Veková štruktúra sporiteľov k 1.10.2009 je zobrazená
na nižšie uvedenom grafe. Možno aj vám tvar tejto krivky pripomína obrázok
slona v bruchu veľhada kráľovského, kresbu číslo jedna malého princa.
Bohužiaľ, pri tejto podobnosti paralela s malým princom aj končí.
 |
Zdroj: Sociálna poisťovňa, graf INESS
Ďalej už nasledujú síce zaujímavé, ale iste menej vzrušujúce
čísla o vekovej štruktúre sporiteľov:
do druhého piliera vstúpil dobrovoľne. Ak áno, mohol vychádzať z dvoch
predpokladov. Prvý mohol byť, že sa dožije 95 rokov, a úspory si ešte
užije. Doplatil však na nestabilitu prostredia, vláda mu hranicu posunula na
100 rokov zavedením podmienky minimálne 15 ročného sporenia. Druhým
predpokladom mohla byť chuť sporiť svojim potomkom – dedičom, pretože DSS
považoval za bezpečnú destináciu schopnú reálne zhodnotiť úspory. Aj tu
doplatil na nestabilitu, zhodnocovanie úspor bolo vládou de facto zakázané.
dôchodku, t.j. 62 rokov, splniť podmienku 15 ročného sporenia je 23 000.
Osem a pol tisíca sa bude musieť dobrovoľne poistiť aj rok po odchode na
dôchodok (a platiť tak aj odvody do prvého piliera). Tí ostatní ešte dlhšie.
Ide o skupinu, ktorá pravdepodobne vždy figuruje v štatistikách
ministerstva o nevýhodnosti sporenia. Tieto štatistiky však systematicky
zanedbávajú aj iné ako výnos maximalizujúce motivácie sporiteľov. (Pozn. Pri týchto
prepočtoch vychádzam z predpokladu, že všetci sporitelia majú týmto rokom
už 4 roky odsporené, že vstúpili do II. piliera v roku 2005.)
na celkových 1,43 milióna. Na hrozby finančnej krízy a strašenie vládnych
predstaviteľov absolútne najviac reagovali sporitelia vo veku 42 – 49 rokov.
Percentuálne sa najviac vrátilo sporiteľov vo veku 53 -59 rokov.
a mladších ako 42 rokov. Nie je jasné, koľko z týchto sporiteľov si
reálne uvedomuje výhody a nevýhody sporenia – investovania, či priebežného
systému. No pravdepodobne aj ich vek je jedným z dôvodov, prečo sa vláde
nedarí vyháňať sporiteľov z II. piliera. Aj 42 ročný človek má ešte 20
rokov do dôchodku. Pred dvadsiatimi rokmi sme ešte na Vianoce vystávali fronty
na mandarínky. 20 rokov je jednoducho príliš dlhá doba na to, aby človek vedel
dostatočne objektívne odhadnúť hrozby a sľuby rozdielnych dôchodkových
systémov. V takejto neistote môže byť práve vlastníctvo úspor dôvodom na
rozhodnutie pre vstup do II. piliera.
