Spôsob, akým JAVYS a ČEZ zareagovali na premiérovu požiadavku o odtajnenie zmluvy, nemožno nazvať inak ako biedny pokus o vtip. Odtajnenie skrytých paragrafov popisom, čo upravujú, ale bez uvedenia akýchkoľvek hodnôt či parametrov, je výsmechom požiadavke transparentnosti.
Napríklad popis tak zásadného článku, ako sú podmienky poskytovania
akcionárskych úverov, neobsahuje žiadne zdôvodnenie, prečo by malo byť
konkrétne znenie utajené:
 |
Nuž ale na nedostatok transparentnosti sme si už zvykli. Vyhováranie sa na obchodné tajomstvo a know-how je častou používanou metódou na viacerých ministerstvách.
Na samotnom kontrakte je však stále dôležitejší spôsob, akým vznikol.
Bez tendra. Bez šance získať výhodnejšiu ponuku. Mimochodom, doteraz
nie je jasné, čo zaplatí (zaplatil) ČEZ za možnosť zúčastniť sa tejto
investičnej príležitosti. Na tento fakt sa stále zabúda, pritom v
samotnej zmluve sa píše v článku 2.3:
 |
ČEZ získal možnosť budovať a prevádzkovať elektráreň. Málokto si to
uvedomuje, ale najdôležitejším vkladom do novej spoločnosti je vôbec
možnosť budovať elektráreň – to znamená kombinácia troch faktorov –
vhodné pozemky, súhlasná verejná mienka, a naklonené regulačné
prostredie. Všetky tieto faktory nový projekt spĺňa (asi je ťažké si
predstaviť viac projadrovú vládu ako súčasnú). ČEZ síce bude vlastniť
49%, lenže jeho postavenie vyplývajúce zo zmluvy mu garantuje účasť pri
všetkých dôležitých rozhodnutiach a garanciu protrhového a proziskového
správania vlády, viď napríklad tento článok 3.4.:
 |
Predstavme si, že vláda vypíše tender na výstavbu novej jadrovej
elektrárne v 100% súkromnom vlastníctve. Je to podobná situácia ako bol
predaj GSM frekvencií. Investičná príležitosť v podstate bez externých
rizík (keďže sú splnené faktory 2,3), projekt obsahujúci len interné
riziká v podobe ustráženia dodávateľov jadrových technológií. V
prostredí s rastúcou (síce pomaly) spotrebou elektriny ale so
starnúcimi elektrárňami v širšom okolí, čiže o odbyt je postarané.
Takáto investičná príležitosť má svoju cenu, a nech aj polovičnú, kvôli
49% kapitálovému balíku (základné imanie spoločnosti na výstavbu JE má
byť 3 000 000 eur). Investičnú príležitosť má podľa článku 23.1. ČEZ
poistenú exkluzívne na desať rokov:
 |
Tender by za prvé ukázal, za akú cenu sú rôzne spoločnosti schopné
vybudovať jadrovú elektráreň a za druhé, ako veľmi si túto príležitosť
cenia. Pretože ak by sa do súťaže nikto neprihlásil, získali by sme
dôležitú informáciu, že to nie je projekt pre súkromného investora
rentabilný. Ak by následne bola podpísaná zmluva ako je takáto,
znamenalo by to, že štát ponúkol ČEZu výhody, formu skrytej dotácie.
Ak by sa tendra zúčastnili viacerí uchádzači, štát by mohol získať buď
platbu za možnosť zúčastniť sa projektu (peniaze by mohli byť použité
napríklad na financovanie dôchodkovej reformy) ale, čo je dôležitejšie,
vybral by si najlacnejší projekt. Štát sa bude totiž tiež 51% podieľať
na financovaní projektu. Zmluva s ČEZom znamená podpísanie bianco šeku
a niet divu, že odhad ceny elektrárne má rozptyl 50% (4-6 mld. eur). I
napriek tomu, že stavba má byť financovaná hlavne z cudzích zdrojov:
 |
 |
vyššia cena elektrárne znamená vyššie dlhové náklady a teda nižšie
dividendy pre štát, menej prostriedkov na úhradu nákladov dôchodkovej
reformy (v tejto úvahe už alternatívu 100% súkromného vlastníctva
prehliadam). Neuskutočnenie tendra bol nesprávny krok.
Mimochodom, je viac než isté, že ak niekto bude novej spoločnosti
poskytovať cudzie zdroje, tak to nebude slovenská vláda, ale ČEZ, ktorý
má skôr starosti kde umiestniť voľnú hotovosť, ako ju získať. Uvidíme,
aká bude cena týchto zdrojov, ale ak sa táto hypotéza potvrdí, ČEZ
nezíska z jadrovej elektrárne len 49% na dividendách, ale aj lukratívny
výnos z úrokov.
Snáď jediná „cena“, ktorú môžeme z „odtajnenej“ zmluvy vyčítať, je
poskytnutie záruky ČEZu. Jej formulácia v článku 26.1. vyzerá byť
vágna, ponechávajúca posúdenie miery „uspokojenia“ na samotnom ČEZe:
 |
Odtajnenie zmluvy ponechalo príliš veľa otázok nezodpovedaných. Česká
štátna firma ČEZ a slovenský štátny podnik JAVYS nehrajú otvorenú hru,
hoci používajú zdroje, ktoré patria všetkým (asi práve preto).
Záverom musím zdôrazniť, že môj pohľad na vec je limitovaný
dostupnosťou informácií a začiernením v zmluve. Je možné, že niektoré
zásadné súvislosti kvôli špecifickej náročnosti malého „trhu s
jadrovými elektrárňami“ prehliadam. Budem vďačný za akékoľvek
vysvetlenia a objasnenia.
Doplnenie:
V dnešnom komentári Peter Schutz píše: Ak
sa už teda Fico rozhodol pre gigantický podnik, ktorého plusy-mínusy sa
dnes spočítať nedajú, tak treba najmä s úľavou kvitovať, že bez
verejnej súťaže si vybral ČEZ a nie nejakých Rusov (Atomstrojexport!),
ktorých inak ťahá na Slovensko ostošesť (SPP-Gazprom, širokorozchodná).
Je pravdou, že mať za prevádzkovateľa jadrovej elektrárne ČEZ je asi z
politickej predstavy energetickej bezpečnosti výhodnejšie. Avšak, to
neznamená, že Atomstrojexport nebude dodávať jadrové zariadenia na základe práve vyhláseného tendra, ktorý by mal rozhodnúť aj o dodávateľovi do Bohuníc.
Radovan Ďurana
INESS
