Podiel pracujúcich na celkovom obyvateľstve bude v
budúcnosti pomerne rýchlo klesať. Tento problém pomôže riešiť druhý dôchodkový
pilier. Ak prežije. Dostáva totiž jednu ranu za druhou. Ktovie, koľko ešte
vydrží. Nemyslím pre krízu, ale pre množstvo legislatívnych zmien súčasnej
vlády.
Pokusy vyhnať z neho ľudí „informačnou“ kampaňou sa skončili
fiaskom. Ľudia vidia vlastné peniaze radšej na svojich účtoch ako v Sociálnej
poisťovni.
Finančná kríza prišla snahám o rozklad druhého piliera vhod.
Klesajúce akciové trhy oslabili argumenty protistrany. Vlk sa mohol obliecť do
ovčieho kožucha a tvrdiť, že chce ochrániť sporiteľa pred stratami. Podaril sa
opak.
Legislatívne zmeny viedli k zmene investičnej stratégie
dôchodkových spoločností. Pre dôchodkové sporenie nepatričný a špekulantsky
krátky 6mesačný interval posudzovania výnosov a hrozba uhradiť prípadnú stratu
zo svojho, viedli DSSky k takmer kompletnému predaju akcií v najmenej vhodný
čas – pri extrémne nízkych cenách.
Na výrazný rast trhov v lete sa tak slovenský sporiteľ
mohol len smutne pozerať. To ale nie je všetko. Premiér chce nariadiť DSSkám
povinný rast minimálne na úrovni valorizácie dôchodkov z prvého piliera. Vláda,
neschopná vyplácať dôchodky z priebežného piliera bez zvyšovania nášho dlhu,
tak poručí vetru, dažďu a kapitálovým trhom.
Na otázku, načo je dobrá toľká kreativita v pravidlách
fungovania DSS, možno iba špekulovať. Snaží sa vláda vyliečiť pacienta s
migrénou z neudržateľnosti súčasného nastavenia prvého piliera tým, že ho bije
kladivom po prstoch? Nie, útoky na kapitálový pilier problémy priebežného
určite nevyriešia. Ale aspoň na chvíľu presunú pozornosť od neochoty vlády
riešiť podstatu problému v dôchodkovom systéme.
SME 12. 10.
2009 | Juraj Kapriš, analytik INESS
