Pri pohľade na vývoj nezamestnanosti na Slovensku
by správy o raste silných svetových ekonomík v treťom kvartáli tohto
roku nemali byť dôvodom na otváranie šampanského. Z dvoch dôvodov. Za
prvé, napnuté svaly amerického a západoeurópskych hospodárstiev
s veľkou pravdepodobnosťou spľasnú po odznení fiškálneho dopingu, ktoré do
nich vo forme najrôznejších stimulov napichali jednotlivé vlády. Za druhé,
nezamestnanosť reaguje na situáciu v hospodárstve s určitým
oneskorením, čoho dobrým príkladom je jej vývoj s USA.
Napriek tomu, že v uplynulom kvartáli americké
hospodárstvo po ročnom čakaní konečne vykázalo rast, nezamestnanosť sa
vyšplhala na 10,2 percenta, čo je najviac od roku 1983.
Nezamestnanosť u nás medziročne stúpla o viac ako
polovicu na 12,4%, stále sme však na tom lepšie ako Španieli, Íri či pobaltské
krajiny.
Nikto nespochybňuje skutočnosť, že hospodárske spomalenie
najvýkonnejších ekonomík na svete muselo zamávať aj malou slovenskou ekonomikou
s adekvátnym dopadom na trh práce. O čom sa už ale polemizovať dá, je
prístup vlády pri navrhovaní riešení, ktoré majú negatívne dopady krízy na
zamestnanosť zmierniť.
Jarná vlna opatrení na boj s krízou (výraz protikrízový
by bol vzhľadom na efekt zavádzajúci) priniesla viac než 70 opatrení. Po
šrotovnom, ktorým sme sa vyskladali na podporu nemeckým automobilkám
a o negatívach ktorého písala aj Európska centrálna banka, a po
financovaní tzv. sociálnych podnikov, ktoré nielenže predstavujú štátom
dotovanú umelú konkurenciu zdravo fungujúcim firmám, ale aj spôsobom
financovania a výberom subjektov predstavujú hrozbu, že budeme musieť so
Európskeho sociálneho fondu vracať desiatky miliónov eur, prichádza zimná vlna
opatrení, ktorými sa máme nezamestnanosti postaviť.
Na rokovaní vlády pred tromi týždňami sa hovorilo
o návrhu predĺžiť obdobie poberania dávky v nezamestnanosti. To si
samozrejme vyžiada nemalé peniaze. Následne premiér vyzval ministrov, aby
predložili alternatívne návrhy, či sa tieto prostriedky nedajú využiť
efektívnejšie pri vytváraní nových pracovných miest. Tento prístup treba
pochváliť, porovnávanie alternatívnych nákladov by malo predchádzať akejkoľvek
alokácii verejných prostriedkov.
Aké sú ale predložené alternatívy? Okrem toho, že sú
drahšie, nepredstavujú systémovú a plošnú podporu podnikateľov, ktorí
stoja v boji s krízou vo frontovej línii, ale opäť selektívnu podporu
niektorých odvetví na úkor druhých. Ministerstvo výstavby žiada 120 miliónov
eur na dočasné pracovné miesta v zatepľovaní. Ministerstvo hospodárstva žiada
128 miliónov eur na selektívne investičné stimuly. Ministerstvo
pôdohospodárstva zase natŕča dlaň na podporu biomasy. Mestá a obce chcú
podporovať aj pre ne výhodné verejnoprospešné práce, či predĺžiť aktiváciu na
rok.
Dobrou ukážkou schizofrenického prístupu vlády k boju proti
rastúcej nezamestnanosti je však zvýšenie minimálnej mzdy o 4,1%.
Problémom sú tiež vysoké odvody, ktoré u nás neúmerne predražujú najmä
lacnú prácu. Toto sú v skratke ďalšie dve alternatívy, na ktoré už vo
vláde akosi tradične nezostalo miesto, a pritom priestor existuje.
Zdvihnutým varovným prstom by pre našu vládu mal byť bulharský príklad. Bulhari
majú nielenže nižšie dane ako my, čím lákajú zahraničný kapitál, ale tamojšia
vláda tiež reaguje na krízu plošnými opatreniami. Rozhodla, že v budúcom
roku sa nebude zvyšovať minimálna mzda. Podnikateľské prostredie zlepšuje aj
znížením základného kapitálu povinného pre registráciu s.r.o. na 1 euro.
A zachovávanie starých, ale aj vytváranie nových pracovných miest
podporuje v budúcom roku znížením sociálnych odvodov o 2%. Priestor
aj inšpirácia teda je. Už len ich uchopiť za tie správne pačesy.
Richard Ďurana, analytik INESS
