Závislosť rozpočtu od európskych peňazí nie je
podľa Radovana Ďuranu z INESS problém. Ako povedal pre SME dňa 3.10. 2009,
nie je nevyhnutné rozlišovať výdavky vlády a zdroje z eurofondov. Ak vláda
dokáže zvýšiť kvalitu v konkrétnych oblastiach pomocou eurofondov pri znížení
štátnych výdavkov, bol by to znak šikovnosti a dobrá správa pre daňových
poplatníkov.
Ekonómovia problém
vo veľkej závislosti rozpočtu od eurofondov nevidia. Je však otázne, či získame
z únie 20násobne viac peňazí ako doteraz. Vysoké školy si veria.
BRATISLAVA. Vládne priority sa v rozpočte strácajú.
Napríklad na školstvo či na niektoré oblasti zo sociálnych vecí ide buď menej
peňazí, alebo situáciu vylepšuje len čakanie na eurofondy. Na nich totiž stojí
a padá nárast výdavkov vo viacerých rezortoch.
„Návrh štátneho rozpočtu vysiela viacero zmätočných
signálov. Jednoznačne sa nedá povedať, že prioritou sú vzdelanie, zdravotníctvo
či sociálne ohrozené skupiny. Navyše, je zásadne ovplyvnený eurofondmi, ktoré
môžu, ale aj nemusia prísť v takom rozsahu," myslí si ekonóm UniCredit
Bank Ján Tóth.
Pasca nečerpania
V pasci eurofondov sa môže ocitnúť školstvo, ale aj veda a
výskum. Napríklad na základné a stredné školy majú ísť na budúci rok bezmála
dve miliardy eur, čo je asi o pol percenta viac ako plán na tento rok. Ak by sa
eurofondy čerpali ako doteraz, balík financií by sa stenčil o percento. Závislé
od eurofondov sú aj vysoké školy.
Návrh štátneho rozpočtu počíta s tým, že na budúci rok sa
vyčerpajú eurofondy za tri miliardy eur, no od roku 2007 sme
vyčerpali len 120 miliónov eur.
Závislosť rozpočtu od
európskych peňazí nie je podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu
problém: „Nie je nevyhnutné rozlišovať výdavky vlády a zdroje z eurofondov. Ak
vláda dokáže zvýšiť kvalitu v konkrétnych oblastiach pomocou eurofondov pri
znížení štátnych výdavkov, bol by to znak šikovnosti a dobrá správa pre
daňových poplatníkov."
Bývalý šéf Slovenskej rektorskej konferencie a rektor STU v
Bratislave Vladimír Báleš je optimistom. Naznačil, že tento rok môže byť z
pohľadu eurofondov úspešný. „Máme najviac projektov zo všetkých vysokých škôl a
sme pripravení všetky eurofondy vyčerpať," povedal. No v prepojení peňazí
zo štátneho rozpočtu s eurofondmi vidí problém. To, že peňazí z rozpočtu na
vysoké školy ubúda, môže narobiť problémy s bežnou prevádzkou a fungovaním. Na
tento účel sa totiž eurofondy nedajú použiť.
Pre vysoké školy navrhuje vláda takmer o 13 percent peňazí
viac. Počíta však aj so 76 miliónmi eur z eurofondov. Bez nich je rozpočet
univerzít v mínuse. Nárast je aj preto taký vysoký, lebo na tento rok svieti v
kolónke eurofondov v rozpočte nula. „To musia byť zlé údaje, pretože naša
univerzita už fondy čerpala," tvrdí Báleš.
Menej peňazí bez eurofondov nejde len do školstva, ale
napríklad aj do vedy. Slovenská akadémia vied má na budúci rok dostať o osem
miliónov eur menej ako tento rok. „Šancou v budúcnosti je znalostná ekonomiky a
takýto trend nie je dobrý," povedal riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan
Šikula. Problém nedostatočného množstva peňazí v školstve a vede sa netýka len
Ficovej vlády, ťahá sa už dlhšie. „Podiel výdavkov na HDP klesá už od roku 1989,"
povedal Šikula.
Školstvo a vedu neťažia len chýbajúce peniaze, ale aj
nedostatok reforiem. „Viac zdrojov na
neefektívne vysoké školstvo preplnené študentmi s nedostatočným vzdelaním
neznamená zlepšenie vyhliadok do budúcnosti krajiny," doplnil Ďurana.
Menej na núdzu
Prioritou vlády sa podľa rozpočtu nezdajú byť ani ľudia,
ktorí nemajú prácu, hoci hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál tvrdí, že
na dávky v hmotnej núdzi ide viac peňazí a „mení sa len ich štruktúra".
Podľa návrhu v rozpočte však majú dávky v hmotnej núdzi klesnúť asi o 7
miliónov eur. Ďurana si myslí, že je to
spôsobené nízkym čerpaním v tomto roku.
„Štatistika ukazuje,
že plánovaný rozpočet na dávky v hmotnej núdzi sa asi nevyčerpá," povedal.
Do augusta sa totiž z plánu minula len polovica. Druhým vysvetlením, prečo
rozpočet dávok klesá, môže byť, že vláda chce sústrediť viac peňazí v Sociálnej
poisťovni na predĺženie podpory v nezamestnanosti zo 6 na 8 mesiacov.
SME
3. 10. 2009 | Ľuboš Jančík
