Zamestnanci majú okrem dávky v nezamestnanosti
nárok na dvojmesačné odstupné, prípadné predlžovanie doby poberania dávky by
ešte viac prehlbovalo deficit Sociálnej poisťovne. Viac zdrojov na výplatu
dávok by sa dalo získať obmedzením maximálnej výšky dávky, ktorá presahuje 1000
eur, povedal pre Hospodárske noviny dňa 25.9. 2009 Radovan Ďurana z INESS.
Sociálna kríza už klope na dvere. Počet poberateľov podpory
v nezamestnanosti sa v auguste tohto roka vyšplhal takmer na trojnásobok oproti
minulému roku, teda 63,5 tisíca. To však nie je ten najväčší problém. "To
najhoršie ešte len príde. Otázkou je, čo sa stane s ľuďmi, keď na podporu
stratia nárok,“ upozorňuje ekonóm Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren. Dávku
v nezamestnanosti možno totiž poberať v súčasnosti len pol roka, potom tí
najchudobnejší skončia na dávke v hmotnej núdzi. Jej priemerná výška za
posledných osem mesiacov spolu s prídavkom k dávke je okolo 117 eur. Priemerná
výška podpory v nezamestnanosti je pritom viac ako dvojnásobok.
Čo ďalej
Na dávku v hmotnej núdzi má v súčasnosti nárok ten, koho rodinný príjem
nedosahuje životné minimum, čiže 185,19 eura. To znamená, že nie všetci
poberatelia podpory v nezamestnanosti sa do tejto tzv. sociálnej siete dostanú.
Napriek tomu ich do evidencie pribúda niekoľko tisíc mesačne. Keď vlani v
auguste bolo na dávku odkázaných vyše 151-tisíc ľudí, ku koncu tohtoročného
augusta ich bolo už 169-tisíc.
Rezort práce tak začína konať. Záchranným opatrením má byť
dlho diskutované predĺženie obdobie poberania podpory v nezamestnanosti. "Chceme
to predĺžiť, no potrebujeme poznať rozpočet,“ reagoval hovorca ministerstva
Michal Stuška. Ministerstvo totiž zmenilo názor. Už nehovorí o pôvodnom návrhu,
ktorý počítal s predĺžením obdobia na osem a deväť mesiacov podľa počtu
odpracovaných rokov. Podľa najnovšej predstavy sa má obdobie poberania podpory
predĺžiť rovnako pre všetkých, a to na osem mesiacov.
Ministerstvo financií však zatiaľ nevie, či nájde na toto
opatrenie peniaze. "V súčasnosti je to predmetom rokovaní. Hľadáme
možnosti financovania,“ konštatoval hovorca rezortu Miroslav Šmál.
Nesystémové
Predĺžiť obdobie, počas ktorého môžu nezamestnaní poberať dávku v
nezamestnanosti, sa snažila aj opozícia. Chcela 12 mesiacov. Návrh opozičného
lídra SDKÚ-DS v parlamente pred časom neprešiel.
Ekonómovia považujú tento krok za nesystémový. Podľa Chrena
ide o opatrenie, ktoré nijako nerieši vzniknutú situáciu, len zaťaží verejné
financie. "Je potrebné oživiť pracovný trh a robiť kroky, ktoré môžu
ľuďom pomôcť opäť sa zamestnať.“ Podobný
názor má aj Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií. "V
Zákonníku práce je dané, že zamestnanec má nárok na minimálne dvojmesačné
odstupné. Plus má nárok na podporu v nezamestnanosti počas šiestich mesiacov.
To musí stačiť.“
Iné podmienky
Ďalším opatrením ministerstva práce by mali byť miernejšie podmienky nároku
na dávku v nezamestnanosti. V súčasnosti ju môže dostávať iba ten, kto v
posledných štyroch rokoch platil aspoň tri roky poistenie v nezamestnanosti. Po
novom by podporu mohli poberať všetci, ktorí v posledných troch rokoch platili
minimálne dva roky poistenie v nezamestnanosti. Zmena by mala začať platiť od
budúceho roka.
Filip Obradovič
Hospodárske
noviny, 25.9. 2009
