďže zdroj ich
významnej spotreby – úvery – sa ochromil. Začala tým trpieť západná Európa, pre
ktorú sú USA najvýznamnejším trhom. Zárobky firiem a ľudí v západnej Európe,
ktorá je zasa najväčším odbytiskom pre slovenské výrobky, začali klesať. Pokles
spotreby v západnej Európe spôsobil, že z mesiac na mesiac sa výroba
našich automobiliek začala prepadať o desiatky percent.
Keďže na automobilky sú u nás naviazané desiatky ďalších
závodov, nárast nezamestnanosti nenechal na seba dlho čakať. V priebehu niekoľkých
mesiacov sa nezamestnanosť vyšplhala spod ôsmich percent na vyše 12 percent. Od
júla minulého roka tak o prácu prišlo vyše 120-tisíc ľudí. Mzdy tých, ktorým
práca zostala, začali klesať, v tom lepšom prípade stagnovať. „S prepadom
výroby a tržieb boli firmy nútené znižovať náklady prepúšťaním pracovnej
sily," povedala ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, podľa
ktorej naša ekonomika tento rok pre krízu zmaže väčšinu vlaňajšieho
rastu.
Plytvanie krízu natiahne
Prepúšťanie je podľa ekonóma ČSOB Petra Dufeka najväčším
negatívom krízy: „Zvlášť v malých exportne orientovaných ekonomikách ako
Slovensko či Česko, kde tempo prepúšťania nabralo rýchle obrátky."
Prepúšťanie má pokračovať aj naďalej. Avšak už nie tak
prudko ako doteraz. Budúci rok sa zrejme zastaví.
Návrat na predkrízovú
úroveň, teda pod osem percent, však potrvá roky. „V zlom stave sa budeme
potácať dlhší čas," povedal ekonóm inštitútu INESS Juraj Karpiš. Aj preto, že slovenská vláda nezareagovala
na krízu správne. Kríza prišla zo zahraničia a vláda je voči nej bezmocná, lebo
Slovensko je malou a otvorenou ekonomikou.
Veľkou chybou podľa
Karpiša je, že vláda nie je ochotná šetriť a míňa podľa rozpočtového plánu,
ktorý počítal s rastom ekonomiky 4,6 percenta, hoci nás čaká pád o vyše šesť
percent. „Zvýšené vládne výdavky bude nutné v budúcnosti financovať cez
zvýšenie daní a to spomalí hospodárske oživenie," povedal Karpiš.
SME
8. 9. 2009 | Ľuboš Jančík, Marianna Onuferová
