V Česku vypracoval Poradní expertní sbor (PES)
ministerstiev financií a práce 4 možné varianty reformy
dôchodkového systému. PES do konca mája vyberie jeden variant, ktorý bude
viesť k stabilite dôchodkového systému a zároveň neuvedie dôchodcov
do chudoby. Zatiaľ čo prvé 3 sú veľmi miernou zmenou obdobným smerom, ako sa
reformoval náš dôchodkový systém, zaujímavým je 4. bod.
Variant 4: Rovné dôchodky
– behom 30 rokov postupný prechod od súčasného systému k rovnému
dôchodku
– postupne sa zníži 28% odvod z hrubej mzdy
– ide o scenár "nefúkajme proti vetru"
– už dnes vývoj populácie vede k rovnostárskym dôchodkom
Zdroj: idnes.cz
U nás vývoj nevedie k rovnostárskym dôchodkom (ak
si odmyslíme hrozbu jeho neodvratného zrútenia z dlhodobého hľadiska
a teda rovnostársky dôchodok od štátu vo výške 0€ ). Zavedenie rovnakých
dôchodkov by bolo v Česku a v menšej miere aj u nás úprimným
vyjadrením štátu o skutočnom stave dôchodkového systému a jeho
predpokladanom stave v budúcnosti. Konečne by zahodil falošnú masku, keď u ľudí
umelo udržiava akú-takú ochotu financovať dnešný systém odvodmi, keďže sľubuje vyplácať
vyššie dôchodky ľuďom, ktorí platia viac.
Z dnešných informácii o súčasnom stave a jeho
vývoji do budúcna vyplýva, že štát nebude schopný uskutočniť vyplácanie tak
vysokých dôchodkov ako v súčasnosti, či dokonca dôchodkov ako takých. Prípadné
presadenia práve tejto reformy by bolo výkonom hodným chvály, keďže by
predstavovalo racionálne aj keď nepopulárne riešenie. Na druhej strane, napriek
odmietaniu takýchto krokov voličmi táto zmena korešponduje s cieľom dosiahnuť
pre nich z finančného hľadiska lepší stav v čase ich staroby.
Štát nebude ľudí nútiť či motivovať k sporeniu, ale navráti
motiváciu sporiť si a zaujímať sa o to, čo bude, keď budú starí. Pointa je
v tom, že vzhľadom na nutný kolaps súčasného systému je pre ľudí dnes lepšie,
ak sa postavia k budúcnosti na dôchodku zodpovedne, lebo len to je cesta
ako vytvoriť úspory z ktorých si budú môcť financovať svoje potreby. Vyšší
prijem pri dnešnom veku odchodu do dôchodku je nereálny, pretože štát ho nebude
schopný financovať. Takýto príjem si môžu zabezpečiť iba tým, že budú pracovať
aj v dôchodkovom veku alebo príjmom z úrokov, renty.
Čo by sa stalo, keby sa u nás napríklad zaviedli „zásluhové“
prídavky na deti, teda ich výška by priamo úmerne závisela od výšky príjmu rodičov?
Kto by to zaplatil? Tu sa stráca význam sociálnej dávky, ako prostriedku, ktorý
by niekomu z príjemcov zlepšil finančnú situáciu. Ľudia by to prirodzene odmietli,
keďže časť z nich by na ich rovnakú výšku ako dnes musela platiť oveľa
viac, a tí, ktorí by dostávali vyššie prídavky by si boli vedomí toho, že
je zbytočné aby dávali štátu 100€ s tým, aby od neho nakoniec dostali naspäť
80 €. Štát nevie zo 100€ vytvoriť 120€ a už z princípu (minimálne kvôli
plateniu úradníkov) vyplýva, že sa im vždy vráti menej ako 100€.
Systém, kde ľudia dostavajú viac ako dávajú, neexistuje, dá
sa len dočasne vytvoriť jeho fikcia pomocou zadlžovania krajiny, čo má svoje
hranice. Ak odmietneme spomínanú zmenu pri prídavkoch na deti, vyplýva
z toho, že by sme súhlasili aj so zmenou opačnou. Tá je ekvivalentná zmene
dôchodkového systému na jednotný dôchodok. Tu nádherne vidieť, ako je oveľa jednoduchšie
tento systém zaviesť (podplatením ľudí formou zadlženia krajiny), ako ho odstrániť
(problém vytvorenia závislosti na systéme). Preto dnes štát tak jednoducho
presadzuje rôzne nové sociálne dávky imúnne voči zrušeniu. V prípade dôchodkového
systému túto imunitu posilňuje okrem zadlžovania aj zaujímavý fenomén. Aktuálny
systém by síce okamžite zrušila alebo reformovala časť mladých ľudí, ktorí
práve začínajú pracovať a sú si vedomí jeho neudržateľnosti, ale starší ľudia,
ktorí do systému odviedli značné množstvo peňazí, očakávajú na základe
zásluhovosti vyššie dôchodky. Ide teda o vytváranie závislosti na štáte v praxi.
Začarovaný kruh následné pokračuje tým, že mladí ľudia ho nedokázali odstrániť
ani sa mu vyhnúť a sú čím ďalej tým menej ochotní a motivovaní robiť
ústupky v prospech odstránenia systému, lebo im z neho vyplýva
profit.
Presadenie 4. variantu by teda smerovalo k nízkemu štátnemu dôchodku
a odstránilo zásluhovosť. Pritom nezavádza žiadnu novú povinnosť (sporiť)
pre ľudí, ako to je u nás či v 3 ďalších navrhovaných variantoch. Zmena
systému, v ktorom z neadresnej vysokej zásluhovej dávky ostane nižšia neadresná
dávka je pozitívna (a
adresnosti a zásluhovosti viac v tejto našej analýze). Čím bude
tato dávka nižšia, tým viac ľudí nebude strácať motiváciu sporiť si na dôchodok
a nakoniec možno bude možné pretransformovať dôchodok na pokračovanie minimálnej
sociálnej dávky, ktorá by bola rovnaká pre všetkých, ktorí nemajú príjem ani
majetok, čím by sa stala aj adresnou.
