Úradník nemá možnosť
dostatočne posúdiť budúcnosť vznikajúceho pracovného miesta, preto túto podporu
považujeme za neefektívnu. Lepším nástrojom je dočasné, alebo v prípade miest s
nízkou kvalifikáciou, trvalé zníženie odvodového zaťaženia, povedal na margo príspevkov na udržanie pracovných miest pre Hospodárske noviny dňa
21.10. 2009 Radovan Ďurana z INESS.
Flexibilné zamestnávanie, príspevky na vytváranie nových
pracovných miest, sociálne podniky a možnosť nechať zamestnancov doma so
60-percentnou náhradou mzdy. To sú vládne protikrízové opatrenia, ktoré mali
udržať pracovné miesta. Už celé mesiace však rastie nezamestnanosť a analytici
i opozícia sa zhodujú, že vládne zásahy do Zákonníka práce neboli efektívnymi
riešeniami situácie, ktorú spôsobila kríza.
Zvýhodňovanie znevýhodnených
Na podporu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (čerství
absolventi, starší ľudia, dlhodobo nezamestnaní) si vláda vymyslela sociálne
podniky. "Sociálny podnik ako taký, je a má byť v prvom rade nástrojom
na pomoc, podporu a aktivizáciu dlhodobo nezamestnaných, ktorí už stratili
pracovné návyky a je to jeden z účinných nástrojov, ktorý im môže pomôcť znova
sa zaradiť na trh práce,“ vysvetľuje Barbora Petrová z ministerstva práce.
Pozitívne hodnotí najmä veľký záujem zo strany samospráv.
Opozícia i analytici sú skeptickejší. Peter Gonda z
Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika ich považuje za absurdné. Podobne sa k
nim stavia SDKÚ-DS. "Sociálne podniky sa neosvedčili a škodia tým, že
neférovo konkurujú nedotovaným firmám. Stoja nemalé peniaze a prerozdeľovanie
financií na ne je viac ako podozrivé,“ hodnotí Ivan Štefanec, poslanec za
SDKÚ-DS.
Flexikonto
V marci začali platiť úpravy v zákone o službách zamestnanosti a v
Zákonníku práce, vrátane flexikonta. Spočíva v možnosti "odložiť prácu,
nie plácu“. V praxi to znamená, že ak v podniku nemajú dosť práce,
napríklad pre pokles objednávok, zamestnancom napriek tomu vyplatia plnú mzdu a
počet zaplatených hodín ich nechajú odpracovať neskôr, po kríze. Podľa Barbory
Petrovej z ministerstva práce flexikonto "reaguje na potrebu zmierniť
následky závažného a neodvrátiteľného nedostatku práce v dôsledku krízy“.
Obdobnou možnosťou pre zamestnávateľov, ktorí nemajú pre
zamestnancov dosť práce, je nechať ich doma so 60 percentami mzdy. Štát pritom
zamestnávateľovi uľaví z časti odvodov. Prax ukazuje, že toto opatrenie mnohé
veľké podniky využívali, niektoré aj doteraz využívajú.
Flexikonto ani 60 percent mzdy opozícia na rozdiel od iných
opatrení nekritizuje. Proti nie sú ani ekonomickí analytici. "Obe opatrenia hodnotíme pozitívne.
Reagujú na skutočnosť, že nie každý zamestnávateľ môže neustále garantovať
pracovné vyťaženie a dá sa predpokladať, že v prípade pracovného trhu, ktorý by
nebol zväzovaný reguláciou pracovných vzťahov, by tieto opatrenia boli bežným
javom,“ hovorí Radovan Ďurana z INESS.
Príspevky na všetko
Medzi protikrízové opatrenia patria početné štátne príspevky na udržanie
zamestnanosti. Existuje niekoľko druhov príspevkov – na vytvorenie pracovného
miesta pre znevýhodneného uchádzača, na podnikanie, na udržanie miest pre
zamestnancov s najnižším príjmom
, príspevok ku mzde zamestnanca a mnohé iné.
Niektorí ekonómovia to považujú za míňanie peňazí. "Príspevky
na podporu udržania pracovných miest znamenajú vládnu podporu na uhrádzanie
sociálnych odvodov na umelo držané miesta. Ide o morálny hazard a deformovanie
konkurenčného prostredia,“ myslí si ekonóm z konzervatívneho inštitútu
Peter Gonda. Podľa neho je pre zdravé podnikateľské prostredie na Slovensku je
kľúčové odbúravať vládnu reguláciu trhov, napríklad zrušením minimálnej mzdy.
Radovan Ďurana v
oblasti príspevkov nedôveruje štátu. "Úradník nemá možnosť dostatočne
posúdiť budúcnosť vznikajúceho pracovného miesta, preto túto podporu považujeme
za neefektívnu. Lepším nástrojom je dočasné, alebo v prípade miest s nízkou
kvalifikáciou, trvalé zníženie odvodového zaťaženia,“ hovorí Ďurana. Nepáči
sa mu ani príspevok na podnikanie pre čerstvých absolventov bez práce 3-tisíc
eur. "Vláda by nemala suplovať funkciu rizikového kapitálu, ktorého
úlohou je podpora podnikania v zárodkoch a je v tejto činnosti podstatne
efektívnejší ako štátne organizácie s minimálnym kontaktom s realitou,“
dodáva.
Hospodárske
noviny, 21.10. 2009
