Treba priznať, že kombinácia volebný rok a potreba
škrtania vo výdavkoch by zamotala hlavu aj nejednej reformne orientovanej
vláde. Ohlasovanie radikálnych škrtov v rozpočte súčasnej vlády preto vyznieva
o to podozrivejšie.
Čo teda môžeme očakávať za radikálnymi rezmi, ktoré nedávno
ohlásil minister financií Ján Počiatek?
Úspory ministerstiev pri nákupe tovarov služieb by mali v
budúcom roku dosiahnuť „dramatických“ 20 percent. Ostatní ministri frflú,
nechcú sa vzdať svojho štandardu. Volič je rád, že sa nájde aspoň jeden prísny.
Z úst ministra financií pritom ide o „vychytanú“ hru s číslami. Hovoril totiž o
škrtaní rozpočtu na rok 2010, ktorého základy boli predložené ešte v roku 2008.
V roku, keď sa o recesii v Európskej únii nepatrilo hovoriť a keď bol rast
daňových príjmov a HDP stredoeurópskeho tigra o 5 či 6 percent považovaný za
minimum aj v nasledujúcej päťročnici. Vtedy si ministerstvá naplánovali na rok
2010 dramatický medziročný rast výdavkov o 26 percent.
Výsledkom navrhovaného 20-percentného radikálneho rezu
pravdepodobne bude to, že ministerstvá by v budúcom roku nielenže škrtať
nemali, dokonca by mali mať na prevádzku viac zdrojov ako v tomto roku. Treba
však priznať, že rast výdavkov bude nižší ako tento rok, veď v tohtoročnom
rozpočte dosahuje „úctyhodných“ 30 percent. To všetko pri historicky najnižšej
inflácii – a teda prudký rast výdavkov na nájomné, toaletný papier, nové autá
či elektrinu sa dá len ťažko ospravedlniť. Rastúce daňové príjmy sa však vždy
delia ľahkou rukou, zvlášť keď motivácia dosiahnuť vyrovnaný rozpočet nie je
taká silná.
.ušetrený kapitál
Nový futbalový štadión za 69 miliónov eur, prestavba zimného
štadióna za 40,5 milióna eur. Za dverami čaká rozhodovanie o výstavbe
širokorozchodnej železnice. Vláda je pripravená míňať, lebo tieto stavby dajú
vraj ľuďom prácu. Pár mesiacov na to sú ohlásené budúcoročné škrty v
kapitálových výdavkoch vlády v rozpočte o 70 percent. Bohužiaľ nemôžeme
hovoriť o názorovom posune, čo sa týka ekonomických prínosov vládnych
investícií. Ide skôr o krátkodobú úpravu názorov. Z rétoriky ministra pritom
nie je jasné, kde sa nebude investovať.
Projektov financovaných z eurofondov sa úspory nedotknú.
Sumu úspor pri takom „odvážnom“ škrtaní teda nie je možné odhadnúť, ani to, či
sa bude šetriť na oprave ciest, alebo pri renovácii energeticky neefektívnych
vládnych budov. No s veľkou pravdepodobnosťou môžeme hovoriť o tom, že pri
stave verejného majetku na Slovensku nejde ani tak o úspory, ako len odkladanie
skrytého dlhu, to jest nevyhnutných opráv na neskôr.
.summa summarum
Z dostupných informácií o budúcoročnom znižovaní deficitu
verejnej správy a zvýšeného úsilia o konsolidáciu verejných financií tak
vyplýva, že súčasný hrozivý 120-miliardový schodok (4 miliardy eur) sa zníži o
11 miliárd korún (373 miliárd eur). To je menej ako 3 percentá súčasných
výdavkov štátneho rozpočtu. Viac sa asi nedalo čakať. Aj keby skutočne došlo k
poklesu vo výdavkoch na prevádzku ministerstiev, tieto úspory by
nestačili.
Financovanie rastúcich mandatórnych (povinných) výdavkov bez
zvyšovania deficitu verejných financií pri stagnujúcich príjmoch vyžaduje
odvahu škrtať aj v mzdách štátnych zamestnancov, ako aj v zákonom stanovených
dávkach či stimuloch. Priestor na znižovanie deficitu verejnej správy, ktorý
zvyšuje štátny dlh, je pritom oveľa väčší než prevádzkové náklady ministerstiev
a vláda ho, bohužiaľ, nevyužíva. Mimochodom, počas čítania tohto článku
vzrástol štátny dlh, ktorý budete splácať aj vy, približne o 14 040 eur.
.radovan Ďurana
Autor je analytik INESS.
.týždeň,
číslo 39/2009, 26.9. 2009
