Minulý týždeň zverejnila Európska komisia svoju
pravidelnú jesennú prepoveď pre roky 2009-2011 s názvom Ekonomika EÚ na
ceste k postupnému oživeniu. Štatistické údaje z nej sú pre Slovensko
na prvý pohľad mimoriadne priaznivé, s 1,9-percentným hospodárskym rastom
by sme mali byť na budúci rok lídrami v únii.
Na začiatku je dobré pripomenúť, že aj v prípade
medzinárodných inštitúcií treba brať predpovede s rezervou, čo dokazuje aj
pohľad do minulosti. Komisia nám na tento rok predpovedala skoro 5% rast, OECD
ešte vo februári rátala s rastom slovenského HDP na úrovni 4%.
Správa o predpovedi Európskej komisie obehla všetky
slovenské média a pochváliť sa nezabudol ani premiér. Podľa jeho vyjadrení
na tlačovej konferencii ide o hodnotenie, ktorým bola vyjadrená určitá
miera dôvery v slovenskú ekonomiku a schopnosť Slovenskej republiky
vysporiadať sa s dopadmi najhoršej, najdlhšej a najrozsiahlejšej recesie,
aká kedy Európsku úniu postihla. Realita však ani zďaleka nie je taká ružová.
Premiér Fico opäť použil metódu zahmlievania skutočnosti,
takú populárnu medzi politikmi. Z rozsiahleho súboru štatistických údajov
si vybral ten, ktorý mu najviac vyhovuje, namiesto toho, aby uplatnil komplexný
pohľad na dáta a vzťahy medzi nimi.
Áno, na budúci rok má byť podľa predpovede hospodársky rast
SR najvyšší v rámci celej EÚ. To však vôbec neznamená, že sme sa najlepšie
vysporiadali s dopadmi krízy. Náš HDP v tomto roku klesne až
o 5,8 %, no po prudkom prepade v ekonomike zväčša nasleduje aj
rýchlejší odraz. Preto je objektívnejšie hodnotiť jednotlivé národné ekonomiky
súhrnne za roky 2009-2010. V tomto prípade už porovnanie vyzerá podstatne
menej optimisticky. S poklesom o 5,8 % a rastom 1,9 % kumulatívne za dva roky naša ekonomika zhorší
svoj výkon o 4,01 %, čo je 14. najlepší výsledok z 27 krajín EÚ, čiže
presný stred.
Vypovedacia schopnosť HDP je ale obmedzená. Výrazne ho možno
ovplyvniť napríklad zvýšenými vládnymi výdavkami (ako napríklad v 90-tych
rokoch počas vlády Vladimíra Mečiara), ktoré však vedú k vysokým deficitom
a nie sú teda dlhodobo udržateľné. Preto môže byť žiaduce zohľadniť aj
deficity verejných financií, ktoré Európska komisia prepovedá SR na roky
2009-2010 vo výške 6,3 % resp. 6 %. V takto zostavenom rebríčku sa
Slovenská republika zosunie ešte o jednu priečku nižšie na 15. miesto
v rámci krajín EÚ. Mimochodom, na rozdiel od iných krajín v EÚ,
slovenská vláda sa dopracovala k takto vysokým deficitom i napriek
tomu, že nemusela vynaložiť ani korunu na záchranu bankového sektora.
Tým, v akom zdraví vyjde slovenská ekonomika
z hospodárskej krízy sa teda určite nemožno chváliť, aj keď je
nespochybniteľným faktom, že dopadneme pravdepodobne lepšie ako pobaltské
krajiny či Írsko. Za to si však len ťažko môže pripisovať zásluhy súčasná
vláda.
Tomáš Skukalík
Autor je spolupracovník INESS
Hospodárske
noviny, 10.11. 2009
