Budúci rok sa síce očakáva rast hospodárstva, no na
zamestnanosti sa to veľmi neprejaví. Podľa Juraja Karpiša z INESS je to
preto, že zamestnanosť reaguje na hospodársky rast s oneskorením. To znamená,
že zamestnávatelia neprepúšťajú hneď pri prvom poklese objednávok, rovnako ako
nezamestnávajú okamžite pri prvom raste, povedal pre Hospodárske noviny dňa
4.12. 2009.
Okrem krízy je prekážkou v zamestnávaní aj nedostatočne
flexibilný trh práce
Nezamestnanosť na Slovensku po rokoch poklesu znova siaha do
nepríjemných výšok. V marci tohto roku vystúpila na dvojciferné číslo a
dosiahla 10,3 percenta. Hoci nešlo o najhorší výsledok z krajín Európskej únie,
pre nás to znamenalo signál, že kríza sa naplno prejavila.
Najviac na súčasnú krízu a s tým súvisiaci nedostatok
pracovných príležitostí doplácajú zamestnanci s nižšou kvalifikáciou a nižšími
mzdami. Paradoxne sa však ohrozenou skupinou stali aj vysokoškoláci. Dôvod
objasňuje riaditeľ spoločnosti Profesia Dalibor Jakeš: „Absolventi majú výrazné
sťažené uplatnenie, keďže im na trhu práce konkuruje mnoho uchádzačov s
praxou.“ Môžeme však na budúci rok očakávať zlepšenie?
Očakávania
Budúci rok sa síce očakáva rast hospodárstva, no na zamestnanosti sa to
veľmi neprejaví, varujú odborníci. Juraj
Karpiš z inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS vysvetľuje: „Dôvodom
je, že zamestnanosť reaguje na hospodársky rast s oneskorením. To znamená, že
zamestnávatelia neprepúšťajú hneď pri prvom poklese objednávok, rovnako ako
nezamestnávajú okamžite pri prvom raste.“ Naopak, firmy sa budú snažiť
dosiahnuť mierne zvýšenie výkonnosti tým, že zvýšia produktivitu práce ľudí,
ktorí už v spoločnosti pracujú bez toho, aby museli najímať nových.
Pracovné ponuky však aj napriek tomu budú naďalej. Dôvod na
radosť majú najmä uchádzači o zamestnanie z tých odvetví, ktoré kríza až tak
veľmi nezasiahla alebo kde bol dlhodobý nedostatok uchádzačov aj pred krízou.
Primárne ide o oblasť zdravotníctva, účtovníctva, informačných technológií či
obchodu. Záujem rastie aj v oblasti automobilového priemyslu, finančníctva či
telekomunikácií. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa však na jedno miesto
hlási aj niekoľko kvalitných zamestnancov, čo vytvára vyššiu konkurenciu. Hoci
pre ľudí hľadajúcich prácu ide o negatívny jav, zamestnávatelia ho, naopak,
vítajú. V dôsledku krízy sa totiž zvýšila lojalita zamestnancov a znížili sa
ich očakávania, ktoré pred krízou narastali až do nereálnych rozmerov. Zároveň
klesol aj nástupný plat a priemerný hrubý plat sa teraz podľa prieskumov
spoločnosti Merces.sk pohybuje na úrovni 755 eur. V súčasnosti teda spoločnosť
nájde ľahšie zamestnanca, ktorý je ochotný pracovať aj za nižší plat a zároveň
nepomýšľa na odchod.
Čo brzdí zamestnávanie
V časoch, keď mnoho firiem zvažuje, ako ušetriť na nákladoch a prepúšťanie
je jednou z možností, vnímajú mnohí ako jednu z prekážok aj zvyšovanie
minimálnej mzdy. Slovensko má pritom jeden z najvyšších pomerov minimálnej mzdy
k priemernej mzde v rámci EÚ. Dvojsečnosť tohto opatrenia demonštruje aj
spoločnosť Makyta Púchov, ktorá ako jeden z dôvodov ohláseného prepúšťania
uviedla práve zvyšovanie minimálnej mzdy. Navyše, toto rozhodnutie ohrozuje
živnostníkov a malých podnikateľov. Ako hodnotí generálny riaditeľ spoločnosti
Trenkwalder Luboš Sirota: „Snahy vlády zvyšovať ochranu zamestnancov,
samozrejme, vedú k zvyšovaniu nezamestnanosti. Jedinou cestou podpory tvorby
nových pracovných miest je masívnejšia podpora podnikateľského prostredia,
zjednodušovanie štátnej byrokracie, znižovanie nákladov na pracovnú silu,
podpora exportu a investorov, ale aj väčšia ochota štátu, aspoň dočasne, riešiť
druhotnú platobnú neschopnosť mnohých zamestnávateľov a s tým súvisiace
meškanie platieb odvodov a daní.“
Čo tak v súčasnosti slovenský trh práce podľa analytikov
najviac potrebuje, je možnosť flexibilnejšej možnosti úprav pracovného úväzku,
zjednodušenie odvodového systému, prípadne zníženie odvodov. Riešenie súbehu
sociálnych dávok, rodičovského príspevku s príjmom zo zamestnania prípadne
práce na dohodu by podľa nich zasa umožnilo jednoduchší vznik pracovných miest
na čiastočný úväzok.
Zuzana Vašková
Hospodárske
noviny, 4.12. 2009
