Na margo rizika nevrátenia prípadnej poskytnutej
pôžičky Grécku zo strany Slovenska Juraj Karpiš z INESS pre SME dňa 13.4.
2010 uviedol, že riziko, že by nám pôžičku nevrátili, tam určite je a ukazuje
sa v stále vysokej prirážke gréckych dlhopisov.
Ak by sa Gréci dostali do úzkych, eurozóna a menový fond
jej požičajú 45 miliárd eur.
BRATISLAVA. Grécky bankrot sa nekoná. Zatiaľ. Ministri
financií eurozóny zatiahli cez víkend záchrannú brzdu. Eurozóna, ale aj menový
fond sľúbili, že krajine požičajú peniaze výhodnejšie, ako by ich získali na
finančných trhoch.
V zálohe tak Gréci majú dokopy 45 miliárd za päťpercentný
úrok. To je menej, ako pýtajú od Grékov súkromné finančné inštitúcie. Tie v
obave pred bankrotom krajiny vyhnali úroky do závratných výšok. Analytici
tvrdia, že eurozóna zasiahla v hodine dvanástej, inak by zažila prvýkrát
bankrot svojho člena.
Minulý týždeň sa totiž šírili správy, že grécke banky čelia
odlevu peňazí, pretože ľudia presúvajú úspory do bezpečia veľkých zahraničných
bánk. V januári a februári takto prišli o 8 miliárd eur. „Ak by neprišiel zásah
v podobe pomoci z eurozóny a MMF, Grécko by sa krachu nevyhlo," tvrdí
ekonóm Patria Finance Tomáš Vlk.
Trhy sa zobudili
Prísľub pôžičky, o ktorej Gréci zatiaľ vyhlasujú, že ju
nepotrebujú, priniesol na trhy veľkú úľavu. Euro, ktoré pod ťarchou gréckych
problémov padalo už niekoľko mesiacov, sa včera posilnilo oproti doláru skoro o
jedno percento.
Aténska burza vystrelila na začiatku obchodovania takmer o
päť percent. V zisku bola aj väčšina svetových búrz. Čo je však
najdôležitejšie, výrazne padla riziková prirážka na grécke štátne dlhopisy.
Úročenie gréckeho dlhu sa v priebehu dňa znížilo o vyše pol percenta pri
desaťročných dlhopisoch. Vládne pôžičky na kratšiu dobu zlacneli ešte viac.
Grécky minister financií George Papaconstantinou neskrýval
radosť, že eurozóna sa napokon na pomoci dohodla. „Vyslal sa tým trhom jasný
signál, že nikto sa nemôže zahrávať s našou spoločnou menou a naším spoločným
osudom," citovala agentúra Bloomberg ministra. Papaconstantinou povedal,
že vláda neplánuje pomoc využiť, no všetko závisí od toho, ako sa k tomu
postavia trhy.
Napriek poklesu je riziková prirážka na grécke dlhopisy
stále vysoká. V súčasnosti si grécka vláda môže požičať peniaze za vyše 6
percent. Je to dvojnásobne viac, ako si požičiavajú Nemci.
Ak by Gréci napokon k pomoci siahli, peniaze by podľa dohody
muselo požičať aj Slovensko. Brusel podľa pravidiel únie nemôže poskytovať
úvery svojim členom. Pomoc by sa skladala z pôžičiek členských štátov eurozóny.
Slovensko by podľa ministerstva financií v prípade potreby požičalo Grécku 300
miliónov eur s úrokom zhruba päť percent. Keďže Slovensko, podobne ako väčšina
štátov sveta, má rozpočet rok čo rok v deficite, peniaze pre Grékov by sme si
museli požičať. Preto by to podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála
„zvýšilo hrubý dlh Slovenska".
Ak by nám Gréci pôžičku vrátili, zarobili by sme na tom. V
súčasnosti si totiž požičiavame za nižší úrok ako ten, za ktorý by sme peniaze
Aténam požičali. Otázne je, či by sme ich ešte niekedy uvideli. „Riziko, že by nám pôžičku nevrátili, tam
určite je a ukazuje sa v stále vysokej prirážke gréckych dlhopisov,"
povedal ekonóm inštitútu INESS Juraj Karpiš.
Požičiame aj my
O peniaze by sme mohli napríklad prísť, ak by Gréci
skrachovali. O páde gréckej ekonomiky nepochybuje komentátor denníka Financial
Times Wolfgang Münchau. „Nebude to tento rok, ale stane sa to," napísal
minulý týždeň. Takýto scenár nevylúčil ani ekonóm Vlk.
Gréci majú euro a nemôžu využiť výhodu znehodnotenia meny.
Úspory musia robiť cez škrtanie rozpočtových výdavkov, znižovaním platov,
zvyšovaním daní. Tak im to odporúča šéf Medzinárodného menové fondu Dominique
Strauss-Kahn. Hrozí, že sa preto ocitnú v takzvanej deflačnej pasci, teda, že
ekonomika pre pokles cien nebude schopná produkovať dostatok zdrojov na
zníženie dlhu.
„Ak sa pravdepodobnosť deflačnej pasce bude zvyšovať, bude
ťažké vyhnúť sa krachu," povedal Vlk. V takom prípade by bol s
návratnosťou pôžičky problém. Ministri financií však zatiaľ nezverejnili, akým
spôsobom by Gréci ručili za úvery členov eurozóny.
SME,
13. 4. 2010 | Ľuboš Jančík
